ISSN 1335-8715

16-02-2005   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

HAYEKOVA TEÓRIA EVOLÚCIE SPOLOČNOSTI

Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia. Napriek jej významu je u nás takmer neznáma a to aj medzi mnohými zástancami slobodného podnikania. V rozsiahlom texte ju predstavuje Lukáš Krivošík. Aktualizované 25. 2. 2005!

Reakcia na príspevok

RE: Dewey a Filip
autor: Dewey
pridané: 21-02-2005 10:24


“Dewey, ty uplne prekrucas moje slova. Vkladas mi do ust, co som nikdy netvrdil a co nevypliva ani z clanku. Urob mi tu laskavost a naozaj si precitaj Hayekovu poslednu knihu OSUDOVA DOMYSLAVOST. Ak zajdes do Artfora, mohol by si mat stastie, tam som to kupil aj ja. Vrelo tu knihu kazdemu odporucam, nie je hruba a je to jedna z najlepsich knih z oboru spolocenskych vied.”
Do knihkupectva s totalitaristicky mysliacimi ludmi v cele, zijuceho zo statneho, zial nechodim.
Citujem Ta a aby som predisiel akykolvek disintepretaciam, resp. ak pochopim nespravne myslienku, je jasne, k comu sa vyjadrujem a mozes ma kludne poopravit alebo mi to vysvetlit inymi slovami.

”K fungovaniu kulturnej evolucie: nie je to spoliehanie sa na slepu evoluciu a nie je to ani socialny darvinizmus. Otcovia zakladatelia predsa neodmietali existujuci poriadok v ich dobe, s tym, ze ustava USA ho nahradi. Ustava zapadala do kontextu prava ake do tej doby v Amerike fungovalo. US ustava nebola predsa aktom socialneho inzinierstva.”
To je otazka pohladu. Akoze neodmietli? Ani Locke v Anglicku neodmietol? Urcite prvky vzdy odmietli a nahradili ich bud inymi, ale do spolocenskeho usporiadania vniesli nove. Tie existujuce zrejme nepovazovali za zle, resp. zavadne, resp. nepoznali, ako ich nahradit inymi, aby sa odstranili existujuce zlyhania a navznikli nove a vacsie. V jednotlivcyh koloniach bola miera demokratickosti, kym sa nedockala sirsej pravnej kodifikacie, ktora prebiehala velmi pomaly a urychlila sa po federalizacii USA. Socialne inzinierstvo sa zakladani na projektovani spolocnosti odtrhnute od realnych vychodisk, ignoruje realne vychodiska, ignoruje realne dosledky, ignoruje pestru ludsku individualitu, kedze vznika odtrhnute od realnych vychodisk, takze one dosledky musia byt zasadne ine, nech boli sebalepsie na odtrhnutych vychodiskach dosledky prebadane.

”Inak, latinskoamericke staty maju ustavy casto od slova do slova odpisane z tej americkej a demokracia u nich aj tak nefunguje. Pretoze v normativnom prostredi spanielskych kolonii v Latinskej Amerike posobila ako cudzorody prvok. A chybali tu aj ine faktory, ktore v USA pritomnymi boli.”
To nie je ciernobiela problematika. Je pravda, ze v spojenych statoch boli jedinecne podmienky pre vznik demokracie a vobec nie paradoxne islo o pomerne rovnostarsku spolocnost kde moc po revolucii nebola vyraznejsie koncentrovana a skor ako sa tak mohlo stat boli aplikovane pravidla, ktore tomu zabranili(delenie moci, ktore v teorii existovalo uz predtym a bolo to implementaciou tejto myslienky) V tom zmysle mali daleko spolocenske vychodiska k anglicku. Usa sa uspesne vymanili z kolonialneho podrucia. Ine staty – juzna amerika - take stastie nemali a boli dlho ovladane ziskuchtivymi aristokratmi a kralmi. Neskor vsak sanca na demokraciu bola, lenze vacsina krajin, ktore smerovali napr. priamo k demokracii bola zvalcovana, v mene ekonomicko-politickych zaujmov krajinami demokratickymi.
”Proste US ustava v USA s dovtedajsim poriadkom kompatibilna bola, v latinskoamerickych statoch, nie.”

