
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

26-07-2006 Andrej Beňo Slobodný trh verzia pre tlač

Skeptický ekológ alebo Kritické myslenie stále žije...

Minimálne od čias renesancie sa v praxi overuje fakt, že jednotlivá ľudská myseľ nie je schopná v sebe obsiahnuť ani elementárne poznatky z každej prírodnej, či spoločenskej vedy. Nevyhnutne sme sa teda stali špecialistami vo svojich jednotlivých oboroch, čo prinieslo značné výhody, ale aj nevýhody... (recenzia knihy Bjorna Lomborga: Skeptický ekológ)

Reakcia na príspevok

RE: Fuha

autor: Jan Gonda

e-mail: janygonda@recesia.sk

webstránka: http://www.recesia.sk

pridané: 30-07-2006 22:45

"Životné prostredie na Zemi je na tom zle, dochádzajú nám zdroje, neustále rastie počet obyvateľov, pre ktorých máme stále menej potravín, stále viac a viac znečisťujeme vzduch a vodu, biologické druhy planéty vymierajú v obrovských počtoch (40 000 ročne), lesy miznú, zásoby rýb nám dochádzajú a korálové útesy zanikajú. Ničíme planétu, úrodnej pôdy je stále menej, život hynie pod asfaltom našich diaľnic, ničíme voľnú prírodu, decimujeme biosféru a nakoniec sa v dôsledku toho zničíme sami. Rýchlo sa približujeme k absolútnej hranici životaschopnosti a už môžeme rozoznať medze nášho rastu...“"

Tu nejde o to dokazat, ze pocet obyvatelov Zeme klesa. Pupulacny rast nie je vobec nutne obmedzovat. Narodeni ludia totiz neprinasaju len naklady ale aj vynosy. Napr. antropolog Richarda Critchfield sa v 60. rokoch pytal, co si pocne Cina alebo India pri nadbytku obyvatelstva a nedostatku potravin. No uz o 10 rokov sa presvedcil, aky pokrok dosiahli osady s rastucou populaciou. Uz dnes je vseobecne zname, ze populacny a ekonomicky rast su vo vzajomnej interrakcii (to vsetko samozrejme unisono neplati pri centralne riadenom hospodarstve).

Sucasne trendy ukazuju, ze i keď celkova svetova populacia rastie, hustota obyvatelov sa na väcsine zemskeho povrchu znizuje (napr. na 97% uzemia Spojenych statoch sa hustota aj s dostatocnou mierou urbanizacie znizovala).

Predpokladam, ze na hlad urcite neumieraju ludia v kapitalistickych krajinach.

Kovy, potrava a prirodne zdroje sa skor stavaju dostupnejsimi nez vzacnejsimi. V krajinach dobre zasobovaných potravinami ako je napr. USA, sa zvysuje pocet lesov, rekreacnych ploch a divokej prirody, lebo je ekonomicky vyhodne realizovat vyssie vynosy na mensej ploche. A je to prave USA, kde prekvita system sukromnych parkov a rezervacii.

Dnes uz aj Agentura pre ochranu zivotneho prostredia uznava, ze stav vzduchu a vody sa za niekolko poslednych desiatok rokov zlepsil - aj ked stale nie na priaznivu uroven, musime zaroven vziat do uvahy, ze prave voda a vzduch (teda, kde su navypuklejsie ekologicke problémy) dosial nepodliehaju vlastnickym pravam.

Rybarcenie v oceanoch a absencia ich privatizacie je klasickym prikladom „tragedie obecnej pastviny“, kde nedostatok vlastnictva spolocne cerpanych zasob ryb vedie k vycerpaniu tejto zasoby.

To vsetko si potom mozme demonstrovat aj na probleme tzv. chranenych druhov.

Myslim, ze Lomborg na ekologicky problem ide v svojej knihe spravne, aj ked som sa k nej este nedostal: velmi dobre chape, ze ochranari prirody si nedokazu predstavit usporu nakladov vyplyvajucej z rastucej vykonnosti, ze naklady na energiu sa novymi technologiami budu znizovat a silnejuci dopyt ci konkurencia si vynutia novu alternativu k dosial konstantnej prirodnej surovine.

Je fakt, ze realna hodnota vychadza z interakcie trhovych sil, a preto kazdy dalsi pokles zasoby akehokolvek vzacneho statku zvysi jeho cenu – cim objektivne determinuje jeho vzacnost a obmedzi jeho spotrebu.

Je zaujimave, ze mnohi pokladaju vlastnost trhu alokovat obycajne statky ci zdroje za samozrejmu – no zivotne prostredie je specificke a nemoze byt podla nich predmetom trhu ci zisku.

Snad si k problemu znizovania kvality zivota staci uvedomit to podstatne - priemerny vek sa za ostatne dve storocia pod vplyvom lepsich zivotnych podmienok takmer strojnasobil.

Ja si pod Skeptickym ekologom nepredstavujem blondateho modela (ako casto Lomborga ostrakizuju, ak som sa teraz trafil) s pavedeckymi argumentami, ale pytajuceho sa cloveka s prienikavou skepsou k podobnym nastraham zelenej demagogie. Nic na nobelovu cenu ani do blazinca

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.