ISSN 1335-8715

23-04-2006   Peter Frišo, Grzegorz Kucharczyk   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Cirkev a antisemitizmus

Peter Frišo a Grzegorz Kucharczyk vo svojom texte vyvracajú za pomoci historických argumentov a svedectiev židovských učencov rozšírený ľavicovo-liberálny blud o antisemitizme Katolíckej cirkvi.

Reakcia na príspevok

Sila dogmy
autor: Logos
pridané: 25-04-2006 20:38


Keď bol Giovanni Maria Mastai-Ferretti r. 1846 zvolený pápežom, pod menom Pius IX., považovalo sa to za víťazstvo liberálneho krídla kardinálskeho zhromaždenia. Architekt ponapoleonskej Európy a Svätej aliancie, knieža von Metternich, dokonca vzniesol oficiálny protest. Revolučná vlna, ktorá sa prehnala Európou o dva roky neskôr donútila uprchnúť viedenský dvor do Olomouca (o.i. zmietla i von Metternicha) a aj Pius IX. v prestrojení unikol z Ríma a vrátil sa až o dva roky. Jeho názorový posun ku konzervatívnemu krídlu je celkom pochopiteľný.

Pápež bol duchovnou hlavou RKC ale bol aj svetským panovníkom Pápežského štátu, ktorý zaberal územie dnešného stredného Talianska. Silnejúce hnutie za vytvorenie talianskeho štátu bolo hrozbou pre vojensky slabý Pápežský štát, ktorého celistvosť preto museli garantovať Rakúsko-Uhorsko (František Jozef) a Francúzsko (Napoleon III). V Ríme samotnom bola francúzska posádka a celá severná Italia bola pod správou Rakúska-Uhorska.

V Pápežskom štáte mali židia privilegované postavenie v tom, že ako jediná nekatolícka konfesia mohli verejne konať bohoslužby (žiadni protestanti nesmeli !) ale na druhej strane museli platiť zvláštne dane, z ktorých sa financovali školy na ich konverziu (štvrťročne sa museli zúčastňovať prednášok - niečo ako ideologické školenia za komunizmu), ich svedectvo pri súde s kresťanom malo nulovú hodnotu, zo zákona nesmeli zamestnávať kresťanov (ale v praxi sa to tolerovalo) a v židovskej rodine nesmelo byť vychovávané kresťanské dieťa.

Posledne menovaný zákon bol základom medzinárodnej aféry, ktorej dôsledky sa ťahajú až do súčasnosti. V Bologni (asi 380 km severne od Ríma), ktorá patrila do Pápežského štátu, sa príbeh začal celkom nevinne. V početnej židovskej rodine Mortarovcov sa narodilo (tuším ôsme) neduživé dieťa, ktorému lekári predpovedali veľmi krátky život. Otec Mortara prijal k malému Edgardovi mladú (asi 16-17 r.) kresťanskú opatrovateľku Annu. Keď raz zostala Anna s jednoročným dieťaťom sama doma, mala pocit, že malý Edgardo zomiera. Dobrosrdečné dievča nechcelo aby sa to milé batoľa (ako nepokrstené) dostalo do pekla. Anna priniesla z kuchyne hrnček s vodou a bona fide pokropila chlapčeka vodou a vyriekla predpísanú formulku: "Edgardo, ja ťa krstím v mene ... atď.". Chlapček vyzdravel, Anna odišla slúžiť inde a o príhode, okrem nej, nikto nevedel.

Neskôr sa dostala Anna do podobnej kritickej situácie a zdráhala sa pokrstiť dieťa s poukazom na to, že potom to dopadne ako s Edgardom. Nevdojak tak prezradila tajomstvo, o ktorom vedela len ona a nechtiac odštartovala nešťastnú aféru. Malý Edgardo už mal šesť rokov a horlivci pátrali po "kresťanovi", ktorý bol vychovávaný v židovskej rodine. Zákon je zákon a policajti Mortarovcom dieťa odňali a zaviezli do Ríma. Rodičia sa dovolávali všetkých možných inštancií, vrátane pápeža Pia IX, ale ten prijal konverziu malého "kresťana" za svoju prestížnu záležitosť a osobne dohliadal nad pokrokmi Edgarda v kresťanskej škole.

Bezmocným rodičom a súrodencom zostali len oči pre plač. Keď sa konečne rodičia mohli po dvanástich rokoch vidieť so svojim synom, tak ich mladý 18-ročný mládenec s preprogramovanou psychikou prekvapil prehlásením na rozlúčku, že odchádza do kňazského seminára. Otec o rok zomrel, ale matka sa ešte dlhé roky trápila zo straty syna. O efektívnosti indoktrinácie Edgarda svedčí jeho úprimné presvedčenie (už ako dospelého kňaza, ale psychologicky absolútne neprijateľné), že on ako šesťročný chlapec sa týžden po brutálnom únose od rodičov odmietol k nim vrátiť, pretože "bol pod vplyvom sily nadprirodzenej milosti".

Aféra vyvolala protipápežské nálady v celej Európe a nepomohlo ani dohováranie kresťanských panovníkov, vrátane ochrancov Pápežského štátu (František Jozef a Napoleon III). Nechceným dôsledkom pápežovho neoblomného postoja bolo zintezívnenie talianskeho oslobodzovacieho hnutia a keď r. 1870 francúzske jednotky opustili Rím, bolo vymaľované. Rím sa stal novým hlavným mestom Talianska a z Pápežského štátu zostal Vatikán (0,44 km^2). Trvalo ale šesť desaťročí, kým to r.1929 Svätá stolica uznala. Beatifikácia Pia IX začala začiatkom XX. storočia a ukončil ju až Ján Pavol II. za protestov židovských a liberálnych organizácií.

Fakt, že sa kauza Edgardo Mortara uvádza ako príklad antisemitizmu RKC a osobne Pia IX., nie je asi jediné správne vysvetlenie. Ak by sa odohrala podobná dráma v moslimskej, budhistickej, či inej nekresťanskej rodine, tak by pápež Pius IX. zaujal rovnako neoblomný postoj. Podľa vieroučnej dogmy spása a večná blaženosť Edgarda na miske váh vysoko preváži ľudské utrpenie niekoľkých príbuzných počas krátkeho pozemského života. Pod mravným zlyhaním Pia IX. sa skôr podpísal slepý dogmatizmus ako antisemitizmus. Pred zhubnosťou dogmatizmu (nielen náboženského) varuje Arthur Schopenhauer: "Sila náboženskej dogmy, keď sa včas vštepí, je taká mocná, že udusí svedomie, súcit a nakoniec každý cit ľudskosti".

Za zmienku stojí skutočnosť, že k rovnakému náboženskému presvedčeniu ako Pius IX. sa hlásila aj Matka Tereza, ktorá sa naopak snažila zmierňovať pozemské utrpenie bez ohľadu na vierovyznanie, či rasový pôvod trpiacich blížnych. Po beatifikácii sa obaja svätci ocitnú na rovnakej úrovni nebeskej hierarchie. Cirkevná kádrová politika pri výbere svätcov má veľmi svojské pravidlá.

Logos


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group