ISSN 1335-8715

01-06-2004   Ján Dinga   Slobodný trh   verzia pre tlač

Vzdelanie nie je pre verejné blaho

Na Slovensku sa pomaly stáva realitou to, o čom sa doteraz len hovorilo - spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Ľavica sa usiluje postaviť problém tak, že dnes máme funkčné školstvo zadarmo a z ničoho nič bude spoplatnené. Ich dedukciou, ktorá vychádza z tohto mylného predpokladu, je, že mnoho študentov prestane študovať z dôvodu, že na to nebudú mať peniaze.

Reakcia na príspevok

Nebude to asi take ciernobiele
autor: Dewey
pridané: 01-06-2004 13:14


“Ich dedukciou, ktorá vychádza z tohto mylného predpokladu, je, že mnoho študentov prestane študovať z dôvodu, že na to nebudú mať peniaze. Problém je však kdesi úplne inde.”

Myslim, ze islo o vysledky sociologickeho prieskumu a nie dedukciu.

“Pokiaľ sa človek snaží rozpamätať na najznámejšie mená univerzít, väčšinou spomenie názvy ako Oxford, Cambridge, Stanford či Harvard. Všetko sú to špičkové školy, z ktorých vychádzajú budúce elity svojich krajín.”

Len je otazka ci to, ze prave odtialko pochadzaju elity je len dosledok toho, ze tam vedmosti uplatnia len Ti skutocne najnadanejsi, ale su podstatne aj ine factory.

“Možno to niektorých prekvapí, no tieto univerzity sú súkromné. O študentov musia bojovať, pretože štát im pomoc zadarmo neposkytuje. O zoštátnení štúdia v USA alebo v Británii však nemôže byť reč – veď prečo meniť niečo, čo funguje?”

Treba povedat, zda sa ze autor vychadza z nespravneho prepokladu, ze existuju aj univerzity, ktore su “zadarmo”. Su menej kvalitne, neustale financne poddimenzovane, ale nikto, opakujem nikto, v senate si nedovoli nastolit otazku ich zrusenia alebo vyrazneho spoplatenia. Ich “nekvalita” spociva v zdrojoch ale nikde nie je napisane, ze ich kvalita by sa pri vacsom prileve financii z ropoctu nezlepsila.[Mimochodom, toto bol jeden z nastrojom aktivnej snahy urobit po druhej svetovej vojne vyssiu dostupnost studia, aj napr. pre cernochov][Alebo si snad niekto mysli, ze po vecierkoch poflakujuci a opijajuci sa jay double yu patril medzi extremne nadanu elitu, comu by mala zodpovedat prestizna uni ktoru vychodil?]

“Naopak, univerzity v krajinách, v ktorých je štúdium za štátne peniaze, majú neustále problémy so svojim financovaním, a bohužiaľ, často bojujú aj s nízkou úrovňou výuky.”

Nebudeme si nahovarat, tento problem maju dnes aj napr. niektore sukromne gymnazia, co vsak zistili rodicia az prilis neskoro, aby bola moznost bezbolestneho zvratu.

“Otázka o spoplatnení sa v týchto krajinách preto neustále otvára.”
Plati to aj naopak.

"Buď kvalita, alebo štát Môžeme mať buď kvalitné štúdium, alebo štúdium za štátne peniaze.”
To je samozrejme nezmysel. Vacsina europy kvalitne vzdelavacie institucie ma. Socialna podpora je stale vysoka aj tam, kde je stadium priamo spoplatnene. A odkial su dotovane stipendia, rozdavane socilane a prospechove stipendia, ak nie z verejnych financii? Ale mrknite sa toto do Polska co bezhlave otvorenie priestoru pre sukromne vzdelavacie institucie narobilo...

“Toto je skutočná dilema, o ktorej by sa malo diskutovať. Naše školstvo sa totiž už roky potáca v obrovských problémoch. Tieto však nevyrieši jedna, dve či desať miliárd korún, ale úplná zmena neschopného socialistického systému vytvárajúceho len dlhy na systém, ktorý prosperuje a kam netreba zasahovať.”
Pri vsetkej ucte, pan manager neveri vlastnym pedagogom a spolustudentom, ze dokazu zabezpecit v ramci samospravy - pri troche snahy postavit skolstvo ako rozpoctovu prioritu - efektivne spravovanie? A ak nie, po spoplatneni sa o chod skoly budu starat snad ine perzony?
“Aj preto sa naša krajina chce vydať cestou súkromného vysokoškolského štúdia.”

Krajina sa nechce, nema volu. Chcu sa jednotlivci a skupiny jednotlivcov, ktori chcu preniest svoj uspech na trhu aj na svojich potomkov a zabezpecit im lahsiu cestu zivotom. No a potomkovia, ktori sa o na takito uspech bliznych svojich chcu spoliehat.

“Efekt vo forme kvalitnejšieho štúdia teda pocítia viac tí, ktorí v súčasnosti študujú ešte len základné školy.”

Kratsie stadium sa uz zavadza a niekde myslim uz niekolko rokov aj funguje, ak som spravne postrehol, problem bol len v akceptovani takychto diplomov v hospodarskej praxi. Cize opat, zavislost od priameho spoplatenia alebo sukromych skol pri realizovani tohoto ciela je len jedna alternativa.

“Po prvé: zmena prístupu k štúdiu. V dnešnom vysokoškolskom systéme existujú odbory, v niektorých prípadoch aj celé fakulty, ktoré školia budúcich poberateľov sociálnych dávok. Motiváciou študentov môže byť akurát vidina päťročných prázdnin.”

