ISSN 1335-8715

27-02-2006   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Katolícky pôvod liberálnej ekonómie

Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Reakcia na príspevok

RE: tak trochu podvod
autor: B.Michalka
pridané: 03-03-2006 23:04


Vážený pán Krivošík,
zdielam s Vami pocit, že nie celkom rozumiete môjmu príspevku. Obávam sa však, že nerozumiete ani tomu čo sa všeobecne nazýva Katolícke sociálne učenie, inak by ste nenazvali svoj článok tak bombasticky a naprosto zavádzajúco - Katolícky pôvod liberálnej ekonómie. Ale k tomu neskôr. Najskôr si vyjasnime v čom tkvie vo vašom článku rozpor, ktorý ma prinútil aby som sa vôbec zapojil do tejto diskusie. Dovolím si z neho citovať:
"Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Rakúska škola ekonómie, reprezentovaná velikánmi ako Carl Menger, Friedrich August von Hayek, Ludwig von Mises, Murray N. Rothbard či Hans-Hermann Hoppe inšpirovala (popri teórii verejnej voľby a monetarizme chicagskej školy) aj pápeža Jána Pavla II. pri písaní encykliky Centesimus Annus."
Toto sú úvodné slová Vášho článku. Chcete mi tvrdiť, že som ich pochopil neadekvátne ak som si myslel, že podľa Vás medzi knihou M. Štefunka a tvrdením, že sa J.P. II. inšpiroval pri písaní encykliky Centisimus Annus rakúskou školou, je súvis? Avšak ja som vedel, že M. Štefunko považuje práve túto encykliku za popretie práve týchto, nazvyme to " liberálnych ekonomických zásad", takže mi to prišlo, mierne povedané, podivné. Navyše Vy sám tvrdíte, že ste o tomto Štefunkovom článku vedel a tento Váš článok je predsa niečo ako recenzia, alebo propagácia Štefunkovej knihy, nie? Je Vám snáď jasné, že ak pri prezentácii niekoho názorov (predpokladám totiž, že Štefunkova kniha obsahuje jeho názory), prezentujete tvrdenia, ktoré sú v rozpore s názormi autora publikácie, tak to vzbudzuje pochybnosti.
Vaša obhajoba, že nesmiem zabudať na to aký je Štefunko strašný libertarián, ktorý považuje ešte aj Hayeka za soc. - demokrata ma pobavila. Ja nemám zabúdať? Snáď vy ste nemali zabudnúť na túto skutočnosť a nemali ste sa zmieňovať pri recenzii jeho práce o J.P.II. a jeho encyklike, keď ste vedeli, že Štefunko ju považuje sa manuál k ustanoveniu totalitnej spoločnosti. Čo ste tým sledovali? Mysleli ste si podobne ako pôvodca tejto scholasticko-liberálnej rozprávky A. Chafuen, že katolíci stratili pamäť a pod vplyvom selektovaných a za vlasy pritiahnutých názorov niektorých sekundárnych scholastikov zabudnú na tisíc rokov vývinu tradície katolíckeho sociálneho učenia? Vážne si myslíte, že každý kto nemá ultra-liberálne názory na ekonómiu je v ekonomike mimo, ako sa to snažíte naznačiť na konci Vášho príspevku? Ale to od Vás nie je príliš liberálne, že? :)Máte pocit, keď hovoríte o absencii uceleného pohľadu na ekonomiku u "starokonzervatívcov" (čo to vlastne je za pojem? ja sa považujem v prvom rade za katolíckeho tradicionalistu a necítim potrebu sa nechať onálepkovať nejakou hamburgerovou paleo-konzervatívnou nálepkou), máte teda pocit, že ľudia, ktorí si myslia, že Pesch, Spann alebo Schumpeter sú lepší ekonómovia ako napr. Hayek sú v ekonomike mimo? A prečo? Je Vám dúfam jasné, že súboj medzi voľným trhom a uzavretou integrálnou spoločnosťou ešte nie je zďaleka rozhodnutý a diskusia o pozitívach a negatívach je stále v rovine potencionality.
No a teraz k autentickej katolíckej sociálnej náuke, ktorá sa neriadi výrokmi niektorých predstaviteľov neskorej scholastiky v Španielsku ale vyjadreniami Magistéria. Teória voľného trhu bez sociálnych obmedzení bola odmietnutá vo viacerých encyklikách. Zacitujem z niektorých:
Lev XIII, Rerum novarum:
"Preto je nutné vyvodiť záver, že štát je povinný primerane sa starať o blaho a záujmy robotníckej triedy; keby sa tak nedialo, bolo by to hriechom proti spravodlivosti, ktorá velí dávať každému čo jeho je...Dajme tomu, že robotník a zamestnávateľ slobodne ujednávajú pracovnú zmluvu, a špeciálne mzdu; napriek tomu platí stále čosi z prirodzenej spravodlivosti, čo má vyššiu platnosť a čo je staršie ako slobodná vôľa zmluvných strán, že totiž mzda musí stačiť na to aby z nej robotník vyžil."
Pius XI, Quatrogesimo Anno:
