
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-11-2006 Ján Gonda Slobodný trh verzia pre tlač

Dezinfekcia ziskom ako odpoveď na „mágiu“ sociálneho konštruktivizmu

Ktosi múdry raz vyslovil názor, že oheň je dezinfekciou prírody. Ak by sme však mali identifikovať „dezinfikátor“ spoločnosti, potom nech je nám užitočný fakt, že ľudská vôľa nie je konštantnou veličinou, s ktorou možno sociálne žonglovať podľa administratívneho manuálu bez morálneho hazardu. Nuž a čo iné lepšie, ak nie senzitívny bohapustý zisk, preriedi škodlivé ľudské aktivity a „nespáli to ľudské v nás“?

Reakcia na príspevok

RE: Zrozumiteľnosť

autor: D

pridané: 03-11-2006 13:24

"čím merať? Ono to nie je potrebné merať a ani sa to exaktne nedá merať, je to totiž ordinálna stupnica preferenčnej škály... (Rothbard: Ekonomie státních zásahů, strany 10-70)"

Suhlasim, lae to je jeden z tych rozdielov medzi "Ziskom" a ziskom. Kym jeden je absolutne nemeratelny, nesumeratelny ten druhy je jednoznacne jedno i druhe.

Diaľnice: To, že dnes stavajú de facto (v Bastiatovskom slova zmysle) štátne firmy ešte nehovorí nič o žiaducnosti takéhoto stavu. A čo sa týka Sazky, on to hovoril preto, že keď niekam pustíme trh, prídu podnikatelia s najprv uleteným nápadom, ktorý sa neskôr ukáže byť životaschopným, a preto sa presadí.

"O úžitku. Mám pocit, že cítiš potrebu nejako ho kvalifikovať inak ako ordinalisticky, prípadne dokonca kvantifikovať. Pre pochopenie môjho postoja pozri Rothbarda - prvá časť Ekonomie státních zásahů. Rád sa zoznámim s Tvojimi postrehmi k utilitarizmu, ale neručím za to, kedy si na to nájdem čas..."

Kvalifikovať inak ako symbolicky, ved som to aj napisal, nema vyznam. Co sa tyka toho utilitarizmu, ta problemova idea bola jednoducha, bentham veril, ze treba posudzovat ludske institucie podla toho, ci prinasaju viac stastia pre viac ludi resp. veril, ze utrpenie a stastie sa da az takmer matematicky scitat.(velmi to zjednodusujem, casto vdaka tomuto byva prinos utilitarizmu nezasluzene nihilizovany). Prave preto som na neho upozornil. Na druhej strane priniesol tento pohlad pojem marginalny uzitok, ktory je v rukach "nemechaninka" uzticnou abstrakciou.(ale len abstrakciou samozrejme a treba si byt vedomy hranicnych a problemovych situacii)

"Čo sa týka rodín a preferencií, bez Beckera to ďalej nepôjde. Na začiatok postačí o Beckerovi str. 745-751 z knihy Ján Pavlík: F. A. Hayek a teorie spontánního řádu."

Tuto knihu zial v kniznici nemam, o panovi Pavlikovi, ktore dost casto spominas som zatial zial nepocul, nestretol som sa s jeho pracami.

"Človek s názorovou minulosťou, akú mám ja, by naozaj mal problém existenčný v totalitnom štáte. Byť disidentom v totalitnom štáte totiž znamená smrť hladom, lebo "kto nepracuje podľa príkazov, nech neje".
Aj toto súvisí s Beckerom - preferenciami a voľbou."

Zacinam mat predstavu o com to je. Nechcem posudzovat nieco skor, ako to ku svojej spokojnosti spoznam, ale obavam sa, ze tam bude vnesena prilis velka miera abstrakcie. Uz len to slovne spojenie je take porblemove.

"Od poisťovní som postrehol nejakú lastovičku, odkukanú zo zahraničia. Už neviem presne, aká forma poistenia to mala byť, ale zlyhala na nízky dopyt. Takže o tom viac neviem povedať, ale mám tušák, že to ovplyvnil i reguláciami štát... Bolo to tento rok, snáď si niekto spomenie... Keby sa to vyplatilo - pretože sa o tejto možnosti vie - už by to fungovalo."

Tomas. SKusme z inej strany. Motivacia poistovni je zisk. Motivacia poistenca vo vztahu ku poistovni je vybrat najlepsi pomer cena/co za nu dostanem, pripade v menej racionalnom a realnom pripade sa to vychyluje vzdy na jednu - cena alebo druhu - vykon.
My chceme chranit ludsky (detsky) zivot, bez ohladu na to, ci tomu a aku dolezitost priklada rodic.
Za akych okolnosti bude poistovna mat motivaciu "pomoct" s problemom ochrany deti pred nezodpovednostou/nemoznostou zabezpecit detom bezpecnost? Ked to bude znamenat zisk resp. "usetrenie". A teraz si povedzme kedy...a ci taku motivaciu budu mat spolocne vsetky poistovne, aby sa to nedalo obist a nemohol sa najst prave niekto, kto bude profitovat na tom, ze ponukne opacny system/princip - toto je pre mna uvaha spravnym smerom. Ak bude dostatocne zodpovedana, nebudem mat problem s akceptovanim trhoveho riesenia = chcem pocut tu univerzalnu motivaciu trhovych subjektov, ktorych vysledkom bude ochrana ludskeho zivota.
Ak sa pozrieme na to, preco poukazujeme na trh, slobodnu vymenu ako ziaducu, tak tu motivaciu vieme najst. Nevieme vsak najst motivaciu preto, aby sa nenasli ludia, ktory sa budu chciet obohatit bezpracne, podrazanim noh inym, nasilim a preto zrejme akceptujeme spolu s trhom aj stat v pozicii nocneho straznika a potom trh a takyto stat sa nedaju od seba oddelit. Trh je taky, pretoze existuje stat a len potial, pokial si stat plni svoju ulohu a nespreneveruje sa jej.

