
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

09-04-2006 redakcia Akcie verzia pre tlač

Článok sa v tejto sekcii nenachádza

Reakcia na príspevok

RE: dodatok

autor: romco

pridané: 15-04-2006 0:24

okej dam ti nieco nech sa paci je to cast mala jednej mojej prace-

„Ak sa nemeria primeranosť metódy jej užitočnosti vzhľadom k účelu vedy, a ak sa naopak urobí použitie metódy kritériom vedy, stratí sa tým význam vedy...“1 Rešpektovanie vedy ako neuzavretého a neustále postupujúceho procesu vylučovalo teoretickú možnosť vytvorenia jednej platnej metodológie. Namiesto toho by sa mali rešpektovať základné charakteristiky súčasného poznania o vede:
1. Veda je pokusom o reflexiu sveta okolo nás. V každej dobe človek reflektuje iné časti tohto sveta a používa pritom iné metódy. Uzavierať vedu do železnej klietky metodológie nerešpektuje historický vývoj. Tento pluralizmus je prítomný aj v politickej vede, pre ktorú platí, že „neexistuje žiadny všeobecne prijímaný a správny súbor teórií a metód. Vo viac-menej obecne akceptovanej, uznávanej a podporovanej symbióze tak vedľa seba žijú často diametrálne odlišné prístupy.“2 Tento signifikantný znak modernej politickej vedy je prítomný aj v exaktných vedách.a
2 Samotná veda je veľmi obsiahla ľudská činnosť. Zahŕňa mnoho vedných oborov, z ktorých každý ma vlastné ciele. Prispôsobenie metódy skúmanému cieľu, ktorý hľadáme, vylučuje možnosť metodologického monizmu. Nové vedecké disciplíny, ako napríklad historická antropológia, sú postavené práve na opustení klasických metód vedeckej praxe3.
3. Veda, ako každá ľudská činnosť, spadá do širšej roviny ľudských aktivít. V tomto súbore sú jednotlivé časti vo vzájomnom vzťahu. Naša interpretácia sveta na základe vedeckého postupu má nutne vplyv na filozofickú explanáciu sveta a naopak. Ďalší aspektom tejto previazanosti je podpora, prípadne „nepodpora“ vedeckého skúmania spoločenskou klímou.. Z histórie poznáme mnoho príkladov, kedy spoločenská a politická atmosféra mala pozitívny alebo negatívny vplyv na vedu. Preto vytrhávanie vedy z týchto vzájomne prepletených vzťahov nerešpektuje realitu.
4. Veda nie je umelo vykonštruovaným procesom. Nie je to ani manipulovanie reality, ani od reality odtrhnuté teoretizovanie. Každá vedecká práca má empiricky odpozorovanú bázu na ktorej stojí, ako aj teoretické predpoklady a postupy, ktorými túto empirickú bázu interpretuje. Nie je to však manipulácia s faktami. Tento pohľad by nikdy nevysvetlil objektívnu existenciu vedeckých objavov. Práve existencia a prínos objavov dosvedčuje, že vedecké poznanie je chápaním reality a nie jej svojvoľnou manipuláciou.b
Metodologický pluralizmus a vývoj vedy teda definitívne vylúčili možnosť univerzálne platnej metodológie. Zatiaľ čo predošlé smery mali snahu o preskriptívny charakter , súčasný trend je opačný. Metodológia sa určuje deskriptívnym spôsobom, čo jasne dokazuje zlyhanie predchádzajúcich metodologických smerov. „Zavedenie ľubovoľného regulatívneho princípu, ako univerzálneho prostriedku k postihnutiu skutočnosti, vedie k jednostrannosti a vo svojich dôsledkoch k nemožnosti úplného a jednoznačného popisu zložitého procesu vedeckého poznania“

jedna malicka pasaz aby si mozno trosku nacrel do toho ze fenomen vedy sa nevyriesi tym ze A, bud falzifikacia alebo za B, ziadna veda....
je to samozrejme velmi velmi zlozita ved a ozaj si pozicaj od fajkusa: Fajkus, B.: Filosofie a metodologie vědy. Praha: Academia, 2005
mozno ta to vobec nepresvedci ale snad aspon trosku si uvedomis komplikovanost a komplexnost metodologie vied.

romco

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.