ISSN 1335-8715

15-03-2005   Peter Frišo   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

AD. Ako čeliť kultúrnej revolúcii (.týždeň 2,4/2005)

Kultúrna vojna a konzervativizmus – vďačné témy, no ako dokazujú aj články v .týždni, sú predovšetkým vhodné na po povrchu sa kĺzajúce diskusie. Ak Juraj Brecko píše o tom, že pochod revolúcie (hodnej na obsiahlu analýzu v inom článku) „sa musel začať v Cirkvi“, dostáva sa nechtiac na koreň veci.

Reakcia na príspevok

asi ste ho nepochopili
autor: Lukas Krivosik
pridané: 18-03-2005 17:07


Pani, toto su hrube nedorozumenia. Peter Friso tvrdi nieco ine ako vy intepretujete. On vychadza z Voegelina.

Voegelin tvrdi, ze v Cirkvi, v 13. storoci, pocnuc Joachimom z Fiore sa zacali objavovat iste "podzemne hnutia", tzv. gnozy alebo herezy.

Mali jeden alebo viacero z tychto cielov:

1. rozbit, ked treba tak aj nasilim, existujuci nedokonaly poriadok a nastolit nebo na zemi

2. zrusit sukromne vlastnictvo

3. nahradit instituciu rodiny volnou laskou.

Neskorsimi herezami boli napr. valdenci, bogomili, katari atd. Mnohe tieto hnutia sa prejavovali agresivne, vrazdili napr. zidov a knazov. Svata inkvizicia vznikla vlastne ako ista stredoveka obrana proti tymto hnutiam.

Vzdy to dopadlo len dvomi sposobmi, ktore boli oba krvave. Bud tieto prejavy inkvizicia a slachta potlacili alebo sa tieto hnutia na urcitom teritoriu presadili a ked videli, ze ich utopicky program je nemozne naplnit, stali sa konzervativnejsimi a rigoroznejsimi ako samotna Cirkev.

Tie prve herezy sa este zastitovali Cirkvou. Potom prisla reformacia a vznikli protestantske cirkvi, ktore sa s Rimom rozisli, ale stale este sa zastitovali krestanstvom a tym, ze ich vyklad je ten spravnejsi.

Niektori, napr. sedliaci, ktorych vzburu viedol Tomas Munzer, boli uplni utopisti a snazili sa o naplnenie vsetkych vyssie uvedenych bodov, dalsim islo "len" o nastolenie idealnej spolocnosti.

Napr. Luther videl, ze jeho prvotny napad ludovej cirkvi, kde nebude treba knazov a ludia budu vieru cerpat priamo z Biblie sa nevydaril, lebo ked si kazdy bude Bibliu interpretovat ako chce, da sa podla nej ospravedlnit cokolvek. A tak sa radikal Luther stal zrazu ultrakonzervativcom.

Zradil sedliakov, dal sa pod ochranu kurfirsta, vzal si byvalu mnisku a vybudoval v severnom Nemecku v podstate taku istu hierarchicku organizaciu akou bola katolicka cirkev, len v malom a s mensimi zmenami.

Aj kalvinski puritani, co stali na pociatku dejin USA, tzv. Pilgrim Fathers boli takymito radikalmi. Im sice neslo ani o zrusenie vlastnictva, ani o volnu lasku, ale chceli v Novom svete zalozit "Ziarive mesto na hore, novy Jerusalem", pricom celkom iste nemysleli na dnesny Manhatten, ktory brazdia styri slobodne tridsiatnicky zo serialu Sex v meste.

No s utopiou to nevyslo. V kolonii sa nasli nespokojenci, do Noveho sveta prichadzali skupiny dalsich protestanskych denominacii a dokonca katolici. Upalovanie bosoriek v Saleme bolo presne tym druhom nasilia, ktore vyvolavali herezy vsade.

Utopiu sa nastolit nepodarilo, takze ciela nastolit novy Jeruzalem sa vzdali, ale zostala im aspon kalvinska pracovna moralka. Ta z tejto krajiny urobila najbohatsiu krajinu na svete a dnes su istymi aspektami kalvinizmu nasiaknuti aj americki katolici, aj zidia...

Peter Friso ma rad aj Ameriku (gnosticky projekt) aj sa stretava s evanjelikmi a nic proti nim nema. Lebo protestantizmus bol predsa len rannou fazou gnostickych hnuti a prave vdaka tomu sa anglosaske krajiny stali bastou slobody. Ten kontakt s prirodzenym poriadkom je tam este dost velky.

Ale spat do Europy. S nastupom osvietenstva, najma toho francuzskeho sa ideologie, snaziace sa zvrhnut prirodzeny poriadok uz nepotrebuju maskovat krestanstvom. Maskuju sa istym pseudovedeckym naterom. Nikdy za krestanskych cias neboli gnozy take agresivne ako teraz, ked su otvorene protikrestanske a maskuju sa naterom roznych spolocenskych pseudovied.

Vrcholom gnostickych hnuti su narodny socializmus a komunizmus. Obe ideologie maju pseudovedecky nater (marxizmus a socialny darwinizmus), su otvorene antikrestanske a revolucne. Ich nastroje a ciele su v rozpore s prirodzenym poriadkom.

Herezy su preto take nebezpecne, lebo nechcu nedokonaly poriadok zlepsovat pomaly a vyvojom, ale revolucne, zmietnutim poriadku zo stola. Ale kedze nemaju nic ine, intelektualnych utopistov casom vystriedaju vsetkeho schopni zlocinci. Tak ako pomylenych strojcov francuzskej revolucie vystriedal Napoleon, alebo ako Stalin odstranil Trockeho.

Myslim, ze v tomto je Voegelin dokonca velmi kompatibilny s Hayekovou teoriou kulturnej evolucie. Tie vzbury proti poriadku tu boli inak aj pred vznikom krestanstva.

Achnaton a jeho pokus nastolit novy kult Atona nebol nicim inym. Achnaton, bol taky pomyleny idealista a Egypt postavil hore nohami. Chvalabohu, egyptski vlastenci, ktory chceli branit krajinu pred Chetitmi a zastavit sirenie biedy, sa toho pomateneho utopistu vcas zbavili.

Velmi plasticky tieto skutocnosti vycitil Mika Waltari vo svojom romane Egyptan Sinuhe. Takze, pani, citajte, citajte, citajte, aby ste boli vzdelani.

Inak, je to ciastocne aj Petova chyba, ze toho Voegelina nevedel vysvetlit dost obsirne. Konzervativni protestanti su nasi spojenci v kulturnej vojne, ale je fakt (a len na to chcel Peter upozornit), ze az reformacia akcelerovala pohyb smerom k pseudovedeckym gnostickym hnutiam 20. storocia. A to tym, ze rozsirila diapazon nazorov, ktore mohli byt hlasane. Od reformacie bola uz len otazka casu, kedy zacne niekto spriadat rasove teorie a hlasat rasocu, ci triednu nenavist.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2026 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group