ISSN 1335-8715

12-08-2006   Lukáš Krivošík   EUtópia   verzia pre tlač

O akcii a reakcii

Michal Havran ml. vytvára (v článku Ľavicové reakcionárstvo v Európe, SME 4.8.06) obraz, podľa ktorého Robert Fico zapadá do trendu znovuzrodenia starej ľavice, ktorá sa nestará ani tak o práva homosexuálov či kvóty pre ženy a Rómov ako o sociálne problémy. Noví ľavičiari sú pritom spoločensky konzervatívni, nezriedka chodia do kostola a neboja sa ani slova „národ“, ak s nacionalizmom priamo nekoketujú. Havran ml. správne pomenúva trend, no nesprávne jeho príčiny.

Reakcia na príspevok

Petrovi Frisovi a ostatnym etatistom a moralistom
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 17-08-2006 19:01


Zhrniem svoje odpovede do jedineho prispevku, aby bolo vsetko pokope. Svoje argumenty rozdelim do troch kategorii: logika, ekonomika a moralka.

Logika:
=======

Niektori moji oponenti vynasli popri vyroku a jeho negacii aj tretiu formu, takzvaneho zolika, alebo deus ex machina, ktora je pouzita, ak hrozi, ze musia priznat nekonzistenciu v svojich nazoroch. Napriklad mi nie je jasne, aka je tretia pozicia statneho zdravotnictva: bud je jeho ucel zarucenie zivota (a potom je tento predpoklad chybny z ekonomickych dovodov, vid nizsie), alebo jeho ucel zarucenie zivota nie je, a potom je zbytocne. Ani mi nie je jasna pozicia pouzitia sily: bud ludom silou branim mat ine skolstvo ako katolicke (a potom som nasilnik), alebo nie (a potom netreba nan mat monopol). Tretiu moznost pri najlepsom usili nevidim.

Dalej, kopa protiargumentov je zalozena na predpokladoch, ktore som uz viackrat spochybnil, napriek tomu sa nikto nesnazi venovat tomu pozornost. Stavat na chybnej logike sa neda.

Neustale je mi vmietane do oci, ze anarchokapitalizmus je nemoralny, zlocinny, nefunkcny atd. Doteraz som nepocul jediny dovod, preco by to tak malo byt. Vsetko su to emotivne ladene reakce, bez zakladu v argumentacii.

Ekonomika:
==========

Ignorovanie ekonomickych zakonov je stale pritomnym javom v protiargumentoch. Stat (alebo monarchia, budem slovo "stat" pouzivat aj na monarchiu, pokial nepoviem explicitne inak) je z ekonomickeho hladiska len dalsim ucastnikom trhu. Nema nijaku magicku moc riesit problemy, ani nieco "garantovat", len je charakterizovany monopolom na iniciaciu nasilia. Napriek tomu ludia stale tvrdia, ze to ci ono spravny stat moze vyriesit, bez schopnosti podporit to argumentami. Statu pripisuju schopnosti, ktore evidentne nema. Pre jednoduchost budem dalej predpokladat, ze dolezite statne pozicie skutocne zastavaju "ti spravni" ludia. Na pravdivost mojich argumetov to nema nijaky vplyv.

Napriklad nastojenie na statnom zdravotnictve. Pokial sledujem argumentacnu liniu jeho zastancov, ich cielom je maximalizovat "zdravotny uzitok", napr. aby ludia "zbytocne" nezomierali a "zbytocne" nezostali neosetreni. Implicitne predpokladaju, ze statne zdravotnictvo je cestou. Ekonomicke zakony vsak tvrdia, ze nie je. Tym cely argument pada.

Dalej tu mame statnu "spravodlivost". Zastanci tvrdenia, ze spravodlivost sa maximalizuje jej centralizaciou v rukach monopolistu, sa dopustaju redukcionizmu. Spravodlivost redukuju na otazku moralky. Toto je mozne iba pri relativne jednoduchych problemoch, tykajucich sa maleho poctu ludi. Nikto sa nesnazi rozmyslat nad tym, ako ma monopolista riesit spravodlivost pri komplikovanejsich problemoch. V takychto totiz musi stat unilateralne urcit, co je "spravodlive". Ja (resp. motivovany Hoppom) som dospel k tvrdeniu, ze takyto mechanizmus je nedostatocny, lebo mu chyba spatna vazba, ktoru dokaze poskytnut len trh. Tento argument je zosmiesnovany.

