ISSN 1335-8715

01-06-2007   Jozef Filko   Slobodný trh   verzia pre tlač

Má aj monopol vlastnícke práva?

Boj s monopolmi sa stal akousi „svätou vojnou“ proti vykorisťujúcim spoločnostiam, ktoré bažia za „nemorálnymi a neprimeranými“ ziskami, a ich manažment sa topí v peniazoch získaných bez práce. Pre smrteľníka je nad slnko jasné, že väčšina členov predstavenstva nadnárodnej spoločnosti (samozrejme monopolnej) sú darmožráči a podvodníci, ktorí sa na svoje miesto dostali najskôr cez kamarátov a v živote k poctivej práci nepričuchli.

Reakcia na príspevok

Dusevne vlastnictvo
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-06-2007 6:13


Na temu dusevneho vlastnictva som uz pred casom pisal prispevok. Skusim napisat znova. Dusevne vlastnictvo sa lisi od "klasickeho" vlastnictva minimalne nasledovnymi vlastnostami:
- vsetky zname implementacie su casovo limitovane. "Klasicke" vlastnictvo casovo limitovane nie je.
- jeho rozmer sa neda jednoznacne definovat. "Klasicke" vlastnictvo sa da definovat pomocou objektivnych kriterii (vid napr. libertarianska definicia). Pri dusevnom vlastnictve je otazka "pokial je nieco moje" objektivne neriesitelna a aj preto ho zakon definuje svojvolne.
- je zavisle od monopolu (napr. statneho). Bez presadzovanie monopolom straca zmysel. U "klasickeho" vlastnictva monopol na presadzovanie potrebny nie je. Okrem ineho to znamena, ze v anarchokapitalizme dusevne vlastnictvo ako ho pozname prilis praktikovatelne nie je.
- "Klasicke" vlastnictvo chrani skutocne len vlastnictvo. Ci si je vlastnik schopny dosiahnut na jeho zaklade prijmy zavisi len od neho. Dusevne vlastnictvo je automatickym pravom na prijem, resp. umoznuje "zhabat" prijem druhych.
- Princip "klasickeho" vlastnictva je posilnenie trhu, t.j. dobrovolnej vymeny. Princip dusevneho vlastnictva je regulovanie trhu, obmedzenie dobrovolnej vymeny, resp. zavedenie povinnej vymeny.

Osobne teda hlavne kvoli poslednemu bodu zaradujem dusevne vlastnictvo do tej istej kategorie, ako ostatne vylobovane statne zasahy, napr. dotacie polnohospodarom, skratka privilegovanie jednej skupiny.

Zastancovia dusevneho vlastnictva sa iste ohradia, pretoze nim generovanu zaruku na prijmy povazuju za nevyhnutnu. Aj ja som si to kedysi myslel, potom som si vsak uvedomil horeuvedene specifika. Okrem toho ta zaruka nevyhnutna nie je, prijem si moze na trhu vydobit kazdy, nie je na to potrebne ziadne specialne privilegium. Pochopitelne, monopolnej renty sa malokto zrieka dobrovolne, jej existencia je vsak neopodstatnena, ani pri dusevnom vlastnictve neexistuje ziadne "specifikum", ako sa to kazdy spravny lobista snazi nahovorit.

V tomto pripade na rozdiel od mnohych inych aspektov anarchokapitalizmu, ktorym sa venujem len teoreticky, s prijmami z dusevnej prace bez aplikacie dusevneho vlastnictva (teda len na zaklade zmluvy bez naroku na monopol) mam dlhorocne prakticke skusenosti. Ci je clovek schopny sa z prijmov uzivit resp. utvorit zisk je cisto len otazkou obchodneho modelu. Ked si ho niekto vybuduje na zaklade ocakavania monopolnej renty, nech potom nemrnci, ze potrebuje stat na prezitie.

S pozdravom,
Peter


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group