Podiadkom alebo aj spolocenskymi vychodiskami? V latinskej amerike sa vdaka dlhemu kolonialnemu panstu podobna rovnostarska spolocnost nevyvinula. Kompatibilna, bola snad prva ustava CSR, mimochodom tiez inspirovana ustavou USA kompatibilna s monarchistickym poriadkom z pred Marie Terezie?

”Jednoducho nestaci len implantovat institucie, ktore vznikli inde do cudzieho prostredia s ocakavanim, ze to bude fungovat.”
Ved to je uplne jasne. Vid Irak, ze ano. Nad druhej strane povojnove Nemecko a Japonsko su specifickym prikladom z ineho sudka. Pekne tieto a dalsie priklady rozobera Robert Dahl, vysvetluje ake vychodiska praju demokracii, ake vychodiska naopak, rozobera krajinu po krajine. Vystacil si bez odvolavanie sa na evoluciu. Bezpochyb je respektovanejsou autoritou v politologickych kruhoch ako “vedec” Hayek. Potrebujeme Marxovu evolucnu vedecku teoriu aby sme vysvetlili kapitalizmus? Nie. Mozeme pomocou Marxa kapitalizmus vysvetlit? Ano. Potrebujeme Hayekovu evolucnu vedecku teoriu aby sme vysvetlili uchytenie sa demokracie v tej ci onej krajine? Nie.
“To znamena, ze ty mozes vedome konat za urcitym cielom. Ale nesmies socio-inziniersky dufat, ze nahradis spontanny poriadok... ale hovorim, precitaj si knihu.”
Ale co je to spontanny poriadok. Kde zacina a kde konci? Zacina a konci presne tak, kde ludska inteligencia uzna za vhodne do neho nezasahovat a dane pravidla a usporiadanie vztahov medzi jednotlivcami uzna za lepsie ako by ho mohla nahradit. Ziadna zahada, ziadna kulturna evolucia, potreby a inteligencia.
“Inak, Dewey, nikto netvrdi, ze nesmies rozdavat chudobnym peniaze. Rob to! Ale ta teoria hovori, ze stat (!) by nemal zavadzat nejaky neefektivny system davok pre chudobnych. Socialne citenie mozes uplatnovat v sukromi, ale nie vo volebnej miestnosti.”
Stat nemoze nic zavadzat, to dobre Hayek vedel, cize toto nebudu jeho slova. Nie. Charitu mozem prejavovat len v sukromi, nie vo volebnej miestnosti. Socialne citenie, teda snahu upravit spolocenske vztahy tak, aby zicili slobode a neboli pre urcitu skupinu tyraniou, braniacou im v slobodnej aktivite, neboli tyraniou aplikovanou voci ich osobnosti(KDHaci) aj vo volebnej miestnosti praveze, pretoze ona volebna miestnost je v demokracii najdolezitejsim nastrojom ako zasadne poblemy spolocenskych vztahov, tam kde dochadza k sirokemu konfliktu zaujmov.

“Povedal, ze Johnson je velmi dobry a schopny historik.”
Ja som sa, ale je to uz par rokov dozadu, bavil s jednou este stale mladou slecnou, so skoncenou doktoraturou z modernych dejin, nema vztah ku ziadnej ideologii, na prestiznej talianskej univerzite a tema Johnson vyvolal na jej tvary podobne usmev. To nie je historia, to je business a nebol to udajne len jej nazor, bolo to nazorom na ich katedre. Pochybujem, ze mu niekto zavidi jeho publicitu, skor nad po obsahovej stranke krutia hlavou. Fakty nemaju vyznam napisany na cele, mnohym faktom, ktore su spravne, pripisuje tendency vyznam, cachruje s nimi, aby vyvovlal obraz, ktory predava jeho knihy. Je plny vyrokov utociacich a hladkajucich ciesi emocie. Ma to daleko od nezaujateho “badatelskeho” usilia historika. Prave tie emocie su tym, co robi jeho knihu tak popularnu medzi mladou. Preve prekrocenie hranice pisania slusne publikacie z nej urobilo knihu masovo predajnu. Napr. My sme dobri oni su fasizujuca lavica. Fasizujuca lavica na univerzitach my nepraje, kritizuju ma, slapol som im na krk, ha ha ha….aka charakteristicke aj u nas v sduvislosti s KDH - vyroba pocitu ohrozenia z vecnej kritiky. U Johnsona predava u KDH taha volicov…


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group