
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

29-06-2004 Marek Hrubčo EUtópia verzia pre tlač

Euroskepticizmus ako kontrakultúra

Po hroznej a ničivej druhej svetovej vojne, ktorú naša generácia pozná našťastie iba z kníh, sa západoeurópskym intelektuálom poučeným z neúspešných integračných snáh medzivojnového obdobia konečne podarilo položiť základy trvalého mieru a prosperity. Dnes mladí intelektuáli podliehajú novej móde: euroskepticizmu.

Reakcia na príspevok

Reakcia

autor: Jarka Urvová

pridané: 30-06-2004 17:10

Autor v článku nedefinoval, čo pod pojmom „euroskeptik“ vlastne myslí. Z článku dedukujem, že má zrejme na mysli človeka, ktorý nie je „eurofederalista“, aj keď na základe viacerých pasáží, ako aj celkového „ducha“ článku, by sa dalo rovnako usudzovať, že pán Hrubčo vidí euroskeptika v kažom, kto má akékoľvek výhrady voči EÚ.
Veľmi ma pobavil záver, demonštrovaný na Martinovi Hanusovi, že euroskeptik sa zväčša pubertálne búri voči autorite, reprezentovanej Európskou úniou. Nuž predstava konzervatívca búriaceho sa proti autorite, je skutočne úsmevná. „Mladí intelektuáli“, je asi taktiež charakteristika, ktorá berie do úvahy najmä Hanusa a prípadne osadenstvo Pravého spektra. Alebo žeby napr. starší redaktori/prispievatelia Domina, členovia takého OKS, či KDH alebo napr. aj spomínaný Klaus prechádzali druhou pubertou? Alebo autor paušalizuje (podobne ako v jemu sa priečiacej línii banány – EÚ), tak, ako sa mu hodí, v záujme jeho „etiky diskusie“?
Keď sme pri etike diskusie, zjednodušovaní, karikovaní a podobne. Sám Hrubčov článok je zmesou argumentov, aké by rád videl v ústach „euroskeptikov“, prípadne aké počuť len z ich časti (zase sme pri probléme, čo vlastne autor pod euroskepticizmom myslí a z ktorého spektra čerpal). A ktoré si sám prikrášlil tak, ako sa mu hodí. „Žiarivý príklad euroskepticizmu“, Hanus, totiž nikdy nepopieral nesocialistické korene vzniku spoločnej Európy, skôr naopak, veľmi rád na ne upozorňuje, rovnako, ako sa to deje aj v článkoch/príspevkoch iných autorov na Pravom spektre. Ale na to by autor prišiel, keby Hanusove, prípadne iné „euroskeptické“ články čítal. Keby ich čítal, tak by vedel, že (hlbšiu) integráciu nikto z nás neodmieta výlučne kvôli banánom, ako to „eticky“ a komplexne diskutujúci Hrubčo vo svojom článku tvrdí. Podobné „jednotlivosti“, ako toľko omieľané banány, či polovicu únijného rozpočtu pohlcujúca a o niekoľko miliárd náš národný rozpočet navyšujúca CAP, sú však veľmi dobrým príkladom na nezmyselnosť/neefektivitu onej hlbšej integrácie v rukách socialistov.
Čo ma na autorovi a jemu podobným (napr. viď Milan Lasica a jeho minulé „Spoza dverí“, či vystupovanie „Pod lampou“, čo je pre mňa osobne, vzhľadom na to, o koho sa jedná, nepochopiteľné) maximálne zaráža, je absolútna nekritičnosť, zrejme zdedená z rokov minulých, kedy sa kritizovať proste nemohlo. Odhliadnime teraz od našich odlišných názorov na aktuálnu Európsku úniu. Odhliadnime od toho, či je niekto euroskeptik, či eurooptimista. Odhliadnime dokonca od toho, či je niekto konzervatívec, pravicový, či ľavicový liberál. Každý z nás vidí, keď má nejaká vec určité nedostatky. (A znovu odhliadnime od toho, že naše nazeranie na to, čo je tým nedostatkom, sa môže líšiť.) Otázka však znie, či sa budeme veselo tváriť, že oná vec žiadne nedostatky nemá, a teda je dokonalá, alebo na tie nedostatky poukážeme, prípadne navrhneme riešenie na ich odstránenie, napríklad aj v záujme lepšieho fungovania onej veci.
Aj Marek Hrubčo vo svojom článku spomína napr. „neduhy“ CAP, avšak len ako nevhodný terč kritiky euroskeptikov. Jemu samému, ako správnemu euronadšenému federalistovi, zrejme podobné neduhy nevadia, necíti potrebu sa k nim vyjadrovať, naopak, z článku vyplýva, že akákoľvek kritika čohokoľvek, čo je e(ú)rópske, je kacírstvo, ktoré autora takejto kritiky pasuje len za búriaceho sa pubertiaka. Chvalabohu, že na Slovensku nežijú len takí konformisti, ako Hrubčo, to by sme sa na tú EÚ dívali ešte stále len spoza ostnatého drôtu. Kritické myslenie je totiž, aspoň podľa mňa, jedným zo základných predpokladov existencie a pokroku zdravej a slobodnej občianskej spoločnosti. A mimochodom, koho prácou je na chyby zodpovedných (politikov) upozorňovať, ak nie novinárov? Mimochodom, Hanus je novinár.
Odmietanie hlbšej integrácie však má svoje dôvody, ktoré majú širšie súvislosti, ako len poukazovanie na (očividné) nedostatky. Oné nedostatky sú totiž len priamymi dôsledkami intervencionistickej a socialistickej politiky Európskej únie. Veľmi pochybujem, že by Hayek neskolaboval, keby videl, ako dnes EÚ vyzerá, a ako sa vyzerať chystá (viď Ústava). Niet divu, že euroskepticizmus je bližší konzervatívcom a eurooptimizmus (ľavicovým) liberálom. Ak ich názory na úlohu štátu prenesieme na úroveň EÚ, je prirodzené, že aj ich názory na hĺbku integrácie sa líšia. Aspoň ja si neviem predstaviť človeka, ktorý by na „národnej“ úrovni presadzoval voľný trh s minimálnymi zásahmi štátu a zároveň by mu nevadilo, keby mu euroúradníci diktovali, ako má vyzerať správne maslo, vychádzajúc z predpokladu, že je taký blbý, že na to nevie prísť sám. Na to by Hrubčo možno prišiel, keby sa snažil „pochopiť, čo autora k jeho postoju viedlo.“
Dalo by sa ešte o mnohom diskutovať, napr. o tom, či je súčasná EÚ a to, kam smeruje, katalyzátorom, či obrannou baštou proti spomínanému relativizmu, či hĺbka integrácie je priamo úmerná mieru, či je súčasná EÚ príkladom boja proti terorizmu, či o tom (nedá mi), ako by asi súčasná EÚ „kooperovala“ so spomenutým predvojnovým Nemeckom (žeby podobne, ako s Arafatom, či Saddámom?).
Dalo by sa, ale nechcem robiť konkurenciu (v dĺžke) PetroviS... :)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.