ISSN 1335-8715

16-02-2005   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

HAYEKOVA TEÓRIA EVOLÚCIE SPOLOČNOSTI

Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia. Napriek jej významu je u nás takmer neznáma a to aj medzi mnohými zástancami slobodného podnikania. V rozsiahlom texte ju predstavuje Lukáš Krivošík. Aktualizované 25. 2. 2005!

Reakcia na príspevok

dlhe to bolo, miestami nezrozumitelne
autor: Dewey
pridané: 17-02-2005 10:06


“Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia.”

Povedal kto?

“Odhaľuje nielen pôvod tzv. sociálneho cítenia, ale aj dôležitosť náboženstva a tradície ako predpokladov pre rozvoj slobodnej spoločnosti.“

“Povod”…zlaty pragmatizmus…

“Je takmer príznačné, že povrchný slovenský „liberál“ ju zväčša nepozná.”

Co je vsak zarazajucejsie povrchny slovensky zvestovatelia liberalizmu nepoznaju okrem Hayeka z liberalnej teorie o vela viac. Osobne sa mozem vyjadrovat k Hayekovym predstavam evolucie najma vo vztahu k Pravu zakonodarstvu a slobode ale kedze som sa znova k nemu nemal cast vratit, budem hodnotit len to tu napisane, nevyjadrujem sa teda k Hayekovi, ale len interpretacii Hayeka.

To s tou velkostou mozgu bol len zart, vsak? Toto pise Hayek?

“Chovanie človeka možno odvodiť od očakávaní, ktoré sú rečovo formulované a potom podávané ďalej ako hypotézy, predpoklady, teórie.“

Tomuto nerozumiem…

“V takomto kolektivistickom normatívnom systéme sa o poriadok starajú osobné mechanizmy, podobné funkcii dominujúceho samca v svorke opíc.”

Takto sa to neda zovseobecnit.

“Nie je tu žiadne miesto pre individualitu alebo súkromie. Jednotlivec je závislý od osôb, ktoré pozná a ktoré poznajú jeho. Individuálna vzbura proti skupine je nemysliteľná. Znamenala by totiž vylúčenie zo skupiny a smrť. “

Opat ide o hlupe zovseobecnenie

“Milióny rokov, ktoré človek strávil v týchto tlupách spôsobili, že tieto divošské atavizmy v nás prebývajú naďalej.”

Identifikujes v sebe nejaky “divosky atavizmus”? Mas pocit, ze Tvoje konanie je nim determinovane? Geneticky zaklad odmietas. Tak potom jedinym zdrojom moze byt socializacia. Cize 10000tisice rokov sa to udrzalo v socialnom vedomi? Je to blud.

“Rôzne formy socializmu chcú modernú veľkú spoločnosť zošnurovať primitívnou distributívnou morálkou kočovných lovcov a zberačov. Ako však vznikla moderná „veľká spoločnosť“? Ako sa ľudia vymanili zo skostnateného poriadku malej tlupy?”

Nerozumiem prvej vete. Mozem poprosit aj vyklad slohnuteho pojmu distributivna moralka?

“Pritom nikto nemusí vedieť, prečo je jedna skupina úspešnejšia ako iné a nikto nemusí ani rozumieť, ako mechanizmus funguje. Ide o to, že jedna skupina sa presadí vďaka novému systému abstraktných pravidiel nad inými. Hayek vidí v tejto rannej fáze hlavné kritérium úspechu v prírastku obyvateľstva.”

Tu je na mieste otazka priciny a dosledku kde osobne, na rozdiel Hayeka nemam ambiciu rozhodnut, co bolo skor. Sliepka – vacsia tlupa alebo neosobne(je to lepsie slovo ako abstraktne) pravidla – vajce. Neda sa to od seba oddelit.

“Po oddelení súkromnej a verejnej sféry a vzniku inštitútu súkromného vlastníctva už ľudia nie sú len akousi nemou súčasťou kolektívu.”

