ISSN 1335-8715

16-02-2005   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

HAYEKOVA TEÓRIA EVOLÚCIE SPOLOČNOSTI

Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia. Napriek jej významu je u nás takmer neznáma a to aj medzi mnohými zástancami slobodného podnikania. V rozsiahlom texte ju predstavuje Lukáš Krivošík. Aktualizované 25. 2. 2005!

Reakcia na príspevok

RE: dlhe to bolo, miestami nezrozumitelne
autor: Dewey
pridané: 18-02-2005 12:19


“Pán Dawey, nie celkom chápem Vašu poznámku o Lockovi a britskej monarchii? To akože Locke vymyslel britskú ústavu? Asi nie, lebo tá je nepísaná a vznikala po dlhšiu dobu, než je jeden ľudský život. Ja mám tiež pocit, že ste tú Hayekovu teóriu buď poriadne neprečítal alebo ste ju nepochopil.”
Nie, Locke spochybnil nedoktnutelne – bozske - postavenie panovnika a vladucich podriadil ovladnym. Zasadny zlom v chapani vlady.

”To neboli ušľachtilí liberálni gentlemani, zaujatí bojom za ľudské práva.”
Ak chceme pochopit ten skok v charaktere statu, musime ist ku Lockovi. Magna charta bol jeden z legitimizujucich argumentov o ktory sa “revolucionari” Lockovej doby opreli, ale stali tam konkretne zaujmy. Naco sa vracat k samotnej Magne Charte. Revolucia nezacala preto, ze existovala pol tisicrocia nejaka magna charta, ktora bola mnohokrat aj tak poslapana, ktora by bola vysledkom evolucie a len sa vracali k tomu, co bolo dobre, ale preto, ze sa spojili rozne zaujmy a velmi dobrym legitimatorom, vzhladom na vtedajsie myslienie bolo najst nieco v historii, co by sa dalo zdvyhnut nad hlavu ako zastava. Pretoze legitimita vtedajsieho rezimu a postavenia panovnika sa v mnohom opierala o nespochybnitelne tradicie.

”Najskôr do tejto kategórie spadali len veľmoži, časom a pôsobením vývoja(!) sa množina slobodných ľudí rozširovala.”
Posobenim akeho vyvoja? Podla mna posobenim ludi v mene svojich zaujmov. Cakanie na Godota pod stromom nic nikomu este neprinieslo. Zmeny ktore nastali v Lockovej ere vytvorili priestor, aby sa zo socializacie vytlacilo zakorene absolutisticke vnimanie a akceptovanie moci v state. Na to bolo vynalozene velke usilie.

”Tá charta nebola podpísaná, lebo baróni boli idealisti, snívajúci sen o modernej demokracii. Chceli len podiel na moci a záruky voči kráľovi. Vývoj k demokracii je skutočne nezamýšľaným výsledkom týchto udalostí.”
Jasne. Nikto pri magne charte neuvazoval o nejakej demokracii. Ale uvazoval o tom, ako ucharnit svoje zaujmy voci panovnikovi. Samozrejme, ze to malo urcite dosledky smerom do buducnosti, ktore nepoznali a ktore by ani nevytali. Ostatne, co su dosledky coho? Co ked magna charta znemoznila vznik nejakej iniciativy, ktora by dopomohla k demokracii dospiet priamociarejsie? Cize tak ako nepozname vsetky dosledky nasich rozhodnuti, nevieme v absolutnom zmysle povedat, ci nejake riesenie z minulosti nemalo lepsiu alternativu. Slepa viera v tradiciu a evoluciu a schopnost pretvorit spolocnost podla risovacej dosky su oba stranami tej istej mince.Ale keby vtedy existovala skupina ludi, ktora by mala zaujem na demokracii a moc, mali po ruke riesenia ako zabranit zneuzitiu moci, co sa tiez nejaky cas vyvijalo – menilo, upravovalo, prisposobovalo, odstranovali zlyhania, az kym to dospelo do dnesnej a tiez mnohorakej podoby. Ale zasadny impulz pre zmeny dali liberali a liberalny myslitelia. Nove organizacia politickych institucii bola zasadnou zmenou. Rozsirovanie volebneho prava tiez. Vsetko to bolo zamyslane. Tak ako bola zamyslana Magna Charta. Ten idealizmus a vznesene idealy, z ktorych mnohe sa stali sucastou socializacie, aby vykorenili predtym zazite a mnohe zvratene zalezitosti liberalizmus priniesol tiez. Ze to dodnes zostalo v povedmi a dodnes mnohe liberalne riesenia velebime znamena, ze vyhovuju aj nasim dnesnym zaujmom a maju ziadane dosledky. Ziadna kuzelna evolucia odtrhnuta o ludskej inteligencie.