Statne zdanovanie. Podobne ako pri ostatnych problemoch, ani tu stat bez (ekonomickej) spatnej vazby nedokaze urcit optimalnu vysku dani. Z brucha vystrelenych "10%" je jedine, co som pocul. Ako aj inde, ani toto nie je kvalitny argument.

Statne sluzby vseobecne. Stat musi urcit, ake sluzby bude poskytovat. Moji oponenti sa viacmenej zhoduju, ze sa to ma diat podla potrieb. Chyba v tejto argumentacii je v tom, ze potreby nie su objektivne, a dosledkom je, ze kazdy u statu lobuje za tie svoje "potreby", ktore mu maju byt uspokojene. Na to, ze stat tieto dokaze uspokojit len vtedy, ked niekomu ublizi (napr. zdani), netreba ziadne ekonomicke vzdelanie. Kde sa postavi hranica tymto potrebam, mi nikto nechce zodpovedat. Vysledkom je zhruba ten isty stav, ako teraz.

Moralka:
========

Tuna je mi vycitanych velmi vela veci. Podobne ako inde, nie su zalozene na racionalnych argumentoch, ale su to emotivne reakcie.

Napriklad, nikde som netvrdil, ze ludia nemaju ovladat svoje pudy. Naopak som viackrat povedal, ze kazdy ma niest plnu zodpovednost za svoje konanie. Tuto vetu povazujem za klucovy princip moralky. Ked niekoho druheho silou nutim niest zodpovednost za svoje konanie, je to nemravne.

Dalej si poziciam desatoro, aj ked som ateista, silu mojich argumentov to neovplyvni.

Nejasnost u mojich oponentov v urceni hranice iniciacie sily, zdanenia (i.e. okradania), zasahu do vlastnej cinnosti (napr. tlacenie pornocasopisov), je principom moralneho relativizmu. Porusovanie desatora zdovodnuju vyssim cielom. Porusovat sa moze potial, pokial je to potrebne. Dovolte, aby som raz pouzil emotivnu reakciu aj ja, konkretne slovo "fuj".

U svojich oponentov vidim pripisovanie nadludskych schopnosti statu. Ja to interpretujem ako zbozstovanie, porusenie prveho prikazania (vytvaranie idolov, neviem presny slovensky vyraz). Dalej, stat je zalozeny na principe "Nebudes mat ineho sudcu iba mna" (vid Hoppov vyklad). Tiez podla Hoppovho vykladu, nad clovekom stoji len Boh. Princip statu je teda porusenie prveho prikazania aj z tohto hladiska.

Zdanovanie. Zdanovanie znamena, ze stat (monopolista) unilateralne urci, na zaklade subjektivnej interpretacie subjektivnych potrieb obcanov, kolko sa ma ludom silou vziat. Za svoje rozhodnutie nemusi niest ziadnu zodpovednost (pre porovnanie, ked v komercnom vztahu jedna strana nie je schopna poskytnut adekvatne sluzby, druha strana ma zvycajne narok na kompenzaciu, t.j. nesie zodpovednost). Inymi slovami, zdanenie je kradnutie bez zodpovednosti, porusenie siedmeho prikazania.

Suma sumarum
============

Podriadenie spolocnosti silou "vyssim potrebam", ktore su vsak presadzovane realnymi ludmi a nie bohom, a opustenie moralnych hodnot je zakladnym charakterom statneho usporiadania. Stat a mravny relativizmus sa navzajom podporuju. Ignorovanim ekonomickych pravidiel a znizovanim slobody sa tento jav prehlbuje. Naopak anarchokapitalizmus je zalozeny na absolutnej moralke (nesmies nutit inych niest zodpovednost za svoje rozhodnutia), akceptacii podradenia ludskej vole univerzalnym zakonom a slobodnych rozhodnutiach kazdeho jednotlivca.

S pozdravom,
Peter


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group