Insitut vlastnictva je tiez neosobne pravidlo resp. z pociatku je tam casto este stale osobna zlozka – ja z rodu X som predurceny na vlastnictvo toho ci onoho a ty z rodu Y si povinny respektovat tento fakt, lebo dostanes po papuly. Nikde sa tu nepise o koncentracii moci a jej centralizacii, ktora bola dalsou “socialne evolucne” uspesnym prostriedkom.

“Naopak, narastá rozdielnosť ľudí, ktorá sa prejavuje v deľbe práce a rastúcej špecializácii.”

Nenarasta, zase by sa zisla lekcia pragmatizmu… Co bolo skor sliepka -
“rozdielnost” alebo vajce - delba prace…

“Usadením, vznikom poľnohospodárstva a obchodu začal rásť počet obyvateľov, ktorý sa nezastavil dodnes. Je to obdobie kultúrnej evolúcie. “

Co umoznila aj celkovo rastuca produktivita prace, Hayek sa tomu zrejme vyhol, lebo to bola cast z marxovych argumentov.

“kultúrna evolúcia favorizuje spoločnosti, riadiace sa lepšími pravidlami. V súťaži tradícií a inštitucionálnych rámcov, sú vyselektované tie, ktoré spoločnosti, čo sa nimi riadi, prinášajú viac prospechu.”

Cely problem je len v tom, ci najlepsie pravidla z hladiska prezitia su tymi istymi ake budeme pozadovat z hladiska ludskosti.

“Nestojí za ním žiadna osvietená vládna autorita, žiadna plánovacia komisia. Je dôležité uvedomiť si, že tento spontánny poriadok proste postupne vzišiel z procesu skupinového výberu.”

Nie, ale stoji za nim aj racio kazdeho jednotlivca, ktory civilizacii prispel. Socializacia je dvojsmerna jednotlivec formuje socializaciu - socilizacia formuje jednotlivca. Hayek to aspon ciastocne pripusta, Ty nie.
Staci sa pozriet ako vnikala prva ustava, posledny prerod spolocnosti od feudalizmu k modernej demokracii, akym sposobom velky myslitelia 16,17,18 storocia posobili na verejnu mienku. O co viac je to spontannejsie ako ked Lipsic pride s novym navrhom novely trestneho zakona? O co menej spontannejsii bol fasizmus ako deklaracia nezavislosti?

“Každý taký pokus skončí následkami, ktoré jeho strojcovia nedokázali predvídať. A tie následky sú často presne opačné, než spoločenský zlepšovatelia zamýšľali. “

Naozaj? Nutne? Z toho vychadza, ze sa na to treba vykaslat a nechat, nech vsetko vyriesi nejaka evolucia. Pani ako Jefferson,Washington,Gladstone,Bentham,Locke,Madison,Churchill ... vsetci mali sediet a cakat a drzat hubu, nie oni a individualny prispevok kazdeho nic posunul socializaciu a spolocnost smerom dopredu ale nejaka evolucia, ktorej oni boli len pasivnym prvkom...

“Ako príklad spontánne vzniknutého poriadku si vezmime britskú parlamentnú demokraciu. Pravidlá tejto demokracie nikto vedome neskonštruoval s cieľom vytvoriť spravodlivú spoločnosť. Sú výsledkom tvrdého a často brutálneho boja medzi kráľom a šľachtou, ktorý trval celé stáročia. K nepísanej britskej ústave postupne pribúdali dokumenty (Magna Charta, Habeas Corpus Act) a ústavné zvyklosti, ktoré boli výsledkom týchto mocenských konfliktov. Až ex-post môžeme rozpoznať, že ich výsledok, moderná britská parlamentná monarchia, funguje a funguje ako spravodlivá a slobodná spoločnosť.”

To je nezmysel. Priklad. Bol to Locke, kto si dovolil spochybnit autoritu – bohom danu – panovnika. Nebola to evolucia, ktora spochybnila tuto myslienku. Bol to Lock, ktory legitimizoval konkretne zaujmy a ktory prebudil uvedomenie si tychto zaujmov u mnohych.

