ISSN 1335-8715

11-08-2004   Lukáš Krivošík   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Kultúrna vojna

KDH si zaslúži obdiv. S odvahou otvára témy, ktoré sa v západnej Európe zväčša považujú za príliš kontroverzné a horúce. Ide o bojiská kultúrnej vojny. Odhodlanie a tvrdohlavosť s akou kresťanskí demokrati zápasia o to, čo považujú za správne je príjemným osviežením v marazme slovenskej politiky.

Reakcia na príspevok

Eee, a o com to malo byt...
autor: PeterS
pridané: 12-08-2004 3:57


... pan Krivosik? Ze mate v sebe zviera? Ze vas rozum ma medze? Ze musite so sebou vybojovat kulturny boj? Ze vam chyba moralka? Ze sa potrebujete sebazranovat a vitazit? Ale ved to je uz citatelom davno jasne. To nemusite pisat a snazit sa to hodit akoze na ostatnych. Keby ste aspon tak hrubo neurazal tych, kto za vase problemy nemozu, ved oni ich mali/maju tiez. To co pisete je normalny sprievodny jav vasej mladosti. Az budete starsi a budete mat normalne problemy, tak sa nad tym pousmejete a uvidite svet omnoho krajsi. Tymto oportunisticko-negativistickym obdobim prejde skoro kazdy. Neklesajte na duchu. Casom zistite, ze je to celkom zabavne prekonavat obmedzeny rozum, tesit sa zo svojho pudu a vobec tolerovat ludi a hladat kompromis. Dokonca zistite, ze mozete byt moralny aj ked vam tlcu o hlavu hriech, stastny aj ked vam tlcu o hlavu pud a mudry aj ked vam tlcu o hlavu limity rozumu. Hlavne musite byt poznavajuci a nie slepo veriaci.
Vas idol chodil okolo mojho baraku za komancov na bicykli, cely zamraceny, vyslovene "zla chvila", az som sa ho ako dieta bal. Vzdy som si hovoril, ten clovek nemoze byt stastny, musi mat v sebe vela negativneho. Neskor sa ukazalo kto to je. A je logicke, ze taky clovek najde riesenie v systeme s vyraznymi psychohygienickymi prvkami. Asi to tak ma byt. Ale ako vravite, nie sme si rovni, niekto to potrebuje, niekto nie. Naco sa ma niekto brzdit a trapit s tymi vecami co vy, ak je vo svojom vyvoji dalej a ma to davno usporiadane a za sebou? Akceptujte nerovnost aj v duchovnom vyvoji a teste sa na svoj vyvoj. O 10 rokov mozno zistite, ako daleko ste sa dostal a ze vase zavery boli dnes unahlene. Ze vam chybala pokora pred tym vyvojom, co vas este cakal a ze z vas hovorila pycha rozumu, ktory si pospajal par precitanych veci. A zivot sam vam ukaze, ze rozum nie je obmedzeny, len vas predsudky a pycha viedli k mylnym zaverom. A toto sa moze stat tiez zdrojom vasej radosti - budete sa pri rozhovoroch s ludmi kontrolovat a udrziavat v klude a pytat sa sam seba "urobil som dobry zaver?, nebolo to emotivne? nekrmim svoj rozum nervozitou a emociami, takze dostavam zle vysledky?". Je to tazka praca na sebe. Toto sa asi v kostole nenaucite. Ale dufam, ze vas vase ucenie nauci pracovat so sebou a nie zatracovat vase psychicke i fyzicke dary, ze ich budete kultivovat, bars aj na slavu stvoritela a nauci vas byt stastnym a naplni vas zivot. Drzim vam palce.
PS. Alebo vy ste ten absolutny a toto, co ste napisal sa tyka tych druhych? To sa mi nechce verit. Metoda ocernit, znemoznit a vybojovat (?! co a ako? co s porazenym?) sa mi nezda byt prilis evangelicka.
PSS. Rozum a poznanie nie su obmedzene, ale motivy a zaujmy mnohych ludi. Rozbite tu kulisu, ktoru okolo vas vrsia a az budete mat cas a peniaze, mrknite sa niekedy napr. na zemepisnu polohu 27° 16' ss, 36°16' vd nedaleko mesta Tabuk. S trochou stastia zistite, ze sa tam nachadza Abrahamov hrob, spolu so Sarou a Hagar. A mozno s prekvapenim zistite, ze ti co o nom mali vediet o nom vedeli a ti co o tom nemali vediet o tom nevedeli. Stupen vyvoja je v korelacii so stupnom poznania. Boh, alebo ina sila vam neda nic zadarmo. Rozhodne nie, a to mate s tym rozumom pravdu, len slietanim logickych "rozumnych" retazcov. Potrapte sa, uverte hlbsiemu zmyslu individualnej cesty, prejdite od pychy k dalsiemu stupnu a poznatky, co budete potrebovat, sa vam same ukazu. Cesta je sirsia a hlbsia nez sa zda. Kazdy dalsi krok ju prehlbuje a rozsiruje. Kroky do kniznice, no, to je zbytocne dlha cesta, pokial ste bibliofil, tak si aj oci pokazite, nez pridete na to ako vas to bibliofilicke "telo" obmedzuje. Kazdy stav je potrebne prekrocit a ist dalej. Jedni hovoria tejto technike "marnost" druhi "maja", ale obe suhlasia s tretim, ze je to "cesta". Nikto nevie aka je dlha a ani co je na konci. Najskor absolutno - boh. Ale pokial tu cestu neprejedete, nebudete to s istotou vediet. Zatial si mozete pomoct vierou alebo utvrdzovanim sa v precitanom. Ale az skutocne spoznanie bude mat pre vas hodnotu. Ja som skor za cestu a poznanie nez za to, utvrdzovat sa v domnienke co by tam malo byt. A takto vidim aj mnohych slobodomyselne poznavajucich na rozdiel od rigidne sa utvrdzujucich. Predpokladam ze sa nechcete pripojit do prudu slobodneho poznania, ale keby nahodou tak trosku nenapadne (osud vam urcite nieco namiesa), tak vam prajem prijemnu cestu.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group