
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

19-09-2006 Lukáš Krivošík Ideológia verzia pre tlač

Prop.sk – konzervatívci alebo paranoici?

Nedávno som dostal e-mail jedného čitateľa, ktorý náhodou narazil na Pravé Spektrum. Vravel, že niektoré články sú tu dobré. Najviac sa mu páčili texty v sekcii Kultúrna vojna a ocenil preklady komentárov Patricka Buchanana. Na záver však povedal, že sme príliš prožidovskí, proamerickí, prodzurindovskí, a teda protislovenskí. Vraj skutočne konzervatívnou webstránkou je na Slovensku len internetový magazín Proti prúdu.

Reakcia na príspevok

kazen o Izraeli

autor: Juraj Brecko

e-mail: brecko@stonline.sk

pridané: 20-09-2006 21:12

Pripajam jednu starsiu kazen o postoji k
zidom rep. k Izraelu

Izrael ( Text : Rimanom 11: 17 – 24)
Apoštol Pavol Kristovým nasledovníkom v 11. kapitole listu Rimanom pripomína, aby nepohŕdali izraelským národom, ktorý Boh napriek odmietnutiu Krista nezavrhol. Zamyslime sa najprv nad významom samotného mena Izrael. Prvýkrát sa s ním stretávame v súvislosti s premenovaním Abrahámovho vnuka Jákoba: „ Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom. ( 1 Mojž. 32,29) Táto zmena mena mala vyjadrovať premenu Jákobovej osobnosti. Vo svojej mladosti sa často spoliehal na svoju prefíkanosť, ktorú výstižne vyjadrovalo meno Jákob – chytrák, klamár. Až neskôr sa naučil viac spoliehať na Hospodina. Meno Izrael znamená - Boh bojuje. Týmto Jákobovým novým menom sa pomenovali jeho potomkovia, postupom času vznikol veľký národ ako to Boh prisľúbil Abrahámovi. Pomenovanie Izrael ( Boh bojuje) malo Jákobových potomkov viesť k poslušnosti a dôvere voči Bohu. Ako takýto Boží boj prebieha, to nám jasne ukazuje aj vyslobodenie židov z Egypta, ktoré vyvrcholilo prechodom cez Červené more . Aj samotní Egypťania vtedy pochopili význam mena Izrael : „Utekajme pred Izraelcami, lebo Hospodin bojuje proti Egypťanom za nich.“ (2.Mojž14,25)
Úloha Izraela v Starom zákone
Izrael v starozákonnej dobe predstavoval jediného reprezentanta živého Boha medzi národmi sveta. Ako jediný svedok živého Boha medzi národmi mal Izrael mimoriadne poslanie. O tomto poslaní vedel už Abrahám. Veď práve jemu Boh prisľúbil:“ V Tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.“( 1 Mojž. 12,3) Po tom, ako sa Hospodin presvedčil o Abrahámovej ochote obetovať mu Izáka , tento sľub prísahou potvrdil: “A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.“( 1Mojž 22 , 18 ) Pán Boh sa teda rozhodol, že prostredníctvom Izraela ( potomkov Abraháma) dá požehnanie všetkým národom. Splnilo sa to? Áno!
Tri Božie dary dané skrze Izrael
Prvým darom je samotný Spasiteľ Pán Ježiš Kristus. 1. kapitola Matúšovho evanjelia, teda prvá kapitola Nového zákona nám nespochybniteľne poukazuje na skutočnosť , že Pán Ježiš prišiel na svet ako Žid. Ktorýkoľvek človek z ktoréhokoľvek národa získava vierou v Pána Ježiša záchranu svojej duše a život večný. Tým, že Kristus sa narodil práve ako Žid , sú Židia veľkým požehnaním pre všetky národy zeme.
Druhým darom je Biblia, jedinečná kniha pravdy, v ktorej Boh zjavuje seba samého. Je v nej vyznačená cesta k novému životu, cesta vykúpenia, dozvedáme sa z nej o budúcnosti. Máme byť Pánu Bohu za Bibliu vďační. Naša vďačnosť by však mala zahŕňať aj národ izraelský, lebo iba jeden z pisateľov biblických kníh nebol židom. Ide o evanjelistu Lukáša, ktorý okrem evanjelia napísal ešte knihu Skutky apoštolov. Aj on však bol spoločníkom apoštola Pavla, ktorý mal výrazný vplyv na jeho život. Biblia je vskutku vzácnym darom, ukazuje cirkvi správnu cestu a chráni ju pred ľudskými výmyslami.
Tretím darom pre národy zeme je cirkev – škola nového života, rodina Božích detí. To je možno prekvapujúce tvrdenie, ale Pán Ježiš si spočiatku budoval cirkev najmä zo Židov, ktorí mu uverili. Veď Židmi boli všetci apoštolovia a rovnako aj väčšina prvých členov rannej cirkvi.
Chváľme teda Pána Boha za Krista, Písmo a cirkev, ale nezabúdajme zároveň dobrorečiť aj národu Izraelskému.

