ISSN 1335-8715

06-05-2005   Lukáš Krivošík   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Ľudové povery o ekonómii

Stretávame sa s ním v autobuse, v čakárni u lekára alebo na ulici. Ekonomický analfabetizmus! Ide o isté klamlivé predstavy o tom, ako funguje trhová ekonomika, ktoré, bohužiaľ, ovládajú kritické množstvo našich spoluobčanov.

Reakcia na príspevok

RE: povery
autor: Dewey
pridané: 12-05-2005 11:39


”Zo statneho rozpoctu je napr. financovane zdravotnictvo, nehody, investicie do infrastuktury a pod. (Alergie, astmy, i rak. etc...)”
To je v poriadku, tento rozmer som si uvedomoval.(Dosledok znecistenia vzduchu) Vsetko podstatne, o com sa mozeme bavit pri motorizme a externalitach je otazka znecistenia (vzduchu). Tazko vsak zmerat, co i len jeden z tych spominanych nakladov vo vztahu ku miere zavinenia prisudenu benzinu. Mozno sa tomu hlavicky venuju, nemam dovod spochybnovat ich autoritu, ale vidim tu principialny problem. Ak niekto povie ze 40% dan, sotva robil predtym nejaku podobnu kalkulaciu, Miklos ako priklad rozhodne nie.

”"Urcita regulacia spotreby to je, povedzme, ale aj tak to zaplati fyzicka osoba a nielen ta, co na benzin sama nejazdi."

Tomuto zase nerozumiem ja.”
Vyssia dan znizuje spotrebu a motivuje mozno k hladaniu alernativnych zdrojov energie.(prva cast vety) Ak zatazim spotrebu, ktora nie je len konecna danou, tak sa to pretavi do konecnej ceny, ktoru spotrebitel zaplati. Zaplatia ju, zjednodusene, potial, pokial nejde o konecnu spotrebu u benzinu vsetci, pretoze je vstupom asi vo vsetkych oblastiach.(druha cast vety). To je dalsi argument preto, ze akasi moznost vypoctu je pochybna, vysvetlovanie vysky dane z benzinu takymto sposobom stoji podla mna na hlinenych nohach. Samozrejme, nepoznam a zaujimala by ma metodika vypoctu, mozno by som prehodnotil svoj nazor, ale zial, neviem si to vobec predstavit tak, aby to nebolo samanstvo.
”Napr. sa vypocita, ze stat vynaklada na ochorenia a ostatne skody sposobene osobnymi autami rocne 20 miliard. Uvali sa teda nejaka spotrebna dan na benzin v ekvivalentnej vyske 20 mld. a v ekvivalentnej vyske 20 mld. sa pausalne znizi dan z p. FO. Neutralita rozpoctu ostava zachovana, ale platia to povodcovia, nie vsetci.”
Brano, uprimne, takto sa to robi?

”Co sa tyka zapch. To je tak: ked nie su internalizovane externality v doprave a trh je deformovany, bude vacsi dopyt po "lacnejsom" benzine, ako aj po autach co ho konzumuju. Zvysi sa pocet aut, co bude mat za nasledok zapchy. A zapchy maju za nasledok tak opat vyssiu spotrebu paliva ako aj nasledne hospodarske skody (i pre stat).
Pricom stavba novych cestnych komunikacii zjavne nevedie k rieseniu.”
Trvam na tom, ze ide o hranicny priklad.(Zabudnime na eko dosledky, ktore su jednoznacne aj u benzinu externalitou, len koli ilustracii, nic lepsie ma teraz nenapadne) Ked zdrazie vstupne na Zlatych pieskoch koli vyssej dani, bude sa chodit kupat menej ludi(nebude zapcha na brehoch, vo vode a bufetoch). Komu to skodi su len ludia priamo zainteresovani, tak, ako pri zapche, postihne to vsetkych zainteresovanych rovnako. Ked zlacneju v obchode knihy, moze sa stat, ze si ju uz nestihnem kupit. Smola, nie externalita. Trh mi dal rovnaku sancu ako inym.
To, ze sa zvysi spotreba PH pri zapachach je tiez fakt, coho dosledkom sa poskodia aj nezainteresovani, ale zase len cez znecitenie vzduchu, ktore je prave tou klasickou externalitou.(Za odstranenie hlucnosti zodpoveda vyhotovitel, ked je to stat, tak to ide z rozpoctu, ale z tej casti, aspon deklarativne, ktora je naplnana z cestnej dane, poskodeni si moze narokovat na odstranenie nadmernej hlucnosti)