A este poznamka, kludne zabudnime na vynucovanie si PZP statom na velmi obmedzenom trhu, ktore posobi velmi kontraproduktivne. Ale na druhej strane chrani pred skodou, ktoru ti niekto, kto nema na jej zaplatenie, sposobi. A to nie je vsetko, je tam vela praktickych problemovych momentov. Napr. velmi problematicka amortizacia pri starsich autach, ktora sice na jednej strane berie z ruk spekulatnov aspon ciastocne moznost system zneuzivat, na druhej strane je to nespravodlive.(plati sa rovnako, ale z hladiska celeho systemu si chraneny len do vysky nejakych amortizacnych tabuliek, ktore sotva dokazu reflektovat vsetky aspekty sposobenej skody)

A molochovia ako poistovne na slovensku maju daleko ku efektivite. Maju problem riesit trikujucich vodicov, poistne podvody, ktore u nas stale ficia a aj to je dovod, preco je taka cena poistneho aka je. Keby to bolo take jasne, tak to aspon jedna poistovna vyriesi, mala vdaka tomu velky priestor pre znizovanie cien a bola by vitazom.

"Čo sa týka zamestnávateľa, ktorý dá väčší plat ako si môže dovoliť, áno, maximalizuje svoj psychický profit. (Viď kapitolku Smysl života vs. peněžní profit (5 strán) v knihe Jána Pavlíka. Ja by som predsa len rozlišoval zisk a zisk."

Jasne. Problem je v tom, ze napr. specialne anarchokapitalisti urobia uvod o zisku. Potom to smahom ruky vnesu do kontextu "zisku" a robia zavery.(to sme stale pri tom znasilnovani metafor o ktorom pisem) Vnimavy citatel s tym nema problem, ale tych co citaju(co je dobre a cool) a nemyslia len pasivne primaju sa najde asi vzdy viac. Ty v tom najdu potvrdenie vsetkeho koli comu si knihu otvorili.

""dnesna doba zacina "produkovat" coraz viac ludi ktori v tej ci onej miere ziju v izolacii." Ako to myslíš? Žijú v izolácii kvôli globalizácii, alebo preto, že sa búria civilizačnej morálke? V druhom prípade s Tebou súhlasím, písal som o tom tu: http://kristofory.blog.sme.sk/c/63208/Kto-je-vacsi-nepriatel-ludstva-Bin-Ladin-alebo-V..... . Čo sa týka pravdepodobností, sám si si o to "koledoval", keď si spomenul teóriu hier. Morgenstern a Neumann boli predsa matematici... (a aj Nash, ktorého by si určite mal poznať)."

Ja som neriesil otazku preco. Neviem. Je to socializacny fenomen, ktory sa deje. Viem odpovedat, co tej izolovanosti pomaha. Vacsia koncentracia a fluktulacia ludi vedie ku zneosobnovaniu vztahov. Moderne prostriedky komunikacie vedu ku tomu tiez. Niektore formy uspokojovania potrtrieb nas otrhavaju od osobneho kontaktu s inymi(TV,ciastocne internet,deti pocitacove hry atd.)

"Zisk chapeme rozdielne. Ja nehovorím v metaforách, ale o neviditeľnej ruke Božej prozreteľnosti (u Smitha), ktorú možno mutatis mutandis terminologicky nahradiť autopoietickou schopnosťou prírody generovať stále komplexnejšie systémy. Zisk (peňažný) je nevyhnutnou súčasťou tohto trhového mechanizmu. Zisk psychický možno maximalizovať aj na trhu aj mimo neho - v tejto časti interpretácie Smitha sa zhodujeme. "

So zaverom suhlasim. Len to este trochu doplnim, ci si naozaj rozumieme. Ked hovorime o trhu a trhovom spravanim, vtedy zvacsa abstrahujeme, ci zdoraznujeme snahu dosahovat penazny zisk. To iste aj Smith. A keby tato abstrakcia bola velmi vzdialena realite, nikdy by to nefungovalo tak dobre, ako to funguje. (Smith si bol vedomy aj filantropickeho rozmeru ktory moze vstupovat do trhovych vztahov, ale videl ako charakteristickejsiu tu motivaciu v prospech dosahovania a maximalizovania penazneho zisku). Ten penazny zisk je prostriedkom na uspokojenie vacsiny potrieb - od dusevnych(psychologickych ako si to nazval) az po existencne.

"priroda nema schopnosti", to je merafora tiez. Ludia, samozrejme, nie nezavisle od prostredia, ktore ich obklopuje vytvaraju "komplexnejsie" systemy. Ziadna tajomna sila nas ku tomu nenuti. Spontannost spociva nie v tom, ze by nebolo pravdive, ze je to obrazom nasim tuzob a zaujmov, ale v tom, ze sa to deje velmi komplexne, vzajomne sa ludia ovplyvnuju, vzajomne ovplyvnujeme nase okolia, socialne a prirodne a naopak, ono ovplyvnuje nas.
Jednoducho nema velky zmysel klast si otazku preco nasa spolocnost vyzera tak ako vyzera, a co nas ku tomu vedie. Potom si mozeme odpovedat len rovnako dobre ci zle ci uz nejakym odkazanim sa na "spontannost prirody","evoluciu" alebo na nejakymi konstruktivistickymi pohladmi.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.