" Veď liberalizmus sa ukázal naprosto neschopným riešiť sociálne otázky a socializmus prišiel s liekom, ktorý bol horší než choroba sama. ...Encyklika(Rerum Novarum) bola prijatá väčšinou so suhlasom. vyskytli sa aj ľudia, ktorých silne znepokojila. Pretože odvážne siahla na modly liberalizmu a búrala ich. ... prekračuje smelo hranice vymedzené liberalizmom a neústupne učí, že štátna moc sa nesmie pokladať len za strážcu práva a poriadku, ale že sa musí veškerým zákonodarstvom snažiť o to, aby už zo samotného usporiadania štátu samo od seba vyrastalo blaho pre celok aj jednotlivcov. ...Avšak slobodná súťaž, i keď je v určitých medziach správna a iste i užitočná, rozhodne nemôže riadiť celú ekonomiku." atď. viď celú encykliku
Ján Pavol II, Centisimo Anno:
"Mzda má byť dostačujúca na výživu robotníka a jeho rodiny. Ak robotník pod tlakom potrieb alebo zo strachu z niečoho horšieho pristúpi na krutejšie dohody, ktoré žiada vlastník alebo podnikateľ a chtiac-nechtiac musia byť prijaté, toto znamená podstúpiť násilie, proti ktorému sa spravodlivosť búri."25
Daj Boh, aby tieto slová napísané vtedy, keď sa rozmáhal takzvaný "divoký kapitalizmus", nemuseli sa aj dnes rovnako tvrdo zopakovať. Bohužiaľ, ešte aj dnes narážame na také prípady zmlúv medzi zamestnávateľmi a robotníkmi, v ktorých sa zanedbáva najelementárnejšia spravodlivosť v otázkach maloletých alebo žien, dĺžky pracovného času, zdravotných podmienok na pracoviskách a zodpovedajúcej mzdy. A to sa deje i napriek mnohým medzinárodným deklaráciám a konvenciám26 a napriek vlastným vnútorným zákonom jednotlivých štátov. Pápež prisúdil "štátnej autorite" "prísnu povinnosť" náležite sa usilovať o dobro robotníkov, lebo zanedbávaním tejto povinnosti sa uráža spravodlivosť; neváhal dokonca hovoriť o "distribučnej spravodlivosti. ... Napokon treba zabezpečiť rešpektovanie "ľudsky" rozdeleného času na prácu a na oddych, ako aj právo na realizáciu vlastnej osobnosti na pracovisku bez akejkoľvek ujmy na vlastnom svedomí alebo ľudskej dôstojnosti. A tak musíme znova pripomenúť úlohu odborov nielen ako nástrojov na uzatváranie dohôd, ale aj ako "miesto", na ktorom sa prejavuje osobnosť robotníkov. Slúžia rozvoju skutočnej kultúry práce a pomáhajú robotníkom, aby sa mohli naozaj ľudsky podieľať na živote podniku.44
Štát sa musí priamo i nepriamo pričiniť o dosiahnutie týchto cieľov. Nepriamo a podľa princípu subsidiarity vytvorí čo možno najpriaznivejšie podmienky na slobodné vykonávanie hospodárskej činnosti, ktorá prináša hojnú ponuku pracovných príležitostí a prameňov bohatstva. Priamo a podľa princípu solidarity štát prispieva tak, že v záujme ochrany slabšieho do istej miery obmedzuje slobodu tých, čo rozhodujú o pracovných podmienkach, a nezamestnaným robotníkom zabezpečuje existenčné minimum."
Ján Pavol II, Laborem exercens:
"Stanovisko tvrdého kapitalizmu teda vyžaduje teraz revíziu, aby sa uskutočnila reforma z hľadiska práv človeka, chápaných v najširšom zmysle a spojených s jeho prácou. ... Zásada prvenstva práce pred kapitálom je teda požiadavkou náležiacou k rádu spoločenskej morálky. ... Ten istý omyl, ktorý má svoju vyhranenú historickú podobu spojenú s obdobím prvotného kapitalizmu a liberalizmu, sa môže opakovať za iných časových a miestnych okolností...Nevidíme inú možnosť ako radikálne prekonať tento omyl, než primeranými zmenami. Tieto zmeny musia smerovať k tomu abybolo dôsledne uznané prvenstvo osoby pred vecou, práca človeka pred kapitálom ako súhrnom výrobných prostriedkov." Laborem exercens, Ján Pavol II.

Dúfam, že z hora uvedeného je aspoň približne zrejmé, že Váš titulok - Katolícky pôvod liberálnej demokracie je zavádzajúci a mylný. Kto má záujem, ten si to ľahko zistí prečítaním celých encyklík.
Dúfam, že teraz mi už rozumiete o čo mi išlo.
Apropo: naprosto nechápem čo to splietate o Ficovi. Pokial ma pamäť neklame, tak je to váš myšlienkový súputník M. Štefunko v zmienenom článku, ktorý hovorí o encyklike C.A. ako o sociálno-demokratickej a nie ja. Takže láskavo priraďte jeho k Ficovi a nie mňa. Zdá sa, že v tomto si porozumejú. Ja si tiež nemyslím, že táto encyklika obsahuje niečo soc.-demokratického, ale zároveň tam nevidím (mám ju teraz opäť pred sebou) ani zmienku o akceptovaní ekonomického liberalizmu podľa voru rakúskej školy, skôr naopak.
A ešte posledný Váš omyl: pápež sa o dane stará. Viď. encykliku Rerum novarum, stať o daniach. To, že o tom neviete ma však už vonkoncom neprekvapuje.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group