
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

17-08-2006 David Ravic Ideológia verzia pre tlač

Křivá zrcadla modernismu: Libertariáni

Často vnímáme liberální a konzervativní koncepci vidění světa jako komplementární a tím navzájem slučitelné. Bohužel, není tomu tak zcela. Naopak v tomto textu se pokusím vysvětlit na základě analýzy jedné knihy opak. Liberalismus, nově libertarianismus proto, aby se odlišil od levicových liberálů, má velice blízko k socialismu, je dokonce jeho rodným dvojčetem. Není proto náhodou, že konservativci především v první polovině 20. století, se kriticky vyjadřovali k ateistickému a racionalistickému liberalismu, stejně jak jsou kritičtí k socialistické verzi modernistické utopie.

Reakcia na príspevok

Nie je libertarian ako liertarian

autor: Peter Surda

e-mail: surda@shurdix.com

webstránka: http://www.shurdix.com

pridané: 17-08-2006 22:12

Boaza som necital, napriek tomu vsak (pre niektorych kupodivu) musim v niektorych bodoch s panom Hanakom suhlasit. Clanok pana Hanaka by mi priniesol nieco nove, keby som ho cital pred rokom. Medzitym som sa vsak uz stihol oboznamit s Hoppovymi argumentami.

Hoppe libertarianov rozdeluje na dve skupiny: takzvanych "lavicovych libertarianov", medzi ktorych zaraduje napr. Ayn Rand a americku Libertarian Party (a zrejme tam patri aj pan Boaz). Kedysi som sa k nim priradoval aj ja. Druhi su tzv. "konzervativni libertariani". Mne sa slovicko "konzervativni" nepaci, preto pouzivam radsej anarchokapitalisti. Rozdiel medzi nimi je viacmenej ten, ze anarchokapitalisti maju argumenty dotiahnute do konca.

Skusim teda zhrnut svoje pro a kontra Hanakovho clanku:

Spolocne rozhodnutia:
-------------------------

Spolocne rozhodnutia su prejavom interakcie ludi, a schopnost utvarat taketo rozhodnutia je emergentnou vlastnostou ludskeho spolocenstva (niekedy je nazyvane aj trh). Zjednodusene povedane, ludske spolocenstvo je viac ako suma jednotlivcov.

Prirodzene prava jedinca
------------------------

Tak ako interpretujem anarchokapitalizmus, musim suhlasit s panom Hanakom v tom, ze prava su uzko spojene z kulturou. Otazka, ktoru si anarchokapitalizmus kladie, znie: ake prava su spravodlive? Odpoved je: monopolista to urcit nedokaze. Tym je aj zodpovedana otazka historickych spolocnosti. Tieto boli jednoducho niekedy viac a niekedy menej spravodlive.

Kolizia hodnot (bezpecnost a sloboda)
-------------------------------------

Neviem, ako pan Boaz, ja si tuto koliziu uvedomujem. Rovnako si uvedomujem aj nieco ine: tam, kde nastava stret zaujmov, monopolista nedokaze najst rovnovazny stav.

Odstranenie statu
-----------------

Tu zrejme nastala ciastocne dezinterpretacia libertarianizmu, alebo aj chybne uvahy "lavicovych libertarianov". Anarchokapitalizmus neznamena odstranenie statu, ale odstranenie jeho monopolu, inymi slovami, vznik konkurencie (ano aj v oblasti ochrany, sudnictva, vymahania zmluv atd).

Pouzitie sily
-------------

Anarchokapitalizmus vnima pouzitie (iniciaciu) sily len ako pouzitie (alebo jeho realna hrozba) FYZICKEJ sily. Ked ti zena kazdy den hovori, aby si si kupil nove nohavice, pripade ti "neda" kym ich nekupis, tak to pouzitie fyzickej sily nie je.

Metoda redukcie
---------------

Iste, kazda veda musi istym sposobom redukovat. Tuna je podla mna trocha rozdiel medzi "lavicovymi libertarianmi" a anarchokapitalizmu. Kym "lavicovi libertariani" skutocne casto pouzivaju argument "co trh dovoli, je moralne", anarchokapitalisti typu Hoppa striktne oddeluju vedu (ekonomiku) a moralne hodnotenie. Dosledok vedeckych uvah je, ze vo velkom mnozstve pripadov nedokaze monopolista urcit, co je moralne. To neznamena, ze "to co povie trh, je moralne". To znamena, ze konkurencia medzi roznymi typmi legislativy a justicie dokaze dat odpoved presnejsie, ako legislativny a justicny monopolista.

Vznik USA
---------

Vznik USA opisuje vo svojej knihe aj Hoppe. Schvaluje odtrhnutie (secesiu) od europskych statov, neschvaluje vsak vytvorenie federacie, ustavy, a obciansku vojnu (ktora secesiu juhu potlacila). Tym je pohlad na USA konzistentny.

Ako dosiahnut "prirodzenu harmoniu vztahov"
-------------------------------------------

Suhlasim, ze sloboda sama o sebe nie je nevyhnutne "ta spravna metoda" na dosiahnutie harmonie. Tou je konkurencia a akceptacia neiniciacie sily.

Na koniec teda zhrniem podstatu anarchokapitalizmu: monopolista z principu nedokaze kopu situacii spravodlivo vyriesit. Riesenim je konkurencia vo vsetkych oblastiach. Sloboda je sprievodnym javom takehoto usporiadania, Hoppe vsak spravne poznamenava, ze komunity v anarchokapitalizme sa budu vyrazne lisit, a tiez je nepravdepodobne, ze dosledkom bude "bezbreha sloboda", ako to je casto prezentovane (obcas aj samotnymi "lavicovymi libertarianmi"). Naopak, v dolezitych oblastiach predpoklada dosiahnutie istej urovne standardizacie, co sa moze povazovat za "skutocnu spravodlivost".

S pozdravom,
Peter

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.