ISSN 1335-8715

27-02-2006   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Katolícky pôvod liberálnej ekonómie

Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Reakcia na príspevok

RE: tak trochu podvod
autor: B.Michalka
pridané: 04-03-2006 14:11


Dobre, zanechám už reč o rozpore medzi Štefunkom a C.A. J.P.II. Je mi jasné, že ste na ten Štefunkov článok pozabudli, inak by ste to tam nepísali. Objektívny čitateľ si urobí sám úsudok o tom, čo je to principiálnosť v myslení a čo snaha o pragmatické zapáčenie sa práve vytipovanému okruhu potencionálnych adresátov.
Vaše komentáre k citáciam z encyklík nech posúdi každý sám. Najlepšie je si prečítať encykliky celé a urobiť si úsudok. Prispievateľ s podpisom D tak už učinil a ja už nechcem ďalej rozdrobovať tento problém do detailov. Texty encyklík sú dostupné na internete. Existujú aj web.stránky v slovenčine aj češtine špecializované na Kat.soc.uč. V slovenčine od odborníka na KSU P. Vragaša.
Rád by som Vám ešte napísal niečo íné; a síce, že z Vašich reakcii na moje príspevky je evidentné, že vôbec nechápete aký je rozdiel medzi oficiálnym učením Cirkvi, resp. výrokmi Magistéria a individuálnou tvorbou členov Cirkvi. Svedčí o tom aj citovanie sv. Tomáša Akvinského. Vedzte teda, že závezné pre katolíka je učenie Cirkvi a nie dielo sv. Tomáša, ktoré bolo vo svojej dobe skúmané Magistériom a sv. Tomáš musel odvolať viaceré výroky vo svojom diele ako odporujúce náuke Cirkvi. Ergo medzi učením Cirkvi a dielo sv. Tomáša môžu byť rozpory. Viď. napr. dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorú sv. Tomáš odmietal (samozrejeme keď nebola ešte prijatá) na rozdiel od bl. J.Duns Scota.
Evidentne nechápete, keď hovoríte o C.A. čo to v skutočnosti encyklika je, kam až siahajú práva každého pápeža pri definovaní pravidiel učenia a kde sú jeho mantinely. Z Vašich výrokov mi vychádza, že rozumiete encyklikám ako nejakým literárnym dielam vyjadrujúcim osobný postoj toho ktorého pápeža,ktorý si vytvára pod dojmom aktuálnych filozoficko-sociologicko-ekonomických teórii. Aj keby sto liberálnych ekonómov dedukovalo, že encyklika C.A. inšpirovala rakúska škola, tak je to len dohad odporujúci reálnej nutnosti kontinuity učenia Cirkvi. Čo mám na mysli: v Cirkvi to nefunguje tak, že jeden pápež vydá encykliku a druhý ju zneguje a tretí prekrúti úplne iným smerom. Pápeži to na rozdiel od Vás asi vedia. A preto keď Lev XIII. a Pius XI. postulovali KSU ako výslovne anti-liberálne; a Pius XI. hovorí v Quadrogesimo Anno o stavovskom usporiadaní, takže ja si už neviem predstaviť niečo menej liberálneho;tak nemôže prísť Ján Pavol II. a povedať, že to všetko boli sprostosti a ono je to páni inak, on je ten liberalizmus (ekonomický aj politický) vlastne super. To vedel aj J.P.II. a jediné čo si mohol dovoliť je to, že sa o stavovstve a integrálnom štáte v C.A. nezmieňuje. Vedel dobre prečo. Niektorí liberáli, aj v radoch Cirkvi, by to nemuseli prežiť bez úhony na duševnom zdravý, pretože v očiach Sveta žijúceho z požierania žurnalistických exkrementov, sa pojem "stavovský" začína rovnať pojmu "fašistický".
Usudzovať z anti-marxistických sentencií C.A. o jej liberalizme je na rovnakej úrovni, ako usudzovať z anti-komunistických sentencií národného socializmu na jeho konzervatívnosť. Mnohí tak síce k vlastnej škode činili, avšak dejiny ich usvedčili z naivity. To sa zrejme stane aj niektorým súčasníkom, ktorý chcú Cirkvi podstrčiť dieťa, ktoré neporodila; na pobavenie zlomyselníkom a na zaplakanie katolíkom.
Podobne sa očakávalo, že Ján Pavol II., ktorý bol prívržencom fenomenológie odmietne tomistické a novoscholastické filozofické teórie, Cirkvou preferované do II. vat. koncilu. Ale v encyklike Fides et ratio sa stal pravý opak. Nie preto, že by možno prestal byť osobne fenomenológom, ale preto že už ako pápež nezastupuje seba ale Cirkev s jej dvojtisícročnou tradíciou. A preto aj keby sto krát fandil rakúskej škole, tak to nemôže v žiadnej encyklike prezentovať, pretože by poprel celý vývoj KSU. Ale ja stále pochybujem, že by jej čo i len v duchu fandil. Ono si netreba totiž pliesť pojmy "súkromné vlastníctvo" "autonómia rodiny" "nezasahovanie štátu do súkromia" s pojmom "laissez-faire".


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2025 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group