
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

25-06-2004 Jarmila Urvová EUtópia verzia pre tlač

euroRVHP?

Európski politici dotiahli v piatok v noci takmer dvaapolročné rokovania o európskej ústave do úspešného konca. Preteky s časom sa skončili – boj, v ktorom záležalo viac na rýchlosti ústavy než na jej obsahu, vyhralo írske predsedníctvo.

Reakcia na príspevok

RE: zasa stara pesnicka

autor: Dewey

pridané: 29-06-2004 15:55

”Kde vidis odvetvia, ktore brania vstupu konkurencie??? To asi tam, kde existuju statom dojene monopoly.”
Napr. odvetvia, ktoré su charakteristické štandartami alebo patentovovou ochranou. Dajú sa nájsť od IT sektora až po poľnohospodárstvo a biotechnológie. Zdroj monopolu môžu byť aj potrebné veľké počiatočné investície.
“Pokial ide o kartelove dohody, tak tie v skutocnosti mozu napomoct prave vstupu niekoho noveho, kto vstupy na trh, nie je sucastou kartelu a znizi ceny.”
Alebo dotlačiť toho, čo sa snaží vstúpiť na trh a má na to pridať sa ku kartelu alebo nechať sa položiť na lopatky.
“No, neviem kde su tie existencne tlaky vyssie, ci tam kde existuje ten nekontrolovatelny trh alebo v centralnych planovanych ekonomikach, kde je trh takmer zlikvidovany. Dnes je podstatne viac moznosti pre kazdeho ako pred rokom 1989.”
Naco sem vnasas rozmer centralne riadenej ekonomiky. Ja hovorim o sucastnom systeme a jeho “viac trhovych” alternativach. Odpoved je, ze tie tlaky existuju vsade a tym maju horsie dosledky, cim menej su tlmene prostrednictvom demokraticky kreovanej politickej moci.
“Mnoho Nemcov vidi svoj zivot ako bezvychodiskovy prave preto, lebo nemaju pracu a pracu nemaju kvoli zakonom, postavenych na tebou presadzovanych idealoch.”
Taras. Mnoho Nemcov nema pracu z mnohych pricin. Jednou z nich je aj transformacia vychodnej casti nemecka, neviazanost kapitalu teda nadnarodne vychodiska. Tvoja intepretacia je jednostranna a nepravdiva.

”Preboha, existuje iks prikladov ludi, ktori boli z chudobnych pomerov a vypracovali sa a existuje dost prikladov ludi, ktory sa narodili so zlatou lizicou v ustach a napriek tomu vsetko co zdedili prehajdakali alebo sa z nich stala uplna spodina.”
A existuje “iks” na druhu kontraprikladov, je faktom, ze vzchodiskovy socialny status je uz dnes silnym determinantom moznosti jednotlivca. A nikto nehovori, ze sa nedaju nast priklady, kedy sa tak nestalo. Ale rozhodne to nie je priama umera snahy, vedomosti…
“Ale ja som za to, aby si zamestnanci zakladali odbory a nech len pre zamestnancov vo fabrikach vybojuju co najlepsie podmienky.”
Asi by si mal vediet, ze skutocny pokrok v boji za socialne prava dosiahli odbory az v zavese na politicku moc a zruzovanim sa ja na vyssej urovni ako na urovni jednotlivych manufaktur.(A dnes su vychodiska pre taketo pociny este zlozitejsie). Saktora & co nemam dovod obhajovat, ale opodstatnenost odborov to nepopiera ani ich posobenie na vyssej ako podnikovej urovni.

”O tom nic neviem, kludne napis viac. Ale nie je to zase taka kacica, ako ked sa tvrdilo ze Zajac ide privatizovat bojnicku nemocnicu?”
Ista nasa oblubena financna skupina, ktora ziskala podiely v poistovniach a ktora sa snazi ziskavat informacie o hospodareni nemocnic. Preco asi?

”Pokial viem, tak toto kritizovali aj tebou tak nenavideni hayekovci. Ale toto co pises je povinne len pre tych, kto v po spusteni reformy budu prvy raz zamestnany. Vsetci ostatni budu mat na vyber.”
A co to meni na fakte, ze pre blbeca s prijmom spadajucim do top 10% sa to oplati tak ci onak, cim je zaroven povedane, komu sa to oplatit nebude. Bude to dane super efektivnostou noveho systemu? Nie, opak bude pravdou a na byrokraciu uz nepojdu len 3% ale rovno minimalne 5%.

”Kazdeho, kto vyvija cinnost, snahu a necaka na pomoc opatrovatelskeho statu. Ved prave ti zli kapitalisti vytvaraju pracovne miesta, kde sa ostatni mozu zamestnat. V Anglicku napr. neexistuje dodnes nezamestnanost.”
Co neexistuje v Anglicku? 5% nezamestnanosť, čo je síce blízke prirodzenej miere, ale opať tu je problem, podobne ako v USA ju štatisticky úplne pokryť.

”Ber to ako priklad ako sa ludia realizuju v slobodnom trhu.”
Ale babka sa realizuje podla Teba takto aj na neslobodnom trhu, takze nerozumiem aku to ma vypovednu hodnotu.

”Demokraticka vlada je priamim nasledkom kapitalizmu. Tam, kde sa v 17. storoci zacala rozvijat trhova ekonomika, tam postupne prisla aj moderna zastupitelska demokracia, vznikla totiz nova spolocenska vrstva, ktora si osobovala podiel na moci.”
Clovece, ved Ty si fakt marxista, zmena ekonomickeho systemu predchadza zmenu politickeho systemu, od menej efektivneho ek. Systemu k viac ekonomicky efektivnemu systemu, od mensej slobody k vacsej slobode.Cize manufaktury vznikali pricinenim pozemkovej aristokracie ktora bola pri moci a ked pochopila, ze toto je lepsi business tak sa vykaslala na koncentraciu moci vo svojich rukach a dobrovolne sa podriadila demokratickym pravidlam. Takato je Tvoja interpretacia?

”Inak, podnikatel, ktory dava pracu sebe a ludom, zivy svoju rodinu, je 12 hodin denne v praci, to nie je clovek s velkym srdcom??? Ako sa pozna clovek s velkym srdcom? Je to taky ten lavicovy intelektual, ktory miluje cele ludstvo, len na svojich blizkych je ako pes???”
Zamestnanec ktori je v praci 15 hodin a jeho kamos podnikatel si chodi po dovolenkach po karibiku, alebo sa po obede venuje svojim detom a jeho zamestnanec ich najde doma akurat so zavretymi ocami? Alebo budes vypichovat juednotlivosti, ktore maju v celom kontexte nulovu vypovednu hodnotu?

”Na tie tvoje marxisticke hesla o utlacovatelskej armade ani nebudem reagovat.”
Uz z toho marxizmu leninizmu nieco precitaj, mozno zistis, kto ma blizsie k jeho zvratenej podstate.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.