
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

15-03-2005 Peter Frišo Kultúrna vojna verzia pre tlač

AD. Ako čeliť kultúrnej revolúcii (.týždeň 2,4/2005)

Kultúrna vojna a konzervativizmus – vďačné témy, no ako dokazujú aj články v .týždni, sú predovšetkým vhodné na po povrchu sa kĺzajúce diskusie. Ak Juraj Brecko píše o tom, že pochod revolúcie (hodnej na obsiahlu analýzu v inom článku) „sa musel začať v Cirkvi“, dostáva sa nechtiac na koreň veci.

Reakcia na príspevok

RE: Viete o com hovorite?

autor: PeterS

pridané: 21-03-2005 13:18

Joj, spomenul som si, ze na zapad su tiez nejake kostoly a starsie: rotunda v Mikulčiciach (r. 825)a kostol v Starom Meste - Sadoch (r. 800).

Aby som bol objektivny, sanca na nabozensku identifikaciu uzemia bola, bohuzial sa to nepodarilo. Postupne sa z Velkej Moravy, resp. z potencialne slovanskeho uzemia odtrhavali uzemia aj podla nabozenskeho kluca. Povedzme Cesi, ktori neskor spolu s frankami na VM zautocili. Nakoniec VM dorazili turkotatari a madari.
Problem je ten ze vitaz pise dejiny a dejiny tohoto uzemia do r. 800 su trosku "politicke".

