
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

14-05-2006 Lukáš Krivošík Slobodný trh verzia pre tlač

Potrebujeme viac sociálnych rozdielov

Podľa viacerých prieskumov považuje väčšina Slovákov za jeden z najväčších problémov súčasnosti materiálnu nerovnosť. Naši ľudia si spravodlivú spoločnosť predstavujú ako takú, kde neexistujú veľké príjmové nerovnosti. No nekráčajú náhodou nivelizácia príjmov a chudoba ruka v ruke?

Reakcia na príspevok

hmmmm...

autor: andrej pagáč

pridané: 17-05-2006 3:24

Hmmmm... Dnes som zhodou okolností absolvoval rozhovor s dvoma kamarátmi. Jeden je spolumajiteľom malej firmy v Bratislave, druhý pracuje ako personalista pre veľké nadnárodné spoločnosti. Počas rozhovoru nezávisle na sebe označili za najväčší problém svojej činnosti ľudí. Prvý, spolumajiteľ firmy, tvrdil, že jednoducho nevie zohnať zodpovedných ľudí, ktorí sú poctiví, ochotní, nekradnú, nespia v práci, o takých atribútoch ako komunikatívnosť, príjemné vystupovanie, snaživosť ani nehovoriac. Na to už vraj rezignoval. A nie je to ani otázka peňazí, darmo vraj im dáva plat 20-30 tisíc. Hovorím mu, veď zober ľudí z regiónu. Že skúšal, ale po dvoch troch mesiacoch sa úplne zopsujú. Na začiatku robia ako draci, ale po tých troch mesiacoch by nad nimi musel stále stáť ako strážny pes, aby robili poriadne. Síce sa mu prihlási na každý konkurz kopec ľudí, ale z tých sú tak dvaja prijateľní, a po čase sa zhumplujú. Kamarát personalista hovorí, že hej, tento problém má aj on. Jednoducho ľudia z regiónu síce na začiatku pracujú dobre, ale sú dosť nevypočítateľní. Robia poctivo dva-tri týždne alebo mesiace, a potom sa ožerú ako prasce a niekoľko dní ich v práci nie je vidieť. Čo pri pásovej výrobe znamená celkom ťažkosť. A tiež spomenul, že sa to deje bez ohľadu na plat, ktorý je tiež 20-25 litrov. No a moja skúsenosť. Pacujem na riadiacej pozícii v spoločnosti, podotýkam že štátnej, kde máme asi 170 zamestnancov. Žiaľ, musím konštatovať, že mi trvalo pol roka, kým som prinútil časť zamestnancov, že spať v práci je neprijateľné. Že opiť sa v práci nie je normálne. Že chodiť do práce špinavý by sa nemalo. Že byť arogantný voči návštevníkom a ubytovaným nie je normálne. Naopak, chodiť do práce a z práce načas normálne je. Ale istý si nie som stále, resp. opačne, som si istý, že sa všetky neduhy dejú aj naďalej, len na ne neprídem. To by som nad nimi musel stáť ako otrokár a nerobiť nič iné. Skúšal som všeličo, motivovať odmenami, ubytovaním, pracovným postupom, pohroziť znížením mzdy, prepustením, nič nepomáha. Keď aj niekto príde nový a zabere, po čase je tam kde ostatní. Samozrejme, existujú aj svetlé výnimky, ale pobiede. A toto všetko platí najmä na tie nekvalifikovanejšie profesie, ako vrátnik, údržbár, upratovačka. Tu mi napadá, čo mi raz hovoril jeden známy, majiteľ malej grafickej firmy - mal raz zamestnanca, Nemca, a ten mu otvorene povedal, že keď on (majiteľ) nie je na pracovisku, tak zvyšok pracovníkov automaticky začne kašlať na prácu, zapne internet, listuje časáky alebo len tak klábosí. Tomu Nemcovi to bolo nepochopiteľné, že prečo robia prácu, ak ich nebaví. Jednoducho - mám pocit, že tá 15-percentná nezamestnanosť je spôsobená niečim iným, ako len prostým nedostatkom práce. Mimochodom - poznáte niekto nejakú stavebnú firmu, na ktorú by ste nenadávali? Ja vo svojom širokom okolí nie - ako to, keď je nedostatok práce a Slováci sú pracanti (aspoň taký mýt si o sebe pestujú)?
Tak rozmýšlam, koho vlastne bránia tí, ktorí obhajujú rozdeľovanie a vysoké a progresívne dane. Ja som vždy nechápal, keď mi niekto hovoril, ako sa ten a ten má zle, lebo tam a tam nie je práca, a dotyčný je nezamestnaný alebo je síce zamestnaný, ale zarába málo a zamestnávateľ je diktátor. Prečo neodíde, spýtal som sa. A kde, protiotázka. No tam, kde je práca - väčšinou som uviedol Bratislavu. Jasné, lebo všetci by sa mali vysťahovať do Bratislavy, lebo tam ste všetci najmúdrejší. Nerozumel som takejto argumentácii - nadávam na niečo, a dobrovoľne v tom zotrvávam. To je to isté, ako už bolo niekde v diskusii spomenuté - krajčírka zarába málo, ale neskúsi to sama, lebo čo keď... A hneď sa nájde zopár dementov, čo začnú hladať dôvody - má rodinu, má zodpovednosť, treba ju chrániť. No dobre, ale takýto človek nemá najmenšie právo sa sťažovať. Ešte raz - koho treba brániť? Myslím, že všetci čo zájdeme na PS by sme snáď nemali problém platiť dane, trebárs aj tých vydridušských 19 percent, keby sme vedeli, že je to adresne použité na pomoc tým fakt slabým. To sú pre mňa osobne napr. deti z detských domovov, alebo slobodné matky, alebo ťažkí invalidi, alebo ľudia, čo si nevedia dovoliť nákladnú operáciu. Problém je v tom, že na to všetko by pokojne stačila možno 10-percentná daň, a ešte by bohato ostalo na iné "priority". Takto platím neskutočné plytvanie štátu, a ešte sa nájdu magori, ktorí môj postoj pokojne označia za antisociálny a doslova lakomý, lebo sa nechcem podeliť s tými, čo nemali rovnakú štartovaciu čiaru. Ja tvrdím, že všetci majú viac-menej rovnakú štartovaciu čiaru. Áno, ten, čo má silné finančné zázemie, má výhodu v tom, že asi nikdy nespadne nižšie. Ale každý ďalší má rovnakú možnosť byť úspešný, a trebárs aj bohatý, alebo aspoň mať sa jednoducho dobre. Voľba je stopercentne na kažom samostatne.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.