“Nie je možné ho vymeniť za nejaký dokonalejší, ktorý by skonštruoval ľudský rozum. Je však veľmi ľahké, poškodiť ho.”

Jasne, dualisticky treba odburat ludsky rozum od spolocenskych vztahov a nechat sa nimi niest.

“V priebehu dejín boli zmienené inštitúty trhového poriadku najlepšie posväcované zo strany monoteistických náboženstiev (o čom svedčí aj ich početné rozšírenie), osobitne kresťanstvo. Bez neho by nevznikla západná civilizácia a nikdy by nedosiahla svoju súčasnú úroveň blahobytu. “

Zapadna civilizacia nikdy nevnikla. Co to je? Naozaj monoteisticke nabozenstva? Aj v USA, kde existoval dlhe roky problem s tym, ako preklenut naobozenstvom konzervovanu skromnost, ktora branila v prechode od prevazne argarnej krajiny k obrkapitalizmu?

“iaľ, rozmach právneho pozitivizmu v poslednom storočí spôsobil, že parlamenty (najmä na európskom kontinente) sa stali továrňou na ten druhý typ noriem (taxis). Právo sa tak stáva ďalším nástrojom oslabovania abstraktných pravidiel, na ktorých stojí slobodná spoločnosť...”

Fantasticke. Tak na jednej strane priznava ze sa menia spolocenske vychodiska, ze vtahy su intenzivnejsie medzi jednotlivcami, neosobnejsie na druhej strane vola po nejakom spontannom poriadku, ktory sa opiera o vztahy medzi jednotlivcami, akoby zostali nezmenene, akoby miera osobosti vztahov zostala nezmenena.

“Výsledkom kultúrnej evolúcie je dnešné postavenie a bohatstvo západnej civilizácie. Pravidlá, ktorými sa táto civilizácia riadi, sa v dlhom selektívnom procese ukázali ako najlepšie zaručujúce úspech. Nijaká iná civilizácia v dejinách nevytvorila väčšiu mieru materiálneho blahobytu a možností osobnej sebarealizácie.”

Fakt nie? Ved kym sme tu chodili ako slovania s holymi ritami, cinania, egyptania a dalsie civilizacie sa nam mohli vysmiat do oci.

“Západ je cieľom utečencov z iných civilizácií a jeho pravidlá a inštitúcie sú mnohými cudzími spoločnosťami napodobňované. Výsledkom je dnešná globalizovaná “

Tomu vobec nerozumiem.

“Z toho jasne vyplýva nevyhnutnosť zachovania judeo-kresťanskej podstaty západnej civilizácie pre prežitie slobodnej spoločnosti.”

Jasne…uplne logicky zaver viazuci sa na kontext...

“Hayek pritom nebol prvý, kto naznačil, že kresťanstvo je „tepelnou izoláciou kapitalizmu“. Marxisti z tzv. frankfurtskej školy (Marcuse, Adorno, Gramsci...) videli, že socializmus nefunguje a všade sa menil na diktatúru. Tvrdili, že kresťanská morálka bola prekážkou k nastoleniu ideálnej spoločnosti. Podľa nich, ak sa západný človek odpúta od kresťanských „predsudkov a povier“, nastane ideálna éra akéhosi „nového človeka“, nezaťaženého minulosťou.”

Ved o tom bolo cele osvietenstvo zahrnujuce aj liberazlimus – preboha! Clovek zajaty predsudkami a tradiciami, so sputanou osobnostou vs. clovek vzdelany, opierajuci sa o racio, ktore je tym, co dava ramec jeho moralke, s rozviazanymi rukami pre slobodne prejavenie individuality, ktora je motorom pokroku

“Mnohí „liberáli“ prevzali po neomarxistoch štafetu a pokračujú v „dlhom pochode inštitúciami“, ani netušiac, kde sa myšlienky, ktoré krátkozrako presadzujú, vzali.”