Pustim chlp nitranče:
V berlínskom historickom múzeu visí mapa, ktorá ukazuje migráciu Vandalov - Venétov - Slovanov okolo roku 350 nášho letopočtu. V roku 1857 nechal kartograf a historik K. V. Spruner vytlačiť historicko-zemepisný atlas pre potrebu škôl u Perthesa. Mapa ukazuje rozšírenie Vandalov od Škandinávie až po Perziu. Je zjavné, že Venéti už neboli kontroverzní, a že po viac ako tisícročí odvtedy, ako písali naše dejiny, ich vtedajší historici asimilovali s inými kmeňmi.
Keď Herodotos okolo roku 450 pred n. l. opisuje pomery v Európe, píše nasledujúce. Na východ od Labe sa medzi Keltmi a Skýtmi usadili Venéti. Herodotos hovorí, že Venéti sa podobajú na Keltov, ale že hovoria iným jazykom.
Najvýznamnejším zdrojom informácií o Venétoch je dielo Prokopiosa, ktorý bol pisárom cisára Justiniána. Akoby zázrakom sa toto dielo zachovalo (Národná knižnica v Paríži) a je dodnes najznámejším zrkadlom rímskych vojen proti Vandalom. Dielo pod názvom "Anekdota" bolo inšpiráciou aj pre Viktora de Vitu, ktorý v roku 485 píše dokument "História Persecutionis Vandalicae". Vo Vatikánskej knižnici sa nachádza aj kniha od Paulusa Diakonusa pod názvom "História Langobardorum". Na základe údajov v tejto knihe o tom, čo sa stalo po porážke Vandalov v roku 533, sa historička Barbara Pischel pokúša vysvetliť údaje o tom,
kto sú Slovania,
ktorí sa objavili v ústí Dunaja niekedy okolo roku 600. Zaujímavým historickým javom je, že dnes vďaka rímskym a iným pisárom vieme viac o udalostiach pred rokom 600 ako po ňom. Biskup Adam av Bremens udáva vo svojej knihe "Cesty medzi ostrovmi na severe", že Venéti niekedy okolo roku 50 opúšťajú svoje loviská v južnom Švédsku a vydávajú sa na juh. V tom istom čase píše Pilnius v Naturalis Historia IV. xiv. 99 o Vandaloch. Týchto však omylom klasifikuje ako Germánov.
Niekedy medzi rokmi 100 - 200 prichádzajú Venéti na naše územie pravdepodobne zo severu alebo severozápadu. V našej oficiálnej histórii takýto záznam nemáme. Naša história hovorí o Keltoch, ktorých osídlenie vrcholí niekedy v druhom storočí pred naším letopočtom. Na prelome tisícročia prichádzajú na naše územie germánske kmene. Sú to hlavne Markomani a Kvádi, ktorých naša história verne zachytila. Kmeň Kvádov, ktorí boli nazývaní aj Svébmi, sa však časom stal dominantným a svoju vládu rozšíril z dnešného západného Slovenska ďalej na východ. Niekedy spolu a niekedy proti sebe s Rimanmi sa títo Kvádi - Svébi zdržiavali u nás až do roku 400. To, čo sa stalo medzi rokmi 200 - 400, opisujú rímske, ale nie naše dejiny. Venéti, tak ako Svébi, narážajú na Rimanov. Najväčším spojencom Rimanov však nie sú Svébi, ale Vizigóti, ktorých naša história vôbec nespomína. Medzi rokmi 200 - 335 vybojujú Venéti
sériu vojen
proti Rimanom, ktorí ich rozhodnutím cisára Konštantína nakoniec pustia do Panónie. Väčšina bitiek sa odohráva na brehoch Dunaja a nie je nepravdepodobné, že práve v okolí dnešnej Bratislavy. Niekedy v tomto období dôjde aj k pokrsteniu Venétov, ale to už je samostatná história.
Asi po sedemdesiatich rokoch v Panónii a "bratského" spolužitia s Rimanmi sa Venéti, nazývaní Rimanmi ako Vandali, zrazu rozhodnú provinciu opustiť. Spoločne s kmeňom Svébov a perzským kmeňom Alánov sa vydávajú na západ. V roku 406 prekračujú rieku Rýn pri meste Mainz. Medzi riekami Main a Lippe narazia na Frankov ako jediných Germánov, ktorí sa pokúšajú chrániť Rímsku ríšu. V boji padne aj vandalský kráľ, ale pomocou svojich spojencov, hlavne Alánov, pod vedením kráľa Respendiala, vyhrajú tento boj. Novým kráľom Vandalov sa stáva Gunderik. Už v roku 407 sa tieto tri kmene (alebo národy) - Vandali, Aláni a Svébi dostanú až do Pyrenejí. Pre ľudí so záujmom o históriu sa nastoľuje otázka o vzťahu týchto kmeňov k Hunom. Uvoľnením Panónie otvorili cestu Hunom do srdca Európy. Attila (434 - 453), aj keď najúspešnejší panovník Hunov, určite
nebol prvým
v poradí, ktorí rozmýšľali o bohatstve Ríma. V byzantských archívoch sa nachádzajú zaujímavé dokumenty, ktoré potvrdzujú, že nejaké dohody medzi Vandalmi a Hunmi mohli existovať. Medzi rokmi 409 - 422 vybojujú spojenecké vojská Vandalov, Alánov a Svébov sériu úspešných aj menej úspešných vojen proti Rimanom v dnešnom Španielsku. Stretnú pod rímskymi vlajkami svojich pradávnych nepriateľov Vizigótov. Krátkou epizódou je ich spojenectvo s rímskym cisárom, keď s jeho lokálnym vodcom Gerontiusom vyženú vojská Východného Ríma, ktoré viedol cisárov syn Konstans zo Španielska.
