ISSN 1335-8715

27-02-2006   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Katolícky pôvod liberálnej ekonómie

Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Reakcia na príspevok

Tato
autor: D
pridané: 01-03-2006 0:12


Este k tomu taliansku a podobne rysy sa prejavili aj v Uhorsku...
R.Dahl(Aj Sartori(koli povodu) tomu venuje pozornost, ale toho nemam zial po ruke) -
Okolo roku 1100 sa v mnohych mestach servneho talianska zacala znova presadzovat vladu ludu. Bolo to, ako by sa po nejakej klimatickej klimatickej zmene objavili predtym vyhynute zivocisne druhy. Rovnako ako v staroveku vznikali ludove vlady v relativne malych mestskych statoch a nie vo velkych regionoch alebo krajinach. Prave tak ako kedysi v Rime a prave tak ako neskor v dobe utvarania modernych zastupitelskych sposobov vladnutia, i tu bola ucast vo vlade obmedzena spociatku na prislusnikov rodin najvyssej spolocenskej triedy - slachticov, velkych pozemkovych vlastnikov a podobnych ludi. Postupne sa vsak aj obyvatelia, ktori zaujimali v spolocensko ekonomickej stupinici tych miest nizsie postavenie, dozadovat prava ucasti na rozhodovani. Prilusnici vrstiev, ktorych by sme dnes oznacili ako stednu triedu - ludia, ktorym sa az pred nedavnom podarilo ziskat majetok, drobni obchodnici a financnici, remeselnici organizovani do cechov, pesi ozbrojenci pod velenim rytierov, nielenze boli pocetnejsi ako vladnuca najvyssia trieda, ale boli schopni sa aj organizovat. A nielen to - mohli hrozit ozbrojenymi vzburami a v pripade nutnosti ich aj previest. Vysledkom bolo, ze v mnohych mestach sa tito ludia - niekedy oznacovani slovom popolo - domohli prava participovat na sprave miest.
Tieto republiky sa zveladovali po viac ako dve storocia. Nemalo z nich - Bentaky a Florencia - sa preslavilo mimoriadnym blahobytom, vysoko kvalitnymi remeselnickymi vytvormi, velkolepym umenim a architekturou, do tej doby nevidanymi urbanistickymi projekami, skvostnou poeziou a hudbou a nadsenym znovuobjavovanim sveta starovekeho Grecka a Rima. Obdobie, ktore neskorsie generacie nazvali stredovekom sa rychlo uzavrelo a bolo nahradene neuveritelnym tvorivym vzopetim, renesanciou.
Pre rozvoj demokracie ale bolo velmi nestastne, ze zhruba od polovice 14.teho storocia republikanske vlady niektorych vyznamnych miest ustupovali pred tradicnymi nepriatelmi vlady ludu - hospodarskym poklesom, korupciou, oligarchiou, vojnou, dobyvanim cudzich uzemi - a nakoniec obvykle sa nedokazali ubranit uchopeniu moci autoritativnymi vladcami, nech uz to boli kniezata, monarchovia alebo vojaci. Ale to nebolo este vsetko. Ak nazerame zo sirsej historickej perspektivy, boli mestske staty, ako zaklady pre vladu ludu, tak ako tak odsudene ku zahube, kedze sa im postavili ovela silnejsi nepriatelia, totis narodne staty a krajiny. Nevyhnutelnym osudom tychto mestkych statov bolo zaclenit sa do tejto vetsej a silnejsej entity a stat sa tak, prinajlepsom, podriadenou sucastou vladneho systemu.
Napriek vsetkej svojej slave mestsky stat neprezil.[tu si dovolim nesuhlasit s Dahlom, v podstate prezili, ved v podstate stali neskor pri znovuzjednocovani Talianska]
Takze aka je alternativna interpretacia?


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group