
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-04-2005 L. Krivošík, M. Demko, P. Frišo Kultúrna vojna verzia pre tlač

Ďakujeme, Karol Wojtyla!

Pápež Ján Pavol II., svedomie ľudstva, skonal. Už vyše jednu dekádu ho novinári a komentátori pochovávajú. Vyše dekády sa však Svätý otec držal na Petrovom stolci a krížovú cestu svojho úradu si vytrpel dokonca, aj keď ho mnohí vyzývali medzičasom k abdikácii. Trochu sa zdalo, že niektorí chcú mať toho staromódneho starca, čo neochvejne trvá na prekonaných pravdách, už konečne z krku.

Reakcia na príspevok

RE: mariansky kult

autor: PeterS

pridané: 13-04-2005 2:43

Pravdepodobne to bude o tom, o com hovori jeden budhisticky koan, ze nepozerame na mesiac ale na prst, ktory na ten mesiac ukazuje, ci skor europskejsie: pre les "pravej viery" nevidime strom "boha". To je prvy bod, co chcem povedat. Ale opet hovorim, proti gustu ziaden disputat, ak sa niekto potrebuje pseudocitmi az gycovo sa prizivovat na nejakom obraze "idealneho zivota" nech sa paci, stupne tzv. nabozenskeho zivota su rozne a najme tie davy su aj medialne zaujimave. Ja im to neberiem.
Boh, teda ziadni elohim-ovia, ci jahveovia, je pre nas nadzmyslova existencia a preto nevypovedatelna. Nema vobec zmysel hovorit, co si myslim, co nemyslim, pretoze to bude len vztah mysle k nejakemu myslenemu subjektu. Nespoznaneho Boha z tohoto dovodu nemozno ani milovat, mozem milovat iba predstavu vytvorenu z nejakych hodnot. Jednoducho, boh je uchopitelny iba mimopojmovymi prostriedkami. Nejake miestne vytrzenie je iba zadusanie sa nad svojou naboznostou, nad svojim ja. A aj naopak, nasilne potlacanie ja je opet len iluzia. To nakoniec kazda duchovna skola vie a upozornuje, ze akekolvek nadobudnute schopnosti, ci cielena extaza, ci umrtvovanie zivota je skor naskodu pravej ceste.
Ale, opet, asi je potrebna aj ta "siroka" cesta, problemov je vela a dlhodobo nerozhodnuta mysel je viac na skodu ako na uzitok, preto su jednoduche riesenia tak potrebne. Radost i nestastie vznika z tuzby po zivote, z vitalnej sily. Z naplnenia vznika chvilkova radost, z nenaplnenia smutok. Tak sme konstruovani, biochemia, ale i stari mystici o tom nieco vedia. Opet je tu otazka uchopitelnosti tejto vasne. Cez hriech? Cez hriesnost nezbozneho zivota? Cez hriesnost zenskeho tela? Dufam, ze toto tmarstvo uz mame za sebou. A tak sa dostavame k druhej veci co chcem povedat. Ze nevidim dovod pre akychkolvek prostrednikov v mojom uchopovani Boha a ani v uchopovani mojej vis vitalis. Co dokonca tito prostrednici tvrdia, ze uchopenim nasej vitalis podla ich predstav sme lepsie uchopili boha.
Ta nevypovedatelnost Boha nakoniec ostala v prikazaniach - nebudes si robit modly. Proste vsetko sprostredkujuce je modla, nikam to nevedie, skor odvadza. Uchopenie boha bud pride, alebo nie, to je proste "milost". Tento akt je svety a posvetny a nie je ho mozne nicim nahradit ani sprostredkovat.
