ISSN 1335-8715

29-03-2004   redakcia   Komentáre   verzia pre tlač

Prečo voliť Františka Mikloška

Žijeme akoby v schizofrenickej krajine. Keď sa ľudí v prieskumoch pýtajú, aký má byť nový prezident, hovoria, že má byť čestný, pravdovravný, bezúhonný..., skrátka medový. Keď však vyjadrujú svoje sympatie konkrétnym kandidátom, na prvých miestach sa striedajú osoby, ktoré ideál čestnosti a bezúhonnosti popierali celým svojím životným príbehom.

Reakcia na príspevok

Komentare
autor: Peter Botev
pridané: 06-04-2004 21:50


Jeden z komentarov,na ktory plati to o "generaloch".

Sláva menšieho zla

Postup Vladimíra Mečiara a Ivana Gašparoviča do druhého kola prezidentských volieb je pre slovenskú spoločnosť tragédiou. Nie však antickou tragédiou, ktorá sa vám pred očami odvíja bez toho, aby ste ju mohli ovplyvniť alebo zmeniť. Tragédia, ktorá sa odohrala v sobotu na Slovensku, je demokratickou tragédiou, pretože sme si ju zavinili sami.

Ešte, že páni Mečiar a Gašparovič boli na šesť rokov odstavení od moci, Slovensko zatiaľ vstúpilo do NATO a Európskej únie, no a jeden z nich sa bude môcť v našom mene ďalších päť rokov rozvážne zamýšľať nad smerovaním a zmyslom týchto organizácií.

Samozrejme, príčinou, prečo do druhého kola Eduard Kukan nepostúpil, je nejednotnosť vládnej koalície, jej neschopnosť nájsť spoločného kandidáta. To však pre občana nebola nová správa. Vedeli sme a vidíme už celé mesiace, že koalícia je rozhádaná a pokope ju drží len zvláštny pocit vôle vládnuť a presadzovať si svoje stranícke záujmy. Preto je dnes trápne viniť iba koalíciu za tento výsledok. Rovnako nezmyselné je všetko zvaľovať na prieskumy verejnej mienky, hoci boli škandalózne nepresné a zavádzajúce. Politici a voliči by sa nemali spoliehať na tzv. objektívne prieskumy, ktoré v mene nikoho manipulujú politický vývoj.

Od roku 1998 väčšina voličov tejto spoločnosti prevyšuje úroveň našich politických špičiek. Väčšina sa vedela rozhodnúť pre reprezentáciu, ktorá nás doviedla do EÚ a NATO. Pri týchto prezidentských voľbách však väčšina voličov ostala doma, znechutená a dezorientovaná. Mnohí tí, ktorí im pri predchádzajúcich voľbách odporúčali voliť politikov, ktorí nás dostanú do EÚ a zrealizujú tak potrebné reformy, voličom pred týmito voľbami odkazovali, že "oni mienkotvorci" nebudú už voliť menšie zlo, a preto budú hlasovať za Martina Bútoru alebo Františka Mikloška.

No mnohí voliči, pretože sa správali racionálne, nešli voliť niekoho, kto nemal šancu uspieť. Veď ani podporovatelia Bútoru a Mikloška neverili, že ich kandidáti majú čo len minimálnu šancu postúpiť do druhého kola.

Preto sa mi zdá nemiestne, ak predseda parlamentu vyhlási, že občan ešte nedozrel. A zdá sa mi nepochopiteľné, ak kandidát na hlavu štátu Martin Bútora vyhlási: "Mnohí proreformní voliči... ostali doma aj preto, lebo majú vyššie nároky na politický štýl, na hodnoty, na princípy mravnosti, aj vyššie nároky na potenciálnu hlavu štátu." Ak sa Bútora zrazu nevníma ako kandidát na prezidenta, ktorý mal ambíciu osloviť všetkých "proreformných voličov", aspoň jeho voliči, keď im bolo jasné, že ich kandidát má minimálnu šancu uspieť, mohli racionálne usúdiť, že ich hlas prepadne. Dovoliť si voliť Bútoru (alebo nevoliť) v prvom kole v presvedčení, že v druhom kole dajú hlas Kukanovi bolo riziko, ktoré spečatilo túto demokratickú tragédiu na Slovensku.

Očividne Bútora (na vyjadrenie Mikloška si počkáme) sa nedokáže sebakriticky pozrieť do zrkadla a necíti spoluzodpovednosť. Dúfajme, že budeme aspoň od niektorých mienkotvorcov, ktorí vyzývali, aby sme volili niekoho, kto nemal šancu, počuť vysvetlenie ich počínania.

Celá rétorika o menšom zle sa mi zdala nezmyselná, a v prípade Eduarda Kukana nemiestna. Áno, jeho voľba by bol kompromisom, no určite nie menším zlom. Paradoxne, ak sa pojem "menšie zlo" donekonečna skloňuje, nakoniec si ho jeho zvestovatelia privolali v podobe druhého kola vo forme troch rán slovenskej demokracii, a tie sa volajú: Mečiar, Gašparovič a neúčasť pri voľbách.

Len som zvedavý, či nám oznámia tí, ktorí vyhlasovali a písali, koho budú a koho nebudú voliť, čo z terajších možností v ich očiach reprezentuje "menšie zlo". A či to, ako sa situácia predvídateľne vyvinula, je tou cenou, ktorú boli ochotní zaplatiť za svoj nekompromisný postoj.

SAMUEL ABRAHÁM
(Autor je politológom a vydavateľom)


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group