ISSN 1335-8715

23-04-2006   Peter Frišo, Grzegorz Kucharczyk   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Cirkev a antisemitizmus

Peter Frišo a Grzegorz Kucharczyk vo svojom texte vyvracajú za pomoci historických argumentov a svedectiev židovských učencov rozšírený ľavicovo-liberálny blud o antisemitizme Katolíckej cirkvi.

Reakcia na príspevok

Pán Hrubco et alii
autor: Logos
pridané: 27-04-2006 21:07


Vážený pán Hrubco, plne sa zhodujem s Vašim názorom, že "fenomen dogmatizmu sa neobmedzuje len na prislusnikov katolickej cirkvi" a dokonca ani nie na veriacich všeobecne ale aj na bezvercov, či ateistov. Som však hlboko presvedčený, že každý človek je vybavený jedinečným vnútorným kompasom, svedomím, ktoré mu (z vlastnej slobodnej pohnútky) ukladá, čo sa smie a čo sa nesmie robiť v každej životnej situácii. Ak tak nečiní, veľmi dobre vie, že koná nemorálne (a má 'výčitky svedomia', pravda, okrem prípadov chorobnej mravnej otupelosti). Tento vnútorný hlas nesmie byť znásilňovaný vonkajšími vplyvmi. Dogmy (náboženské alebo všeobecne ideologické) sú pokusom vytvoriť akési 'kolektívne svedomie' daného spoločenstva ale mravne vyspelý človek si nikdy nedá vnútiť etické normy, ktoré sú v rozpore s jeho svedomím. V prípade, že dogma alebo príkaz odporuje jeho vlastným predstavám o morálke, riadi sa svedomím.

Ak niekto nechce denno-denne 'konzultovať' svoje počínanie a životné postoje so svojim svedomím a využije duševný komfort, ktorý poskytuje kompaktný ideologický systém (náboženský alebo politický) s jeho etickými normami, danými v rigidných dogmách, príkazoch a predpisoch, tak sa pohodlne zbavuje zodpovednosti za svoje činy. A vďaka 'kolektívnemu svedomiu' bez akéhokoľvek náznaku vnútorného konfliktu obhajuje inkvizíciu, nacistické a komunistické koncentračné tábory, či iné zločiny. To je typické pre stádové myslenie vo všeobecnosti, kedy náboženské alebo sekulárne dogmy poskytujú ideologické barličky pre obhajobu zločinov a postoje mravného relativizmu. Náboženskí a sekulárni fanatici sú ľudia, ktorí sa zriekli zodpovednosti za svoj vlastný názor na svet a túto zodpovednost preniesli na niekoho iného, na svoju slepú vieru v nedotknuteľné dogmy (náboženské alebo politické).

V zavedených náboženských systémoch sa prirodzenou cestou opúšťajú prekonané (kedysi nedotknuteľné) náboženské predpisy a praktiky (napr. kameňovane, upaľovanie, exorcizmus ap.) a drvivá väčšina normálnych veriacich sa díva na dogmy cez prizmu vlastného vnútorného hlasu. Náboženstvo im poskytuje pevné ukotvenie v živote, duchovne ich obohacuje, pomáha v ťažkých životných situáciách a dáva nádej do budúcnosti, nielen tej pozemskej. I v klasických cirkvách sa môžu vyskytnúť malé skupiny typu sekta, ale väčšinou si s nimi daná cirkev urobí poriadok. Ale aj tak existujú a často sú 'pápežskejšie ako pápež'. Jej členovia si chatrnú intelektuálnu výbavu subjektívne vysvetľujú ako stav osvietenia Duchom svätým, ktorý ich oprávňuje k sebavedomým prehláseniam ako napr.: "Napokon papez JP II ani nemal nijaké právo ospravedlnovat sa za Cirkev" (a ani netušia, že sú smiešni).

Ďaľšie poznámky sa netýkajú bežných veriacich (ako je aj polovica môjho príbuzenstva), ktorí žijú 'na vlastný účet', normálnym občianskym a náboženským životom, ale výlučne len fundamentálnych fanatikov, ktorí všetky svoje činy ostentatívne pokladajú na oltár svojej viery. Ich nutkavá predstava apoštolského poslania im nedovolí nečinne sa prizerať na nespasené duše a s vtieravou agresivitou, bez vyžiadania, každého varujú: "To co ludia dnes ziju je Desatoro naruby". Toto oprávnenie vyplýva z ich nezvratného vlastného presvedčenia, že sú etalónom morálky, s ktorým sa okolitý svet musí porovnávať. Avšak bezduchá, čoraz svetskejšia spoločnosť, nie vždy prijíma podanú pomocnú ruku: "Kto nema snahu porozumiet, tomu niet pomoci". Občasné neúspechy sú bohato vyvážené hrejivým vedomím morálnej nadradenosti a slastnými pocitmi vznášania sa v nadpozemskej mravnej sfére, kde na človeka občas priateľsky žmurkne a krídlom zamáva okolo letiaci cherubín.

Nezištná snaha pomôcť nevedomým k pravej viere sa v histórii ľudstva často vyskytovala. Len si spomeňme ako tureckí pašovia poľovali na mladých chlapcov o.i. aj v slovenských dedinách, aby z nich urobili oddaných bojovníkov za Alaha a jeho Proroka. Ono to nie je až také ťažké 12-ročnou cieľavedomou indoktrináciou sformovať šesťročné dieťa na odhodlaného janičiara, úprimne presvedčeného, že to bola od detsva jeho túžba (a z pamäti mu úplne vymazať srdcervúci plač svoj a aj svojej matky). Teraz je sám pripravený, bez problémov sa zúčastniť na poľovačkách chlapcov tých materí, s ktorými sa v detstve hrával na schovávačku.

Na prevýchovu do správnych nemeckých rodín zvykli brávať vojaci Wehrmachtu deti tých rodičov, ktorých pred vlastnými deťmi postrieľali alebo v stodole podpálili. U týchto detí sa pre krátkosť času proces prevýchovy nestačil dokončiť, takže traumatické zážitky z detstva neboli prekryté cieľavedomým výchovným úsilím sformovať nadšeného ubermenscha.

Pán Hrubco mi vyčíta, že v prípade únosu Edgarda Mortaru mi "nejde o pravdu" ale iba o efekt (sic!). K správnemu pochopeniu kauzy sa podľa neho vyžaduje "pruznost ducha, schopnost uvazovat", čo sa týka prijatia dogiem: "Ta vam zjavne chyba - pokial ide o dogmy katolicke". Musím priznať (s neskrývanou hrdosťou), že schopnosť prijímania dogiem, nielen katolíckych, je u mňa neobyčajne potlačená, až by som povedal degenerovaná.

Zníženú schopnosť akceptovania dogiem by možno zaznamenal aj pán Hrubco et alii, keby im na príkaz nejakého ajatolláha uniesli šesťročného syna do moslimskej madrasy, ktorý by po 12-ročnom cieľavedomom 'vzdelávaní' s plamenným výrazom v tvári povedal: "Otec, ja som od malička túžil stať sa bojovníkom džihádu". Potom by sme sa možno zhodli v tom, že každý únos dieťaťa (a za účelom ideologickej prevýchovy zvlášť), je ohavný zločin proti ľudskosti, bez ohľadu na to, či sa tak deje na príkaz tureckého pašu, Fuehrera, ajatolláha alebo rímskeho pápeža.

S pozdravom; Logos


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group