”A bol tam ešte jeden nezamýšľaný faktor. Po celej Európe králi zápasili o moc so šľachtou. A aby sa mali o čo oprieť, podporovali práva a rozvoj miest. A nezávislosť miest od šľachty. Tak aj kráľ Ján Bezzemok. O tomto písal práve Adam Smith v diele Bohatstvo národov. Chcete aj číslo strany?”
Ved to je jasne, to som tu pisal aj ja. Urcite slobody a privilegia pre nizsie stavy umoznili medzeri v absolutistickej moci dane najma konfliktami medzi superiacimi klanmi. Slachtici sa pridavali na tu stranu, ktora im ponukla vacsie garancie a viac vyhod.
“Práve rozvoj kráľovských miest po celej Európe napomohol obchodu a inicioval rozbitie zkôrnateného feudálneho poriadku.”
Nie, tento marxisticky vyklad neberiem. Vytvorili sa jedinecne podmienky, ktore boli priestorom pre presadenie zaujmov a zaujmy a inteligencia zase posobili na zmenu podmienok. Fungovalo to obojsmerne.
“Predpokladám, že ani svojou podporou miest nesledovali vladári cieľ vzniku kapitalizmu. Takže problém nie je v Hayekovi, ale vo vašom (ne)pochopení kultúrnej evolúcie.”
Samozrejme. Vladnuca trieba robila vsetko preto, aby zmarila tento vyvoj, kedy sa mocensky vdaka ochodu posilnovali aj nizsie stavy. Ale obchod bola aj ich zaujmom s nezelanymi dosledkami v posilnovani “konkurecnych stavov”. Vymysleli cla. Bola to “fajn vec”, oni vyvazat mohli, ale voci dovozu mali cenovu vyhodu. Ze na to doplatili chudobni spolu so stavmi proti ktorym boli namierene, nikoho to netrapilo. Vlastne ano – idealistov a tych, ktorych zaujmy boli s nimi totozne – a to boli ti, co sedeli najma medzi Whigmi. Hladali sposob ako to vyriesit…riesenie bolo rozsirovanie prava, rusenie starych privilegii, znemoznenie vlade svojvolne vyrubovat dane a cla … doslo aj k reforme prava…

”Myšlienky, v nej obsiahnuté, organicky naväzujú na tradíciu, ktorá začala vtedy na tej lúke.”
Organicky nadvazuju na tradiciu – to nema ziadnu vypovednu hodnotu…ano nic nevzniklo na zelenej luke, skusenost a poznanie predsa mali k dispozicii, ako ma kazdy. A co je v tomto pripade tradicia? Panovnik ma absolutisticke postavenie dane bohom, je vlastnikom vsetkeho z bozej vole v danej krajine? Alebo Magna Charta? Alebo Anticka demokracia? Kazdy sa moze odvolavat na tradiciu, aka mu prave vyhovuje. Jednoducho, take a onake riesenie, upravu spolocenskych vztahov, vymedzenie vztahov medzi jednotlivcami povazovali za spravnu, domnievali sa ze to bude mat take dosledky ake boli ich zaujmami. Tradicia mozno posluzila ako legitimizator pre ich konanie – cize prostriedok, akym sa dalsi ovldany prostrednictvom presviedcacej moci primaly k suhlasu. Ale bez toho, aby si boli vedomy, ze taka a onaka tradicia je v sulade s ich zaujmami by san a ne nikdy neobratili.

”V Runnymede je pamätník podpísania Magny Charty. Má tvar malého gréckeho chrámu. A viete, kto financoval jeho vytvorenie? Združenie amerických advokátov. Chodí tam veľa amerických návštevníkov. Tí právnici asi vedia, kde sa vzal právny poriadok, na ktorom sú založené Spojené štáty - vznikol v Anglicku.”
Nevnikol. Urcita skusenost a urcite poznatky pochadzali z Anglicka. Alebo snad ustava prvej republiky vznikla v USA, lebo sa opierala o Americku ustavu alebo nebodaj v anglicku, lebo zase americka zmotnila niekotre myslienky sudobych anglickych myslitelov a prevzala niektore prvky existujuceho poriadku?

”Ďalšia vec, kedy nechápem Vašu narážku, je tá výčitka s Davidom Humom. Ak som článok čítal dobre, tak meno Hume je tam len raz: Hayekovo učenie (nájdete to aj v encyklopédii politického myslenia) je založené najmä na Davidovi Humovi a Edmundovi Burkovi. Čo sa Vám tu nezdá? Veď evolučný poriadok máte práve u Huma. Od neho to Hayek prevzal a ďalej rozpracoval. No a tá Vaša interpretácia liberálov z 18. a 19. storočia, ktorú tu neustále prezentujete, to už sa mi ani nechce komentovať.”
Nezda sa mi to, ked niekto do neba velebi jednu koncepciu a nechape jej obmedzenia na jednom mieste(Locke,spolocenska zmluva a prirodzene prava, vlastnictvo seba sameho) a potom na inom mieste velebi uplne inu v mnohom protikladnu koncepciu, tak nieco nie je s kostolnym poriadkom. Ak je Humovym nasledovnikom “najma” Reagan a Klaus tak by sa to patrilo nejako podlozit, ze v akom zmysle?

”Ako čítam reakcie na články, Vy ste tu prítomný pomerne dosť často. Bohužiaľ nemám čas veľmi reagovať na všetky tie veci, čo píšete, ale dosť často sa pri nich chytám za hlavu.”

Vase chytanie sa za hlavu bude mat pre mna vypovednu hodnotu vtedy, ak poukazete na nieco, co je toho zdrojom. Ja tiez nemam vela casu na “dokonale uvahy” a krvopotnym sperkovanim prispevkov. Ale ak nemate konkretne vyhrady, tak narazkami na chytanie sa za hlavu ma neobtazujte. Dakujem. Prajem pekny den.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group