ISSN 1335-8715

16-02-2005   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

HAYEKOVA TEÓRIA EVOLÚCIE SPOLOČNOSTI

Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia. Napriek jej významu je u nás takmer neznáma a to aj medzi mnohými zástancami slobodného podnikania. V rozsiahlom texte ju predstavuje Lukáš Krivošík. Aktualizované 25. 2. 2005!

Reakcia na príspevok

Dewey a Filip
autor: Lukáš Krivošík
pridané: 18-02-2005 23:50


Dewey, ty uplne prekrucas moje slova. Vkladas mi do ust, co som nikdy netvrdil a co nevypliva ani z clanku. Urob mi tu laskavost a naozaj si precitaj Hayekovu poslednu knihu OSUDOVA DOMYSLAVOST. Ak zajdes do Artfora, mohol by si mat stastie, tam som to kupil aj ja. Vrelo tu knihu kazdemu odporucam, nie je hruba a je to jedna z najlepsich knih z oboru spolocenskych vied.

K fungovaniu kulturnej evolucie: nie je to spoliehanie sa na slepu evoluciu a nie je to ani socialny darvinizmus. Otcovia zakladatelia predsa neodmietali existujuci poriadok v ich dobe, s tym, ze ustava USA ho nahradi. Ustava zapadala do kontextu prava ake do tej doby v Amerike fungovalo. US ustava nebola predsa aktom socialneho inzinierstva.

Inak, latinskoamericke staty maju ustavy casto od slova do slova odpisane z tej americkej a demokracia u nich aj tak nefunguje. Pretoze v normativnom prostredi spanielskych kolonii v Latinskej Amerike posobila ako cudzorody prvok. A chybali tu aj ine faktory, ktore v USA pritomnymi boli.

Proste US ustava v USA s dovtedajsim poriadkom kompatibilna bola, v latinskoamerickych statoch, nie.

Jednoducho nestaci len implantovat institucie, ktore vznikli inde do cudzieho prostredia s ocakavanim, ze to bude fungovat. To znamena, ze ty mozes vedome konat za urcitym cielom. Ale nesmies socio-inziniersky dufat, ze nahradis spontanny poriadok... ale hovorim, precitaj si knihu.

Inak, Dewey, nikto netvrdi, ze nesmies rozdavat chudobnym peniaze. Rob to! Ale ta teoria hovori, ze stat (!) by nemal zavadzat nejaky neefektivny system davok pre chudobnych. Socialne citenie mozes uplatnovat v sukromi, ale nie vo volebnej miestnosti.

Peter:

""Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia.", sa nemusí zdať prehnaná len dewayovi.""

No to mas tak. Minule som sedel s jednym mladym historikom a bavili sme sa o dejinach a metodologii historiografie. Mal konzervativne nazory. Debata bola velmi osviezujuca a nebavili sme sa o nejakych politicky zatazujucich temach dejin.

Myslim, ze sme sa bavili o stredoveku. Spytal som sa ho vsak aj nato, co si ako historik mysli o Paulovi Johnsonovi. Povedal, ze Johnson je velmi dobry a schopny historik.

Spytal som sa ho, preco potom tolki britski akademici odmietaju Johnsona. Ten moj historik sa usmial a vysvetlil to jednak tym, ze Johnson, hoci dejiny vystudoval u niektorych z najvacsich postav britskej historiografie nie je sam clenom akademickej obce.

On je povolanim novinar a mnohi profesionalni historici samozrejme ziarlia na to, ze jeho knihy sa predavaju a ich nie. Dalsia vec bola vsak, ze v Anglicku su mnohe univerzity, podobne ako v USA, infiltrovane extremnymi laviciarmi a ti samozrejme vycitaju Johnsonovi, ktory sa netaji svojimi konzervativnymi postojmi, ze ich nepise dobre.

Proste vyuzivaju, ze oni su akademici a on nie, hoci v skutocnosti mu vycitaju skor nazor ako historicku kvalitu jeho diel, ktora je velmi vysoka.

Ta teoria je samozrejme NIEKTORYMI vedcami povazovana za najvyznamnejsiu spolocenskovednu teoriu 20. storocia. Spomina to vo svojom texte aj Horst Feldmann, z ktoreho som cerpal. Zdalo sa mi to ako pre citatela pritazliva veta do uvodu mojho textu. Rad by som povedal, ze moj text nema vedecke ambicie, je cisto informativny a preto som sa snazil byt aj pri takejto teme strucny a nie je tam ani poznamkovy aparat.

Aby som spomenul akademikov, ktori to tvrdia (ide o poznamku pod ciarou vo Feldmannovom texte), ide o Radnitzkeho, Hodgsona, Witta, Vanberga, Graya a Northa.

Inak, medzi zdrojmi, ktore som cital, su tiez iste nuansy v rozdieloch chapania konkretnych prvkov tejto teorie. A rozdiely su aj medzi rakuskymi a ceskymi analytikmi tejto teorie. Vsetci vyssie uvedeni pani Hayekovu teoriu povazovali za "jednu z navyznamnejsich...", ale niektore aspekty jej vycitali.

Napr. Vanberg tvrdi, ze teoria sa da aplikovat len na starobyle, spontanne vytvorene (rec, moralka, pravo, trh, peniaze) a nie na vedome vytvorene institucie. Ale Hayek tvrdi, ze aj vedome vytvorene pravidla zapadaju lepsie alebo horsie do povodneho spontanne vzniknuteho ramca a same su vystavene evolucii.

Samozrejme, aj evolucne vzniknute pravidla boli vedome menene, ale az ex post sa da rozpoznat, ci to bol uspech alebo neuspech.

To je ostatne to, co sa snazim vysvetlit tu aj Deweymu. Cize interpretacia, ze teraz sa mame ulozit do kresla a mame cakat, co prinesie evolucia, je uplne nezmyselna. My predsa spoluvytvarame kulturnu evoluciu kazdy den nasim vedomim konanim.

Mozno som malo nacrtol v texte moznost rozvijat trhovy poriadok. To beriem na seba. Ale staviame na pleciach obrov. Inymi slovami, spontanny poriadok je len rozvijatelny, ale principialne nie je nahraditelny nejakym inym, vedome skonstruovany.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group