Zacni trochu citat aj mimo Hayeka interpretujucich kecov, chlape…

“Ak bude globalizácii umožnené pôsobiť, povedie konkurencia medzi štátmi postupne k odstráneniu vonkajších (clo) i vnútorných bariér pre podnikanie (progresívne dane, sociálny štát, zásahy do ekonomiky, atď.) vo väčšine krajín. Trh by alokoval výrobu tam, kde je najlacnejšia a najefektívnejšia. Takýto vývoj by viedol k lepšiemu využívaniu vzácnych zdrojov a krajiny tretieho sveta by zaznamenali významný rast. Napriek tomu, že by naďalej existovali majetkové rozdiely, najpohoršujúcejšie prejavy chudoby by boli odstránené. “
+
“S výnimkou púštnych a polárnych oblastí by katallaxia viedla ku geograficky rovnomernému rozdeleniu zaľudnenia i bohatstva. Je zaujímavé, že antiglobalisti považujú za hlavný argument proti globalizácii milióny chudákov, ktorí živoria vo favelách a slumoch tretieho sveta. Ich existencii je však kapitalizmus na vine len do tej miery, že ich krajiny profitujú z pozitívnych externalít západnej civilizácie. Bez vyspelých liekov, ktoré sú produktom vyspelej trhovej ekonomiky bohatých krajín, by sa milióny týchto chudákov buď nenarodili alebo by zomreli na banálne choroby už v útlom detstve.”

Co tak si precitat Ricarda a Smitha…

“Antropologický background teórie tiež vyvracia rôzne teórie „spoločenských zmluv“ (Locke, Rousseau), ktoré vraj stáli za zrodom civilizácie. Hoci Hayek sám seba neprestáva označovať za klasického liberála, jeho teória má konzervatívne korene (Hume, Burke) a konzervatívne dôsledky. Jeho nasledovníkmi boli najmä konzervatívny politici ako R. Reagan, M. Thatcher, či V. Klaus.”
Co to tu zase skusas za Orwellizmy? Nema konzervativizmus liberalne korene nahodou? A nebol tak nahodou Hume liberal, ktory kritizoval konstruktivisticke pristupy Locka napriklad a medzi inym, olalalaaaa vlastnictvo sameho seba. No chod sa pozriet ku Hayekovcov na stranky kolkokrat to tam najdes. Sam si to tu obuchaval nepriamo o hlavu, aj prirodzene prava. Takze? Si plagiator. Hume sa ti zapacil lebo niekto povedal…nevies preco a nerozumies podstate rozporu v socialnej filozofii medzi nim Lockom napriklad. Potom je zbytocne ocakavat aby si sa zamyslel aj nad tym spolocnym – liberalnym. Si odkazany na interpretacie Hayeka, kde sa obcas niekto obtrie aj o tieto oblasti. Ale ze Hume je fasa som si uz od isteho momentu precital treti krat. Dovtedy sa meno nevyskitlo ani raz, dokonca aj ked som ho sem podsuval. Vtedy sa velebili Lockove koncepty. Ako rad si povysenecky obtieras usta o tak siroke skupinu ludi, akoby si mal za sebou taky vedmostny background ako Hayek.

"Úplne inak to urobil otec povojnového nemeckého hospodárskeho zázraku, Ludwig Erhardt. Bol to zástanca kapitalizmu, ktorému však bolo jasné, že nacisti počas 13-ročnej diktatúry zničili mnoho právnych inštitútov, ktoré sú pre fungovanie trhu nevyhnutné. Erhardt videl úlohu štátu v znovuvzkriesení týchto inštitútov. No keďže jeho CDU bola v tom čase plná socialistov, vymyslel pojem „sociálno-trhové hospodárstvo“, aby svoju politiku dokázal lepšie predať vo vlastnej strane.”

Lenze Erhardt sa nepozeral na trh ako na dokonaly, ale hladal sposob ako trhu pomoct k tejto dokonalosti = bol si vedomy zlyhani. Politika smerovala k odstraneniu tychto zlyhani danych realnymi, nie idealnymi vychodiskami.

Chybaju mi odkazy na pouzitu literaturu.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group