ISSN 1335-8715

28-05-2006   Lukáš Krivošík, Marek Hrubčo   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Odchádzať zo Slovenska?

Aké sú dôvody vysťahovalectva Slovákov? Odchádzať alebo neodchádzať? A ak áno, natrvalo? Lukáš Krivošík prednedávnom zverejnil na stránkach časopisu .týždeň článok s názvom Prečo neodchádzať zo Slovenska. Na tento text zareagoval Marek Hrubčo. Oba články vám teraz ponúkame.

Reakcia na príspevok

na zaver poeticky :)
autor: Marek Hrubco
pridané: 05-06-2006 9:20


Suhlasim, ide o kazdeho slobodne osobne rozhodnutie. Ale zaroven tvrdim, ze nie kazde konanie ma rovnaku (moralnu) kvalitu. Niektore rozhodnutia su obdivuhodne a uctyhodne, ine menej. Ja hladam tu deliacu ciaru.

Je to asi otazka narokov, narocnosti voci sebe. Uprimne, ani ja neviem ako presne tu a teraz vytvarat tie podmienky, a uz vobec nie vo vedeckej oblasti. Treba to premysliet, prekontemplovat. Moj obdiv a ucta patri tym, co tak urobili a napokon aj na to prisli a uskutocnili to - alebo sa o to aspon snazili. Ja viem ze nie je lahke ‘uplatnit sa v zahranici’ a zahranicnych Slovakov si patricne vazim. Ved boli aj taki, co pomahali ‘obci’, a dost vyrazne. Ale ‘labor improbus’ tu doma sa mi zda byt pre cloveka este 'uzsi a strmsi chodnik'. 'Rob s tym co mas' je proste vacsia ‘challenge’. Ano, azda najvacsia challenge vobec je to co ste spomenuli - obeta. Lenze dnes je vacsine idealom skor ‘pohodlie’. A ak dosahovanie, tak pre este vacsie pohodlie. Alebo prestiz. Vsimnite si, tu uz nejde o vec samotnu (napr. o vedu ako taku), ale o cosi uplne ine – a nie velmi obdivu-hodne. Prave na toto som chcel v clanku poukazat.

Casto sa zvykne pri takejto prilezistosti citovat Lajko Stur: My chytili sme sa do sluzieb ducha, preto musime prejst cestou trnistou. Pozrite sa, mohol sa na to vsetko “vykvajznut” a zostat v plnke, uzivat si s Adelou niekde v Halle. A neurobil tak. A co z toho mal? Iba samu ostaru. Aby toho nebolo malo, este sa aj do nohy postrelil, chudacisko. A predsa, Lajko bol Lajko.
Alebo taky Pali Orzsagh Hviezdoslav. Nikto mu nerozumel. A on? Aj tak pisal co mu sily stacili. Ja myslim, ze v tomto predvolebnom case je namieste rozsiahlejsi citat na ktory som minule natrafil, takze dovolte aby som to zakoncil poeticky. Je to vysostne aktualne aj dnes (skusim s diakritikou lebo, paradoxne, bez diakritiky by to bolo necitatelne ;) Citajte dokedy budete vladat... ;)

...

A čo riecť o tých, ktorí bezohľadne,
Bezuzdní, diví pášu, čo im ďaka?
O tribúnoch lže, ichž pysk drzý vládne

dnes verejnosťou a na fórach kráka
krahulčím škrekom, ďubúc do výstrahy?
O neodbytných štencoch vklodlaka,

hryz vtápajúcich v bedry jasnej snahy?
O žrecoch, čo sa o výpravých zhodli
s rytiermi krivdy; za chrámové prahy

vnášajú sami blbých bohov modly,
tam tomu v posmech – z baránkov im stroja
hod žertvy... za zisk šimoníctva podlý?

O spupných správcoch, z ľudských bied a znoja
čo bujnejú, a upíroch, čo hrudu
i slabosť každú vo svoj hrvoľ doja?

O násilníkoch, právo v sieťach súdu
zadrhujúcich, šklbcoch pravdy pramien
a przniteľoch šedín, cnôt a studu?

O duchomorcoch, do železných ramien
čo voľnosť tiesnia, svetla po pochodni
dubasia, bahnom otravujú prameň;

túh zlatohlav čo driapu blahorodný;
trhajú zväzky, kliny razia vzdoru
do článkov bratských; prívalom deň po dni

pustošia nivy, rýpu Sion-horu,
žeň zlatú ničia dušiam, márnia statky:
i budúcna si mienia skrášliť zoru

len čerňou smrti iných – brudom jatky?
O záškodníkoch rozličného druhu,
imž pospasom sú bližných nedostatky

a cudzí bôľ imž pripadáva k duhu?
- Čo od tých všetkých možno čakať v dobe,
odkrývajúcej ľadvín tajnú spruhu?

Tí zhubci, v úder vzniesli ruky obe,
buntoši, ktorým príkaz svetský-boží
je šumom vetra, nažive či v hrobe

nič svätého; tí dravci v ľudskej koži
barbari hladkí, školovaní dráči:
tí že by vstali z pohodlných loží,

bo pod svedomím preds’ ich čosi tlačí,
a zostúpili v neresť z pýchu mostu,
údolím služby pošli po bodľači?

Tí že by skrotli k velikému pôstu,
obmäkli skruchou, citom otajeli
a k milosrdia prepučili brostu

sa nápravou...? Och lotri, povrheli,
čo sú tým články viery, božské vzkazy
a stanovenia o človeka cieli?!

Čo poklady, ichž hrdza nepokazí
česť, povinnosti, ľudstva zájmy drahé
a výdobytky ducha? – Púhe frázy!

(Elégie pôstne, Letorosty III)


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group