”V dlhodobom meradle mozu tieto deformovane nizke a teda i konkurencieschopnejsie ceny paliv prerast az v dost velku zavislost hospodarstva na nich, co ma za nasledok dalsie spolocenske naklady pri odstranovani tejto zavislosti. (vid. sucasna energ. politika USA)”
Nizke, deformovane, to su ake? Nizke – vo vztahu ku nakladom na tazbu, alebo vo vztahu k comu? Deformovane vdaka komu/comu? A keby budu “tak akurat” a “nedeformovane”?
”Takisto by sa stala konkurencieschopnejsia zeleznicna doprava alebo kombinovana, ale hlavne hromadna doprava. Urcite by poklesol pocet aut s jednym vodicom v rannej spicke.”
Zeleznicna doprava je substituent, ale nie plnohodnotny.Ked to zacneme rozmienat na drobne, najdeme vyhody auta, ktora sotva niekedy nahradi. Lepsie je upriamovat pozornost na substituent benzinu. Sam vodic v rannej zapche moze byt tak podnikatel, ktori ide na pracovne stretnutie ako aj robos, ktoreho cesta z dediny x by inak trvala radovo dlhsie inou dopravou. Ak zvysis dan, business man, si to premietne do ceny, ktoru mozno robos zaplati. Robos pride o 3 hodiny zivota alebo zmeni zamestnanie a akceptuje nizsiu mzdu. Vsetci co si to budu moct dovolit budu veselo jazdit dalej. Tolko riesenie “externality zapcha” danami. Zapchu ak ju chceme nazyvat externalitou vyriesi trh lepsie a spravodlivejsie. Nechce sa ti cakat v zapche a si ochotny stratit komfort? Chod elektrickou, metrom, bicyklom, kravatka alebo monterky, Rovnako su poskodeni a motivovani vsetci.

”maju za nasledok iba zacarovany kruh: viac ciest = viac aut = viac zapch = viac ciest a tak dokola...
Chapem, ze chcu predavat, ale...”
To je ako keby si auta rovno zakazal a prevazne tym chudobnejsim.

”Nizsia cena? Neviem ci som ta pochopil. Zoberme priklad vodik vs ropa. Ked sa internalizuju externality napr. cez nejake uhlikove spotrebne dane, tak vodik zlacnie len relativne ku rope, absolutne nie. Cena vodika, resp. vodikoveho auta bude v kratkodobom horizonte rovnaka. Cena ropy by vzrastla.”
Nie, o tom som nehovoril. Podstatu toho, co sa sa snazil povedat som rozobral vyssie.

“V dlhodobom meradle by relativne nizsia cena vodika v dosledku jeho zvysenej konkurencieschopnosti viedla k vacsim investiciam, k vacsiemu dopytu, a teda i k nizsej cene...”
Ano. Na tomto sa myslim zhodneme. Ale ked sa mozem vratit ku zapcham ako externalite tu zostava aj tak, ci nie? Cize “idealane” riesenie v zmysle pouzitej logiky sa mi javi sice danove zvyhodnenie vodika vs. benzinu, ale aby nevznikali zapchy, nemuseli sa stavat nove cesty, nevznikali hospodarske skody, tak sa nesmie vodik stat ludovo dostupnym palivom.

”Uz to asi nevylepsim, tak nie ze neodpises... :-)”
“Prieskum vykonaný v poľských mestách v r. 1995 dokázal, že dopravné kongescie spôsobili v tom roku časovú stratu približne 870 miliónov hodín v odhadovanej cene 3 mld. PLN."
OK, neviem ako to citat, ako sa k tomu dopracovali, maxisticky? 870 miliónov hodín v odhadovanej cene PLN = vychadza na 3,44 PLN priemernu hodinovu cenu prace v narodnom hospodarstve(to je cca 30000Sk dnes) = ale len za podmienky, ze by akceptovali, ze “stratene” hodiny v zapche by generovali priamo umerny narast produkcie a boli by vsetky stravene produktivnou cinnostou, alebo mali nejako ocistenu aj produktivnu cinnost?
Teda zjednoduseny vzorec bol takyto Suma (osoba * pobyt na ceste t1(realita)) – Suma (osoba * pobyt na ceste t2(idealny stav, aky?))?
“Nauc ma to citat”, viac ako som napisal z toho zial neprecitam.
Dobre, aj napriek tomu, povedzme, ze mame fakty. Ale ake bude riesenie? (3mld skody, dobre, koho skody sposobenej komu?)


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group