
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

28-01-2005 Jozef Kučerák Kultúrna vojna verzia pre tlač

Kultúrna revolúcia bez desatora

Jozef Kučerák bol ponovembrovým podpredsedom vlády SR pre ekonomiku. Tento reformátor ozrejmuje vo svojom texte postoj klasického liberalizmu k tzv. kultúrnej vojne. Jeho zásadný článok je písaný s nadhľadom a komplexne hodnotí celú problematiku.

Reakcia na príspevok

RE: Dewey

autor: Dewey

pridané: 03-02-2005 9:29

"Ale co ma byt?"
Nic. Poukazal si na ten isty problem, ak sa da vobec hovorit o probleme, ktory vidis u liberalizmu.

"S Buchananom by som ich spisal bez problemov: je proti socialnemu statu, za nizke dane, proti intervencionizmu , proti imigracii, proti potratom a inym "vystrelkom" nasej doby, ktore ty pokladas za vydobytky."

Ale ved to je v poriadku. To su konkretne politicke riesenia. Mozem suhlasit napr. 3mi bodmi tohoto programu, ale ideovo mozem stavat na niecom uplne inom. Podobne mozem najst spolocne riesenia aj v programe niektorej socdemackej strany. Tu je jeden rozmer liberalizmu. Ziadne doktriny skor doraz na praktickost rieseni vo vztahu k urcitym hodnotam danym ideovymi vychodiskami, kde v popredi je clovek, jednotlivec, tak, ako hovori Bastiat ako ho boh stvoril, nie ako mal. Ak sa pozrieme na klasicky liberalizmus najdeme to iste. Nepovazujem za spravne vytrhavat niektore doktriny, z ktorych vacsina bola skor reakcna, ako tvorila nejaky trvaly podklad pre liberalne myslenie a konanie a vsetko co chce byt liberalne velebit a zatracovat na zaklade nich. Lebo pravda je taka, ze ked sa takto naraba s liberalizmom tak sa vzdy vytrhne prave to, co autorovi sedi do jeho argumentacie, kde ciel je jasny skor, ako vyslovi prvy argument. O tom su clanky na www.Hayek.sk ale aj tu.

"Nerozumiem, preco nam vycitas nekonzistentnost a to, ze nas konzervativizmus aplikovany na mnohe otazky nie je v sulade s niektorymi konz. tradiciami 19. storocia atd."
Ja som na to len poukazal, tak ako si Ty poukazal na urcity posun v ponukanych rieseniach klasickeho liberalizmu a napr. mojimi. Dokonca, tu sa da vecne poukazat na zmenu vychodisk a pri jej zohladneni aj zneplatneni niektorych rieseni.

"Ano, konzervativci budu vzdy trochu nekonzistentni, pretoze konzervativizmus nie je ideologogia vytesana na kamen v podobe abstraktnych hesiel."

To ani liberalizmus, hoci, niekto sa to pokusa vtlacat do hlav. (Zial aj Lukas)

"Je to subor principov, ktore vychadzaju z krestanstva a ktore musia vediet konzervativci (ak sa nechcu stat velkohubymi ideologmi) uplatnovat citlivo a REALISTICKY v kazdej dobe."

Detto sa da povedat o liberalizme, minimalne sa tak na to pozeram ja a velka cast dnesnych liberalov.

"Dnes som napr. na strane parlamentnej demokracie v nar. statoch, ktoru obhajujem voci technokratickym nadstatom ako EU, ktore popieraju realitu a sluzia len uzkym elitam."

Politicku integraciu povazujem za urcite nevyhnutne riesenie, pretoze ak ma byt podriadena moc ovladanym a moc preklenula narodne hranice, musi tak urobit aj politicka moc. Samozrejme, realita ukazuje, ze dochadza masineriou EU do velkej miery - a teraz hladam slova - rozplynutiu moci, vzdialeniu moci od ovladanych v mnohych oblastiach. Rozhodovacie mechanizmy maju byt na tej urovni, kde zabepecuju najvacsi dosah ovladanych na zabezpecenie ich slobody, pripadne kompenzacii dosledkov neslobodnych vztahov tam, kde sa neda sloboda zabezpecit z takejto pozicie alebo snaha o jej zabezpecenie by viedla k inym zavaznejsim deformaciam. To sa vztahuje od najnizsej urovne - komunitnej samospravy az po nadnarodnu politicku organizaciu(institucie)

"Uprimne povedane, velkej nedovere konz. 19 storocia voci zavadzaniu vseobecneho volebneho prava, ktore z politikov spravilo poskytovalov socialnych sluzieb a obcanov zakaznikov (a to dost vydieracskych - pytaju na ukor inych), uplne rozumiem. Dnes ta polemika nema zmysel, je ina realita - a zrejme sa jej s vpadom kapitalizmu a narastom populacie ani nedalo vyhnut."
Suhlasim. To branenie sa rozsirovaniu volebneho prava je pomerne jasne. Treba sa pozriet, kto bola konzervativna stana vo svojich pociatkoch a koho zaujmy zastupovala a to iste plati o liberaloch.
Liberali zacali stavat na novom technologickom pokroku, opierali sa od vzniku postupne o silnejucu strednu triedu a silnejucu kapiatalovo tvornu vrstvu kym konzervativci zastupovali najma pozemkovu aristokraciu ktorej zaujmom bolo ochranit dovtedajsie privilegia a politicku moc, ktora z nich vyplivala.
Az ked sa dlho predlho nevedeli dostat k moci, prisla myslienka, ze sa treba spojit s najnizsou vrstvou, ktora volebne pravo nemala. Tu su zname zase postoje J.S.Milla, ktory sa takehoto sirokeho rozsirovania, z dovodu rizika tyranie obaval. Neviem do akej miery u neho zavazili tieto konkretne politicke suvislosti ale je jasne, ze prave tato skupina najmenej vzdelanych bola najlahsie manipulovatelna. Bolo to este v obdobi, ked v liberalnom hnuti panovalo silne presvedcenie, ze cim viac vzdelania tym lepsie predpoklady pre moralku. Konzervativci a najma ked sa uspesne dostali k moci v podstate touto strategiou, ked sa podielali aj na socialnej legislative, kym v v liberalnej strane zacal na urcite obdobie prevladat laissez-faire rozmer. Tento rozkol a neschopnost liberalov riesit aj problemy najnizsej triedy ich stal stratu moci, neskor vyustil v oddelenie sa casti liberalov, ktori presli na stranu odborarov a pridali sa k nim aj socialisti aby vznikla dobre znama Labour party. Odvtedy liberalna strana hrala len tretie husle. Dnes si zasluzene, chvalabohu, ziskavaju spat zaslu slavu a ich agenda zodpoveda asi najviac mojim predstavam o tom, co by mala mat v agende liberalna strana.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.