Po tomto spojenectve však vypuknú staré spory a Vizigótom spolu s Rimanmi sa podarí poraziť v roku 418 alánsku armádu. Aláni po tejto porážke uznajú kráľa Vandalov aj za svojho kráľa. V roku 422 však vandalská armáda poráža rímsko-vizigótske vojsko a viac ako 20 000 vojakov zostáva na bojisku mŕtvych. Oslabení Rimania sú vytlačení až do Taragony. Táto bitka bola v dejinách Ríma natoľko významná, že vo svojom diele "De gubernatione dei" (Ako Boh riadi svet), napísanom Salvianusom okolo roku 440, sa píše, že Vandali kričali proti nám (rozumej Rimanom) série Božích výzev a držali Božie texty ako výzvu proti približujúcemu sa vojsku (VIII 11). Tento kresťanský prejav viery Vandalov si zasluhuje pozornosť pri štúdiu ich kresťanstva, ale tu chcem pokračovať v iných súvislostiach. Z obdobia pobytu v Španielsku sa zachovali dokumenty, ktoré potvrdzujú, že Vandali žili najmä v provinciách Andalúzia a Cartagena. V roku 428 - 477 kraľuje Vandalom Geiserik. Tento spája dva
mocenské záujmy,
ktoré dominujú vtedajšiemu európskemu svetu. Záujmy Západného Ríma a jeho pápeža a záujmy Východného Ríma a jeho zástupcu v provincii Afrika Bonifatiusa. Napriek príležitostným spojenectvám s obidvoma mocenskými centrami sa Vandali rozhodnú ísť vlastnou cestou. Že jazyk Vandalov nebol západným Európanom známy, potvrdzuje Viktor de Vita vo svojich dokumentoch tým, že vandalský kráľ potreboval na stretnutiach s arcibiskupmi tlmočníkov. Existuje niekoľko histórií o tom, ako sa Vandali dostali do Afriky. Faktom je, že už v roku 429 sa Vandali nachádzajú v Tingitane, ktorá leží v dnešnom Maroku. V roku 430 porážajú Vandali rímsku armádu a obliehajú 14 mesiacov Hippo Regius. Východorímsky cisár Theodosius a západorímsky cisár Palacidius sa dohodnú na spoločnej stratégii proti Vandalom. Pod vedením Aspara sa vylodí východorímska armáda v Afrike. Vandali ustúpia dočasne od opevneného mesta, ale na rovine porazia rímsku armádu. 11. februára 435 podpíšu Vandali a východorímsky cisár Valentinianus zmluvu v meste Hippo o vzájomnom rešpekte. 19. októbra 439 dobyjú Vandali Kartágo. Vandali začínajú budovať vlastné loďstvo! Rím má aj iné problémy, z ktorých nemalým sú Huni.
V roku 440 sa Vandali vylodia na Sicílii. V roku 422 dáva cisár Valentinianus Vandalom právo vládnuť v severnej Afrike a až do roku 455 žijú Vandali v mieri s obidvoma rímskymi ríšami. V tomto období sa syn kráľa Vandalov Hunerik zasnúbi s iba päťročnou dcérou cisára Valentinianusa Eudokiou. Valentinianus nechá Vandalov kontrolovať voľbu kresťanských kňazov v Kartágu. 16. marca 455 je cisár Valentinianus zavraždený. Deň po vražde sa za cisára vyhlási Petronius Maximus. Eudokia požiada Vandalov o pomoc. 2. júna 455 obsadia Vandali Rím a počas dvoch týždňov ho dôsledne vydrancujú. Ani pápež Leo nedokázal uchrániť svoje poklady. Vandali naložia všetko na svoje lode a odplávajú do Kartága. Pri tejto operácii sa podľa správ potopila iba jedna loď. Po páde Ríma 455 - 462 dobyjú provincie Tripolis, Mauretániu a Maltu. V mierovej zmluve s cisárom Majoriniusom sa Vandali stávajú pánmi Korziky a Sardínie. 25. augusta 476 podpíše východorímsky cisár Zenon s východorímskym kráľom Odoakerom zmluvu, v ktorej spoločne uznávajú vandalské teritóriá v Afrike. Vandali sa zaviažu prepustiť vojnových zajatcov. Podpíšu aj zmluvu so západorímskym cisárom Orestesom s cieľom vyváženia mocenských vzťahov voči obidvom Rímom. V roku 477 zomiera najúspešnejší kráľ Vandalov Geiserik. Po jeho smrti sa začína obdobie tolerancie voči bývalým nepriateľom. Obdobie diplomacie bez sily je obdobím, keď Vandalmi potlačené skupiny nadobúdajú novú silu a považujú za možné poraziť Vandalov. Vandali sa venujú svojmu náboženstvu a provokujú rímskeho pápeža. Začínajú
nové vojny,
ktoré nepochybne vyčerpávajú Vandalov. V roku 533 sa východorímsky vojvodca Belisarios vyloďuje v Afrike. Na príkaz cisára Justinianusa má urobiť poriadok s Vandalmi. Vandalský panovníci už bojujú medzi sebou a cisárov spojenec a favorit Hilderik zomiera, alebo je zavraždený, začiatkom roku 533. Cisár Justinianus je východorímskym panovníkom, ktorý panoval v rokoch 527 - 565 a nepochybne bol jedným z najefektívnejších vládcov tých čias.
Belisarios disponoval viac ako 500 loďami a mal k dispozícii novú vojenskú taktiku s tzv. diaľkovými lukostrelcami. Už 15. decembra 533 vstupuje byzantská armáda do Kartága. Na potvrdenie znovuprevzatia kontroly nad Afrikou ukazuje cisár svoju korisť v podobe vandalského kráľa Gelimera svojim poddaným v Konstantinopole 15. novembra 534. Po vojenskej porážke v roku 533 sa však história Vandalov - Venétov - Slovanov vôbec nekončí. Nikde nenájdeme záznam, že by cisár Justinianus nariadil vyvraždenie Vandalov. Naopak, je zjavné, že Vandali sa po vojenskej porážke v Afrike rozdelili na niekoľko skupín, ktorých osudy určite rozrušia mysle tých, ktorí veria v dodnes panujúce historické pravdy.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.