
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

14-05-2006 Lukáš Krivošík Slobodný trh verzia pre tlač

Potrebujeme viac sociálnych rozdielov

Podľa viacerých prieskumov považuje väčšina Slovákov za jeden z najväčších problémov súčasnosti materiálnu nerovnosť. Naši ľudia si spravodlivú spoločnosť predstavujú ako takú, kde neexistujú veľké príjmové nerovnosti. No nekráčajú náhodou nivelizácia príjmov a chudoba ruka v ruke?

Reakcia na príspevok

RE: Sociálna nerovnosť

autor: D

pridané: 16-05-2006 2:32

"Ak sa niekto drzi zamestnania, v ktorom mu zamestnavatel neda zodpovedajuci plat, tak potom si nema co stazovat."
Preco by sa nemohol postazovat, ked sme uz pri tom ;-)
Na druhej strane je otazka, ci s tym nieco chce a potom aj to, ci moze robit.
O jeho moznostiach hovori do velkej miery stav trhu prace v jeho oblasti a najma jeho obore. Preco by sa nedrzal zle plateneho miesta, v pripade, ze alternativa je s najvacsou pravedpodobnostou nezamestnanost.
"Co ked jej zamestnavatel zbankrotuje? Pojem existencna hrozba je tu vlastne stale."
Ved to nechaj na kazdom, nech posudi svoje moznosti a rizika. Myslim, ze to zase az taka narocna uloha nie je a nevidim dovod rozhodovanie Fera alebo Joza spochybnovat. V tych otazkach mozno pokracovat, napr. - co ked zacne prepustat, co ked ho vytlaci na podradne miesto niekto, kto je hoci schopny resp. moze obetovat viac zo svojho casu, lebo nema napr. zavazky ...

"Prilis velke socialne davky, velke vreckove mnohych deti a velmi nizka nezamestnanost."

Nuz iniciativa motivovana neschopnostou okamzite uspokojenit svoje potrieby moze mat aj inu podobu ako tu glorifikovanu iniciativu. Schvalne, kolko z tych glorifikovanych velikanov podnikania, vynalezcov, umelcov a ako dlho pohanalo primarne cosi taketo?
Jednoznacne suhlasim s tym "vreckovym", ktore v rodinach supluje vychovu a inde zase vytvara zavislost dietata od rodica, ktoru neskor tazko prekonava.
Ale ta nezamestnanost, to je uz veru silna kava. Zaujimala by ma ta uvaha, na zaklade ktorej si sa dopracovala ku tomuto zaveru. Uz len z praxe, cize najhorsie s iniciativou je to v USA a najlepsie zrejme u nas. (mimochodom, nizka zamestnanost je elementarnym predpokladom pre slobodnejsie trhove vztahy)

Inak detom drzim palce, uz sme na tuto temu diskutovali, vysvetlila si tu poziciu a viem si predstavit aku radost Ti to prinasa.
(samozrejme, ja detske podnikanie do urcitej miery vnimam v trochu inej kategorii, niekedy blizkej predajcom notabene(netvrdim, ze v pripade syna by to tak bolo) a mozno ho podporim skor na ocenenie snahy, pretoze viem, ze ho to potesi, ako pre to, ze by to malo pre mna nejaku hodnotu, za ktoru by to stalo, (ale moze mat samorejme). Obchytane, vysusene rozky z Tesca su silna kava a kludne by som paperboyovi(u nas skor papergrandmame) priplatil aj za to, keby nechal pri brane cerstve pecivo a nemusel sa prevazat do sukromnej pekarne o niekolko ulic dalej)

"Chcem tym len povedat, ze dopyt mozeme vyvolat svojou ponukou."

Toto je diskusia na dlhe hodiny :-) Nebudem to prilis otvarat. Nemozem Ti dat zial uplne za pravdu resp. je to o kusok komplikovanejsie.

"Ford prisiel s autom, ludia si v prvom momente hovorili naco, ved mame kone. Ked prisla ziarovka, naco ved mame sviecky."
Neviem, ci to nieje skor anegdota ako fakt.
Ford auto nevynasiel a ani nevyrobil prve. A ako sama vidis, potreba svetla neprisla so ziarovkou. Ked uz chces, zacnem teda od zakladov a skusim jednoducho. Na prvom mieste je ludska potreba. Tie sa zvyknu delit na existecne a dusevne, co je v konecnom dosledku dualizmus, ale vsetci tomu deleniu rozumieme a je niekedy prakticke. Potrebu moze uspokojit nejaka uzitkova vlasnost spotrebneho predmetu alebo produktivna cinnost. Ak nam ich poskytuje niekto iny prostrednictvom trhu za protihodnotu, hovorime o tovaroch a sluzbach.
Cize ak zabudneme na okolnosti predchadzajuce Fordovi a urobime z neho vynalezcu automobilu, tak mozeme povedat, ze mohol vychadzat z toho, ze poznal potreby ludi. Prepravit sa z miesta na miesto je odveka potreba ludi. Bola uspokojovana napr. spominanymi konmi. Cize jedna z uzitkovych vlastnosti kona je, ze nas dokaze prepravit z miesta A do miesta B za kratsi cas a s mensim vynalozenym usilim, ako by sme to dokazali pesi.
Auto v tomto nebolo ine. Aj ked si viem predstavit skepsu pri pohlade na prve auta a potom naozaj pri porovnani s tym, ako v danom kontexte kvalitativne uspokojil onu potrebu prepravy kon a prve auto, mohlo prist ku takemu konstatovaniu ako uvadzas vyssie.

Cize dopyt po uzitkovej vlastnosti existoval, ale logicky neexistoval dopyt po konkretnom uzitkovom predmete, ktory vznikol vo fordovych dielnach, ktory ich nejako kvalitativne dokaze uspokojit.

Podobne sa da uvaha viest o kazdom "novom" produkte.
Cize problem je skor objavit ako uspokojit nejaku potrebu = ponuka konkretnych tovarov a sluzieb, ako v tom, vymysliet nejaku "novu potrebu" = dopyt po uzitkovej vlasnosti. Tie potreby su dane nasou fyzickou konstrukciou, prostredim, ktore nas obklopuje, socialnym bytim.(a to sa v case meni samozrejme) Ale ak najdes nieco, co sa tomu, co som napisal nejako vymyka, budem rad. Ale ani Tvoj syn, a ani Ford, ani ziarovka to nie je. Problem pri tejto uvahe je samozrejme "granularita" potrieb a najma ked zacneme delit napr. tie dusevne. Potom to moze na prvy pohlad zvadzat ku trochu inym zaverom.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.