Ja by som si taky isty nebol resp. nezovseobecnoval by som to. Teraz skutocne neviem ci autor obhajuje spoplatenie alebo sukromne un. Prazdniny su to akurat tak pre toho, kto ma dostatocne ekonomicke zazemie aby si mohol dovolit dlho a nakladne studovat[napr. 2 vysoke skoly], nebol tlaceny existencnymi problemami byt rychlo dostudovat, alebo si zarabat.

“Takéto odbory a študenti naozaj nemusia byť dotovaní. Trh ich je však schopní prirodzene vyselektovať.”

Ak ich je schopny trh prirodzene vyselektovat[zabudnime na schopnost pruznej reakcie, ktora je vzdy v tejto oblasti velmi obmedzena a vo vztahu k zrychlujucej sa dynamike na trhu sa zacina davat doraz na celozivotne vzdelavanie], tak je to problem tych ludi, ze si zvolili nelukrativny obor a zvolenu sancu pre svoj rozvoj spolocnostou takto premrhali. Samozrejme, nelukrativne sluzby z oblasti, ktore nikdy alebo len ciastocne nebudu trhom dostatocne ocenene[napr. socialna praca] autor ignoruje.
“Ak spoplatnenie niekoho odradí od štúdia, budú to práve tí, ktorí študujú neperspektívne odbory len pre titul, kvôli lacnému ubytovaniu v podobe internátu, či preto, aby sa vyhli povinnej vojenskej službe.”
Povinna vojenska sluzba uz snad problemom coskoro nebude.[je to nezmysel a prezitok]. A studium koli vyhodam sa da lahko eliminovat tvrdsimi pravidlami a vacsou flexibilitou.[Mozete sa zrejme o tom z vasej pozicie pricinit aj sam, skusili ste to?]

“Po druhé: rozšíri sa možnosť študovať pre študentov zo sociálne slabších rodín. Možno to znie paradoxne, ale trochu sa nad tým zamyslime. Už dnes totiž mnoho potenciálnych študentov neštuduje práve z dôvodu, že si to nemôžu dovoliť. Netvárme sa, že dnes je štúdium úplne zadarmo - dochádzanie, internát, strava, skriptá, to všetko niečo stojí. Na spoplatnené štúdium si však budú môcť požičať so štátnou zárukou, ktorá bude garantovať nízky úrok a začiatok splatnosti až po ukončení štúdia.”

Ved to sa da zaviest aj v dnesnom systeme. Dokonca tusim existuju nejake moznosti poziciek a udajne o ne studenti nemaju zaujem.[nuz, nechce sa asi kazdy zadlzit, radsej si to nejako odtrpi na rozkoch a spagetach]

“Dnes sa však rodičia týchto mladých ľudí skladajú na štúdium všetkým, teda aj študentom zo stredných či vyšších vrstiev. Dnešný systém je teda výhodný práve pre nich.”
To je len vec interpretacie. Vyhodne v com? Ze ich deturence musia s inymi sutazit vedomostami a snahou? Asi nie. Ze, ak sa na to pozrieme cez prizmu dani, za menej v absolutnom vyjadreni, ktore odvedu do statnej pokladnice, dostavaju tie iste sluzby ako bohatsi?
“V novom systéme však budú tí bohatší v princípe platiť viac vďaka existencii sociálnych štipendií.”
Som rad, ze to nazyvate bohatsi, pretoze to co som cital o stipendiach daleko neodraza strukturu prijmov na slovensku. Nejaky socialny inzinier zobral meter a povedal…30%, koeficient 1.2, potom zistil, ze niekto ma v parlamente trochu rozumu a povedal, tak 1.5, ale zoberieme pol miliardy z internatov.[Nech to mozeme lepsie predavat] Takze ked to niekoho postihne, tak to bude predovsetkym stedna vrstva a Ti chudobnejsi zostanu zrejme tam kde boli.
A este ma zaujima, ci je, tak ako sa uvazuje v zmysle pouzitej logiky spravodlive, aby sme dotovali pozicku kazdemu, kto o nu prejavi zaujem, alebo aby sme sponzorovali
zakladne ci stredne skolstvo. Ved sa opytajte roma, co ukoncil svoju povinnu dochadzku niekde na druhom stupni ZS
ci to povazuje za spravodlive. Budte naozaj dosledny, ked sa uz hrate na doslednost, principy a "spravodlivost"!

“Keďže štát už nebude školy toľko dotovať, spoplatnenie by tiež malo ísť ruka v ruke so znižovaním daní, o čom sa bohužiaľ hovorí už menej. V konečnom dôsledku sa azda dočkáme aj toho. A zníženie daní zasa zvýši čistý príjem všetkým, z čoho bude mať profit každý pracujúci človek.”

Za podmienky, ze to nebude mat vplyv na znizovanie dostupnosti zakladnych sluzieb, ktore si potom bude musiet platit z vlastneho vrecka.
Pre koho blaho?

“Spoplatnenie štúdia je správne a spravodlivé. Veľká väčšina populácie totiž nikdy na univerzite neštudovala. Prečo by teda mala doplácať na štúdium iným?”

Tu moznost mali a je to len ich problem, ze ju nevyuzili.

“Mladí ľudia totiž neštudujú pre blaho spoločnosti, ale pre svoju vlastnú budúcnosť. “
Nuz, ano myli priatelu, ale len clovek, ktory sa slobodne moze rozvijat a ma na to primerany priestor, bude neskor sledovanim svojich sukromnych zaujmov[a sem nepatria len materialne, ale aj dusevne potreby] najlepsie sluzit spolocnosti.

“Motivácia väčšiny mladých ľudí totiž naozaj až taká vznešená nie je.”

Ja neviem, kde beriete odvahu na teketo tvrdenie, ze by platilo stare– “podla seba, sudim Teba?”.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group