ISSN 1335-8715

27-02-2006   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Katolícky pôvod liberálnej ekonómie

Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Reakcia na príspevok

RE: katolici vs trh?
autor: D
pridané: 03-03-2006 10:32


Dakujem za reakciu, konecne zaujimava diskusia, kde ide o vsetko a predsa o nic

„To, ako sa veci prejavuju, nazyvas skutocnostou. V tom, ako sa mu chrobak javil sa nemylil. Lenze to, ako sa jemu chrobak javil bola jeho predstava, ktora bola v rozpore so skutocnostou, co to naozaj bolo.“

Rekapitalucia mojich tvrdeni:
V tom, ako sa mu objekt javil sa nemylil.
Mohol sa mylit a mylil sa v tom, ci to bol objekt ako ktory sa mu javil.

Ak hovorime o tom, ako sa chrobak bezne javi, hovorime o tom istom, ako ked hovorime, ze chrobak sa nejako prejavuje, alebo ked hovorime ze to co sa prejavuje tak alebo onak je urcite chrobak. To je o com hovoris, ked hovoris o "skutocnosti a zhode". Iny prakticky zmysel to nema.

„Stale nevidis rozdiel medzi tym, co si myslis, ze ta vec je a tym cim ta vec naozaj je?“

Nevidim. Co je pre mna, ta vec, ked nie to, co si myslim, ze je ta vec? Aky ma vyznam medzi tym rozlisovat.

Rozdiel vidim v inej rovine, porovnaj prve dva vyroky. Z praktickeho hladiska vsak hovorime podla mna o tom istom.

„Myslis si, ze vzdy je tvoja predstava zhodna so skutocnostou?“

Ale nie vzdy sa nam veci na „prvy pohlad“ javia take ake v „skutocnosti“ su.
inak povedane...
Casto davame veciam meno, celkom spontanne, bez toho, aby sme si to „uvedomovali“ na zaklade len niektorych ich prejavov, ktore prave „pozorujeme“ resp. „mozeme pozorovat“.V momente, ked sa dostane to, ako sa dana vec prejavuje, nejaky jej novy prejav do rozporu s tym, na zaklade coho odlisujeme danu vec od inej, vieme ze sa „mylime“. Na druhej strane, pes cikajuci bez toho, aby zdvihal zadnu labku, je pre nas rovnako psom, napriek tomu, ze sa prejavuje inak. Nepatri to k tomu zasadnemu "prejavu" podla ktoreho bezne odlisujeme psa od niecoho ineho ;-)

„Vezmi si do uvahy napr. predsudky, nespravne nazory, davovu psychozu, a niekedy aj vlastne vrucne chcenie, aby clovek videl to, co chce vidiet. A potom si skus dat odpoved.“

Vezmime, ale na konkretnych prikladoch to bude zaiste lepsie.

„Mozeme naozaj tvrdit, ze je to pravda?“
spokojne

„Su pravdy, ktore nemaju na zivot ani na jednotlivca nijaky vplyv, ani na zivot spolocnosti.“

Naco by boli take pravdy? Vies dat priklad takej pravdy?

„Lisia sa navzajom svojimi cielmi, co jednej osozi, druhej moze skodit.“
Jasne, ale vacsina pravd je dana bezprostrednymi okolnostami. Pravda (pravdivost) o tom, ze z prava ani z lava nejde ziadne auto a ja mozem prejst na druhu stranu cesty sa meni kazdou sekundou, je to otazka prezitia :-)

„Podla toho by sa pravda musela neustale menit. Nuz a kto by mohol hovorit o istote tam, kde niet stalosti, kde je ustavicna zmena?“

Neustale nie. Ale v mnohych pripadoch si to bezprostrednost podmienok v akych ona pravda plati vyzaduje.

„"Moze verit, ze to co mu drzalo zasteru bol chrobak, ale zjavne v takej viere nevidel uzitocnost/praktickost" Neznie ti to ako nezmysel?“

Nie. Niekto veri, ze sa niekomu zjavila panna maria. Pride ti to ako nezmysel? Preco niekto nemoze verit, ze mu chrobak drzal kabat? To, ze MNE takato pravda pride neprakticka, riadenie sa podla nej bude v praktickom zivote neprakticke, je druha vec.

„Nema vsak na mysli, ze viera od ktorej zavisi veda, ma nabozensky charakter, alebo ze vyzaduje prijatie nejakej dogmy v obvyklom nabozenskom vyzname toho slova - ale je nemozna bez viery, ze priroda podlieha zakonom.“

Rozumiem, o com ten pan hovori. Ja vsak nevidim kategoricky rozdiel medzi vierou vo vedcami hlasanu pravdu a nabozenskou pravdou.(jedine z hladiska praktickosti, ved co je ucelom samotnej vedy, prazdne hladanie pravdy, alebo hladanie pravdy, ktora nam moze byt nejako prospesna?)

„Potreba viery sa vztahuje aj na svet priciny, aj na svet, kde plati len pravdepodobnost.“
Tomuto zial nerozumiem ako celku.

„Einsteinov aforizmus o priamociarosti Boha je sam o sebe vyznanim viery. Zakladna hypoteza, ktoru si vedome, ci nevedome stavia kazdy, kto nieco skuma, je presvedcenie, ze priroda je zorganizovana rozumnym sposobom. Ak by to bolo inak, nemalo by zmyslu poznavat a chapat ju a pokusat sa vytvorit model poznanej skutocnosti.“

Priroda je. Sme tu a taky, prave preto ze je taka, aka je. Mozeme ju skumat. Skumat znamena zhromazdovat postupne "prejavy" daneho objektu. To je „model poznanej skutocnosti“.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group