Modlarstvo, zastupnost proste nie je priama cesta k uchopeniu a najme pomocou zastupnosti je mozne spolupracovat s entitami, ktore nemusia byt vzdy len tie dobre. A to uz je pohanstvo. Ale opet nech sa paci, existuje prava i lava cesta. Lava cesta byva dokonca rychlejsia, len zvecsa malokto odola zvodom a nastraham, ktore na tejto lavej ceste lezia. Pohltenie v dave, strata sudnosti a zaslepenost, to su tie najmienejsie prejavy lavej cesty. Nech je to pod akymkolvek "duchovnym" heslom. Pre cloveko je "duch" i "hmota" zvod z jeho podstaty, jeho podtstatou je stred, vnorenie sa do stredu. Tak ako to pitoreskne predvadzaju vo svojom cviceni dervisi, rozrocia sa, tak ako je okolo cloveka roztoceny svet hmoty a duchovna a cakaju, ze sa v tom vire vnoria do nehybneho stredu. Clovek v strede, v tazisku ma zablesk videnia, pretoze vidi veci bez antaganizmu, resp. bez dualnosti a vtedy moze uchopit realitu ako celok jednotlivosti, nie len ako hru protikladov (ci Sivov tanec). A to mu otvara cestu k uchopeniu neuchopitelneho.
Brahma, Visnu a Siva, - Osiris, Horus a Seth, - Stvoritel (Jahve, Boh?), Duch a Jezis. V preklade vznik, udrzovanie a zanik so znovuozivenim. "Resurection". Znama trojka. Avsak dodnes je Siva nepochopeny nicitel, podobne Seth je na urovni Satana - opozicie. Az Jezis je viacmenej tym uplnym resurection - znovuozivenim. Aj ked sa zdorazuje utrpenie a najme zmrtvychstanie. Ale treti clen musi byt najprv v opozicii, potom musi stare a nezive znicit, aby sa zdrave mohlo ozivit na novej urovni. Inak sa kolobeh zastavi. Jezis je v opozicii k hriechu, nici stare a hriesne svojim utrpenim a zostavajuce zdrave opet vyrasta, je znovuozivene aby sa to stretlo s prvym clenom tejto postupnosti - zrodom. Toto je potrebna trojica, ale az nad nou je ten neuchopitelny, skutocny Boh. Drobna poznamka. Uz som to tu nakoniec spominal, ze anagram JHWH znamenal povodne dokopy bozsku stvoricu:
J - Éla ako otec
H – Aštoret ako matka
V – „Ten“ ako syn
H – Anat ako dcéra
Proste, trojica je odkukana pocas muzskej hegemonie, preto zensky prvok bol v kazdom prvku z trojice potlaceny. Astoret je pomimo Ela, Isis len tak naokraj k Osirisovi, Kali horsia od Sivu. Stvorica je nakoniec prvok harmonie a teda do muzskeho sveta moc nepatri. Nam akosi prebyva Maria matka a Maria Magdalena. Nech je to akokolvek, Nebesia vzdy oplodnili zem, takze prvok "stvoritel" bola vzdy dvojica. JHWH ako walking talking god, aka demiurg je odfilozofovany dokonca z kompletmnej stvorky. Preto sa moze javit ako najvyzsi, neuchopitelny boh. Nepriem sa, len treba vediet, na ktoru verziu sa prave mysli.
Ale spet k tomu, co tymto odstavcom chcem povedat. Proste, az na jeden prvok, vsetko ostatne su nepodstatne detaily. Tento trojprvkovy system je zakladom, kardinalnou otazkou je, ako ho rozviniem, ci do kruhu, po grecky, resp. pohansky - slnecno, teda, ze Zeus, resp. slnecny kotuc vzdy na konci roka zomiera a opet sa rodi, alebo ho rozviniem v nejakej dialektickej linearite, kazda dalsia uroven pokracuje dalej (ci uz pomaly evolucne alebo revolucnym skokom), alebo to rozviniem v relacii k niecomu, napriklad k bohu, ci ukonceniu kolobehu zivota, alebo, a to je pripad Noveho Zakona, to rozviniem ako jedinecny akt, kedy ma byt linearita nemenneho hriechu dana do relacie s najvyssou urovnou, absolutnom, cez instrument sudu. Proste do tej linearity raz a navzdy zasiahne absolutno, zrusi akykolvek vyvoj a rozluskne otazku, ci sme pochopili znovuozivujucu funkciu tretieho prvku (Jezisa). Vela je okolo toho povedane, ale je aj napisane, ze az v den sudu budu tela vyzdvihnute z hrobov a vynesie sa konecne stanovisko. Viera mozno je nutnou ale rozhodne nie postacujucou podmienkou pre dalsi priaznivy osud. Da sa to povedat aj tak, ze bude zavisiet od bozej milosti ako kto dopadne a neda sa dnes nielenze povedat, ze to ma niekto uz za sebou, ale ani to, ze dopadne dobre. Vsetky tie reci okolo su naozaj len zbytocny sum.