Zasľúbená zem

Aby Izrael mohol naplniť svoje poslanie, potreboval nejakú zem, krajinu, priestor kde by mohol zažívať Božie požehnanie. Pán Boh žiadal od Abraháma: „Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.( 1Mojž12,1) Neskôr mu Pán Boh viackrát potvrdil, že kanánsku krajinu, v ktorej sa na Boží pokyn usadil, dostanú jeho potomkovia do vlastníctva. Tento prísľub sa naplnil za čias Jozuu (Mojžišovho nástupcu) . V Starom Zákone máme podrobne opísaný život Izraelcov v zasľúbenej zemi. Tieto dejiny sú striedaním období vernosti a neposlušnosti voči Hospodinu. V dobách vernosti ich Hospodin ochraňoval , ale v dobách nevernosti umožnil okolitým národom sužovať svoj neposlušný ľud. Najväčšia skúška prišla pre Izrael s príchodom Božieho Syna na svet. V tejto skúške výrazná väčšina Izraelského národa neobstála. Pán Ježiš prišiel medzi svojich vlastných, ale Jeho vlastní ho neprijali. Po tomto veľkom previnení židia žili v zasľúbenej krajine približne do roku 70 nášho letopočtu , kedy rímska armáda dobyla a zničila Jeruzalem a Židia boli vyhnaní z Palestíny. Nasledujúcich 18 – 19 storočí žili Židia ako tuláci na zemi a museli znášať mnoho utrpenia.

Novodobé dejiny zasľúbenej zeme
V 19. storočí došlo k dôležitej zmene. V niektorých krajinách dosiahli Židia rovnoprávnosť, mohli sa zrazu uchádzať o zamestnania , ktoré im dlhú dobu boli neprístupné. Mnohí z nich sa stali úspešnými lekármi, právnikmi, obchodníkmi a politikmi. Tento úspech však vyvolal veľkú vlnú antisemitizmu ( nenávisti voči Židom). Niektorí z vysokopostavených Židov začali uvažovať o založení vlastného Židovského štátu v Palestíne. V roku 1897 sa vo Švajčiarsku uskutočnil Prvý sionistický kongres ktorý sa zaoberal návratom Židov do zasľúbenej zeme. Od tej doby sa Židia postupne začínajú navracať do bývalej vlasti . Tento návrat sa dosť podobá na jedno zo Starozákonných proroctiev: “Hľa, ja poberiem Izraelcov spomedzi národov, kam odišli, zhromaždím ich odvšadiaľ a privediem ich na ich vlastnú pôdu“ ( Ezechiel 37,21). Ďalším dôležitým medzníkom bol rok 1917, kedy sa Veľká Británia rozhodla podporiť návrat Židov do Palestíny. S tým však nesúhlasilo Turecko, a tak anglické vojská násilím vytlačili Turkov z Palestíny a nastolili tam svoju správu, ktorá bola priateľsky naklonená návratu Židov. Tisíce Židov sa začali sťahovať do Palestíny. Tento proces bol výrazne posilnený tragédiou holocaustu počas 2. svetovej vojny, kedy dal Hitler zabiť 6 miliónov Židov. Tí , čo prežili , zatúžili po vlastnom štáte , ktorý by ich pred takou tragédiou ochránil. A tak po súhlase veľmocí bol 14. mája 1948 vyhlásený štát Izrael. Novovzniknutému štátu však susedné štáty okamžite vypovedali vojnu. Sýria a Libanon zaútočili zo severu, Egypt z juhu , Irak a Jordánsko zo západu. Napriek presile nepriateľov však Izrael po desiatich mesiacoch dosiahol víťazstvo a ubránil tak svoju existenciu. Toto víťazstvo pripomína slávne biblické časy víťazstiev Izraela nad presilami nepriateľov. Izraelskej armáde sa však nepodarilo získať kontrolu nad celým Jeruzalemom. To sa zmenilo v roku 1967, keď sa po víťazstve v takzvanej šesťdňovej vojne dostal celý Jeruzalem pod židovskú správu. 6. októbra 1973 na najväčší židovský sviatok Jom- Kippur ( Deň zmierenia) bol Izrael súčasne napadnutý Egyptom a Sýriou. Už o tri týždne však stála izraelská armáda stála 60 km pred Káhirou a 22 km pred Damaškom. Na príkaz veľmocí sa musela stiahnuť, ale napriek tomu dosiahla veľkolepé víťazstvo. Od roku 1948 musel Izrael bojovať celkovo v piatich vojnách. V každej z nich hrozila Izraelu v prípade prehry záhuba , vždy sa však s prevahou ubránil. Veľká presila nepriateľov nedokázala zlikvidovať mladý štát. Meno Izrael – Boh bojuje – sa znovu stalo pre Židov veľmi výstižným . Po viac ako štyroch desaťročiach svojej obnovenej existencie je Izrael jednou z ekonomicky najviac rozvinutých krajín. Zo storočnej púšte je prekvitajúci raj. Z vojenského hľadiska je Izrael považovaný za jednu z veľmocí. Všetky spomínané skutočností svedčia o tom, že Boh opäť bojuje za Izrael, ochraňuje ho a požehnáva .

