
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

14-05-2006 Lukáš Krivošík Slobodný trh verzia pre tlač

Potrebujeme viac sociálnych rozdielov

Podľa viacerých prieskumov považuje väčšina Slovákov za jeden z najväčších problémov súčasnosti materiálnu nerovnosť. Naši ľudia si spravodlivú spoločnosť predstavujú ako takú, kde neexistujú veľké príjmové nerovnosti. No nekráčajú náhodou nivelizácia príjmov a chudoba ruka v ruke?

Reakcia na príspevok

klasika

autor: D

pridané: 14-05-2006 13:41

Zase si si vykonštruoval východiská, názorového oponenta tak, aby si sa mohol postaviť na piedestál a hlásať čiernobiele reči. Ani väčšina socialistov nepotrebuje Tvoje vysvetlenie, ktoré máš potrebu podať, pretože z hľadiska individuality sa “rovnakosti” nedovolávajú. Toto je asi 1001 článok s rovnkým scenárom, nič nové nepriniesol. Pripadá mi to ako by si nemal o čom písať a spolu s Tebou ďalšia veľká skupina pisálkov. Nemáš ani slušnosť adresnejšie pomenovať toho, či skupinu tých, čo tvrdia to, na čo máš potrebu reagovať a ak aj existujú, akú skupinu ludí tvoria.

Potrebujeme prirodzené nerovnosti. Lenže žial, trochu vnímavý človek pochopí, že tie schopnosti, ktoré rozhodujú o bohatstve zahŕňajú aj také veci, voči ktorým má postavené každý iné morálne bariéry.(u nás to platí 5x)
Aby primárnu úlohu hrali schopnosti a teraz nemusíme ani pridávať morálny rozmer, ktorý sa sám o sebe ukazuje dnes ako problém, ako limitujúci faktor, musí mať trh možnosť pôsobiť. To už popísal Adam Smith. Ak sú východiská trhu také, že neexistuje motivácia preplácať si ľudí v pravažnej väčšine oborov, sotva očakávať posobenie trhu, v ktorom by tieto vlastnosti hrali primárnu úlohu. A naopak, tam kde takýto rozmer existuje, budú hrať tieto vlastnosti oveľa dôležitejšiu úlohu. Vlastnosti sa prejavia medzi skupinou konkurujúcich si na trhu, ale nie globálne.
Vyčleňme skupinu firiem parazitujúcich na štátnom rozpočte, ktorých prosperita je daná práve ním. Po korunke sa ľudia skladajú na blahobyt skupinky vyvolených resp. možno sami dostávajú plat z takýchto zákazok, ale zostávajú im v ruke len omrvinky.

“globalizácia zreteľne smeruje k odbúravaniu bariér slobodnému obchodu medzi štátmi”
Ale aj preplácaniu si investorov z verejných zdrojov a potom je alokácia kapitálu, ako obraz obmedzenej racionality, presne opačná, ako predpokladal Ricardo pri teórii komparatívnych výhod. Smeruje často tam, kde je nižšia produktivita práce ale vyššie zisky. Tento paradox však zostáva Tebou ignorovaný. Opäť vec, o ktorej sme tu už diskutovali. Lenže ak je niekto merkantilista(bohatstvo vidí v peniazoch bez tovarov a služieb za nimi) a nedokáže problémy premietať do roviny productivity práce a výmeny tovarov a služieb, potom ťažko diskutovať.

“Nie je to celkom tak, lebo pre jednotlivcov v rámci jednej spoločnosti, funguje teória komparatívnych výhod rovnako ako v prípade krajín v medzinárodnom rámci. Aj v bohatých krajinách existuje majetková nerovnosť. Nemalý podiel na tom však nesie existencia štandardizovaného štátneho vzdelávania, ktoré študentov posudzuje podľa jedného metra: na základe (ne)vyhovenia jedinému spôsobu výučby a jedinej sume faktov.”

Alebo skor nejaké členenie na elitárske súkromné pre boháčov a extrémne nadaných a verejné, ktoré ešte viac konzervujú disproporcie v nepeňažnom kapitále, ako sú napríklad kontakty resp. spolu s tými peňažnými sa to stáva často klúčovým a zopár glorifikovaných výnimiek vôbec tento fakt nespochybňuje.

"No predstavme si boháča, ktorý ročne zarobí 50 miliónov korún. Sociálne najspravodlivejšie by bolo všetko mu zobrať a prerozdeliť to medzi obyvateľov. Každý Slovák by teda dostal desať korún, ktoré by zrejme jednoducho spotreboval. Keby tie peniaze zostali boháčovi, mohol by ich investovať do nejakého biznisu, alebo uložiť do banky (teda v konečnom dôsledku zase investovať) a vytvoriť tak pracovné miesta i nové bohatstvo."

Ak toto má byť argument proti prerozdelovaniu, tak sa obávam, že malé dieťa ho može spochybniť. Tie isté peniaze sa dostanú späť do ekonomiky, navyše, dostanú sa "po menších dieloch", šieršie, pomožu zvýšiť spotrebu a teda s veľkou pravedpodobnosťou aj cenu produktov
ktorá sa začne týkať spotreby mnohých, nie len niektorých. Doležité je skor nezdanovať príjmy, ktoré sa človek rozhodne reinvestovať. Ale to sa potom nebavíme o tom, že niekto "zarobí", ale že niekto "má zisk", ktorý nechce použiť na končnú spotrebu ale reinvestovať.

"Na mieste by bola miera prerozdeľovania na úrovni 20–25 %, čo je asi polovica oproti dnešku."

Miera prerozdelovania? Čoho? HDP asi nie. Neriešili sme tento zavádzajúci nezmysel už predtým?

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.