Cize, mozem za svojho zivota sa spajat z bohom, vnarat sa do stredu, ale telo neprekonam. Par prorokov bolo vzatych do neba, ale najme ako zivi. Co sa stalo dalej nevieme. Jednoducho telo neprekoname bez posledneho sudu, az tam sa rozhodne, ci budeme oziveni do noveho duchovneho „tela“ (formy), najskor teda do nejakej kompletnej formy. Pravdepodobne bez tejto formy nie sme kompletne bytosti v tejto sfere, iba nejaki zahrobni bezdomovci. Ci spiaca entita. Dusa nie je vsetko a to je nakoniec aj otazka, ci je dusa nesmrtelna. Mam obavu, ze Biblia hovori nieco ine. Ale opet, je to jedno. Dokial nepride k tomu poslednemu aktu, vzkriesenie nie je kompletne.

A sme teda pri zavere. Akekolvek zahravanie si s tym, co zo zivej bytosti ostane a deje sa medzi umrtim na tomto svete a tou zavercnou „kompletizaciou“ je nebezpecne a pohanske. Podobne su vsetky ine predstavy mozno spravene, napr. ten kolobeh dusi, ale opet, bez zaverecneho aktu zmeny formy a obsahu to nie je kompletna predstava.
Niet predurcenosti, niet prostrednictva (obradu, predaja odpustkov, modlenia sa), niet predstavy, niet zasluh, niet viery. Je len prijatie Boha alebo odmietnutie. Jednorazovy akt ci teraz alebo pocas „sudu“. Tak ako sa Jezis az „vnucuje“ – prichadzam az k vam som tam, prijmite ma (nasledujte, zite, verte), proste uchopte. Ale nie ako vonkajsiu cinnost, ako napodobnujuce opice, ale ako vnutorne poznanie.

PS. A preco mam o.i. problem so sprostredkovanim? Napr. aj kvoli tomu, ze som si nie isty, ci sprostredkovatel, ci sprostredkujuce skutocne vedie k deklarovanym cielom. Co napriklad nemecka vojnova generacia mnohych ludi, dostali sa blizsie k cielu? Alebo dostali este nejaky opravny zivot :

V knize Catholiques d´Allemagne Robert d´Harcourt z Francouzské akademie píše:
”Nejzranitelnější bod ve všech biskupských vyhlášeních, která následovala po vítězných volbách 5. března 1933, leží v prvním oficiálním církevním dokumentu, který obsahuje podpisy všech německých biskupů. Máme na mysli pastýřský dopis z 3. června 1933, který se týká celého německého biskupství.
Jak tento dokument vypadá? Jak začíná? Optimisticky, s tímto radostným prohlášením: »Lidé ve vedení této nové vlády nám k naší veliké radosti dali ujištění, že oni sami i jejich práce stojí na křesťanských základech. Tak hluboce upřímné prohlášení si zasluhuje vděčnost všech katolíků.« ” (Plon, Paříž, 1938, str. 108)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.