Pohľad Písma na Židov
11. kapitola listu Rimanom prirovnáva Židov, ktorí odmietli uveriť v Krista k vylomenej ratolesti (vetve). Pohania , ktorí Krista prijali sú na druhej strane prirovnaní k vštepenej vetve. Pavol píše kresťanom v Ríme, teda kresťanom s nežidovským pôvodom : „ A ak niektoré z ratolestí boli vylomené a ty, aj keď si planou olivou, bol si vštepený do nich a stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov olivy, nevystatuj sa nad ratolesti. Ak sa však vystatuješ, nezabúdaj, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.“ ( Rimanom 11,17-18)
Biblia tu teda jasne zakazuje kresťanom vyvyšovať sa nad Židmi. Tento biblický príkaz môžeme smelo označiť za jeden z najzanedbávanejších v dejinách kresťanstva. V mnohých národoch , ktoré sa hlásili ku kresťanskej viere boli Židia po stáročia opovrhovaní , znevažovaní, potupovaní a žiaľ, aj často prenasledovaní a zabíjaní. Spomínaná kapitola Písma ďalej o Židoch tvrdí: “ oni však, ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. „ ( Rim 11,23)
Pohľad na súčasný Izrael prezrádza , že väčšina národa stále zotrváva v nevere. Čakajú na Mesiáša , lebo neveria, že Mesiáš už v osobe Ježiša Nazaretského prišiel. V Starom Zákone sa však nachádza jedno z proroctiev, ktoré dojímavým spôsobom opisuje ono zasľúbené vštepenie Židov:“ Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a snažných prosieb. I pohliadnu na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a budú nad ním trpko žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným.“ ( Zachariáš 12,10) Židom sa vtedy otvoria oči a pochopia, ako sa previnili proti Kristovi, voči nevinnému a nepoškvrnenému Baránkovi Božiemu, padnú pred Ním na kolená a uznajú Ho za Mesiáša.

Postoj k Izraelu
Pri povolaní Abraháma mu Boh okrem iného prisľúbil: “ žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí ....“ ( 1 Mojž 12,3) . Pohľad do sveta ukazuje na platnosť tohto prísľubu, ktorý sa týkal nielen samotného Abraháma, ale aj jeho potomkov . Jednou z príčin bohatstva USA je dlhodobo ústretový postoj tejto krajiny voči Židom, ktorí sa tam tešili a tešia plnej slobode a rovnoprávnosti. Na druhej strane, medzi národy, ktoré najviac zlorečia Izraelu patria predovšetkým susedné arabské štáty. Napriek obrovskému prírodnému bohatstvu obyvatelia týchto krajín žijú v biede. Jednou z príčin tejto biedy je aj nenávisť voči Izraelu, ktorá priťahuje Božie prekliatie . Ešte lepšou ilustráciou je Nemecko. V tomto prípade môžeme v novodobých dejinách tohto národa nájsť aj preklatie a požehnanie. Po strašnom zločine holocaustu prišlo na Nemecko prekliatie v podobe drtivej porážky na konci druhej svetovej vojne. Po vojne však v západnej časti Nemecka došlo ku skutočnému pokániu. Dodnes je zľahčovanie holocaustu trestným činom a nemecké deti dodnes povinne chodia na exkurzie do bývalých koncentračných táborov, kde je im pripomínaná vina ich predkov. A dôsledok pokánia? Za 40 rokov od skončenia vojny do pádu berlínského múru sa Západonemecká republika stala ekonomicky vyspelou a slobodnou krajinou. Na ilustráciu však koniec koncov nemusíme chodiť do sveta. Aj naša krajine bola a možno stále je zasiahnutá prekliatím za správanie sa voči Židom v dobe Slovenského štátu a pomoc nepriateľom Izraela v dobe totality. Aj my musíme prosiť Boha o odpustenie za náš postoj k Židom a Izraelu.

Záver
Ďakujme teda Pánu Bohu za izraelský národ. A zároveň vytrvalo prosme za tento národ, aby sa obrátil k Pánovi Ježišovi, a tak sa naplnilo to úžasné Zachariášovo proroctvo.

Juraj Brecko ( kázané v advente 2003)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.