ISSN 1335-8715

08-03-2004   Martin Pener   Komentáre   verzia pre tlač

Delphy 2020 - alebo – aké predvídate, že budú najvýznamnejšie riziká a príležitosti, pred ktorými bude ľudstvo stáť v roku 2020?

Pokiaľ sa rozhodneme vzťah príležitostí a rizík vnímať súbjektívne z pohľadu konkrétneho štátu, zväzku štátov či regiónu, mohli by sme tento vzťah prirovnať k dvom kvalitám na miskách váh. Svet a ľudská prirodzenosť zdá sa nemôžu poskytnúť dostatok miesta pre všetkých a napĺňanie príležitosti strany jednej, zákonite prehlbuje riziko pre stranu druhú.

Reakcia na príspevok

RE: Dalsi konflikt
autor: PeterS
pridané: 22-03-2004 4:10


Prve, co ma napadlo, ze asi ste pozerali posledne "Pod lampou". Po dvoch replikach tohoto typu, o vynimocnom postaveni us, som radsej vyvencil psov. Nech je kohokolvek postavenie akekolvek, vsetcia zijeme a zijeme najme vdaka tejto planete. A bolo by dobre, keby sme sa podla toho vsetcia chovali.
Z obsadenia diskusie som vytusil, ze opet pojde o frazy bez konkretneho obsahu, resp. nepojde o nejake polemicke tvrdenia, ktore by dovolovali nejaky analyticky zaver. Proste fraza - tvrdenie, je to tak, vecne, nemenne, smerujuce k svetlym zajtrajskom. Bez jedineho rizika ci problemu. Je to prekvapujuce od intelektualov, ktori musia vediet, ze clovek sa rozhoduje smerom do buducna a na zaklade poznanych sanci ale najme rizik, resp. ich predpokladov. A zo skusenosti vieme, ze v kazdom jin je trochu jang a naopak. Takze naco ta hmla?
Rovnako ma prekvapuje, ze niekomu vadi isty prezieravy vztah ku konkurentovi, najme v konkurencnom prostredi, ved predsa o to ide, nie? To sme predsa chceli, cakat na chyby konkurenta a teda na vlastne sance a sikovne ich vyuzit. Z tohoto pohladu je dobre, ze sa EU pozera krivo na us, ked urobia chybu aspon im skocime po krku a ziskame ich trhy. Nie? Predsa musime byt sikovnejsi. Ci chcete aby sme na trhu skrachovali?
Ide samozrejme o ironiu, ale ma prilis blizko k pravde. US predsa je ekonomicky, politicky i socialny konkurent EU i SK. Tazko prerazime cez oknosoft, tazko udrzime odbornikov iducich do us za americkym snom a pod. Ci v tychto pripadoch to tak ma byt, akceptovat uspesnejsieho a nesnazit sa mu konkurovat? Bude on zachadzat s nami v rukavickach? Z lasky k nam nam daroval vizovu povinnost za nevratny poplatok. Teroristi nie sme, tak v com je problem?
OK, ale podme k faktom. Nizsie som vam skopcil, podla mna velmi dobru uvahu, ako to s us naozaj vyzera. A na zaver som pridal nieco o aktualnom dlhu us, ktory je uz trojnasobkom hdp. Treba si uvedomit, ze ekonomicky uspech us v tomto synergetickom svete je dany aj tym, ze im cely svet poziciava (uz taka cina zicala us 100 mld. plus 250 mld. obchodny prebytok, a aka to bola nedavno zla krajina. Nie je ziadnou novinkou, ze us ekonomika potrebuje denne niekolko mld. penazi z ostatneho sveta ako pozicky ci investicie, aby sa udrzala v chode.)
Ano, hrozba to uz je, switchovanie rezerv z usd na euro je vazna hrozba pre us ekonomiku. A rovnako prave prebiehajuci boj o ropu (irak, opec, stredna azia) je zastupnym bojom eu a us. Svet do toho tahajte, az v roku 2010. Podla strategickych planov (neokons PNAC) by chceli us mat vtedy k dispozicii okolo 60.000 okridlenych rakiet, 20.000 by postacilo na konvencne zlikvidovanie odpalovacich sil ruska, 30.000 je urcenych pre cinu a 10.000 pre indiu. Tym sme naznacili aj to, kto je kto. Otazka je, ci sa im to podari, Tomahawk je vcelku dost drahy, z cca 2500 si ich okolo 1000 vystrielali v iraku a co je najdolezitejsie, aj niekolkonasobne zasiahnutie ciela (niektore ciele v iraku boli zasiahnute az 8x - pretoze aj napriek zasahu povedzme spojovacieho centra spojenie nejak frcalo dalej) nedava ocakavane vysledky.
Ergo, nehovorite nic objavne, konflikt frci uz niekolko rokov, ci otvorene, ci v staboch, ci na planovacich doskach. Este vytvorit to spravne medialne krytie, aby sme potom lahko uverili zaverecnej informacii o tom kto je dobry a kto zly. Ako to poznam z marketingovej praxe, medialne krytie je urcite uz davno naplanovane a realizovane a su nan ucelne vynalozene prostriedky. A zjavne sa to uz prejavuje aj u nas...

Vzpomínka na světovou velmoc USA
Roman Weber-Pachola
Zajimavý pohled na současnou světovou politiku má francouzský novinář a spisovatel Emmanuel Todd, ve své knize Vzpomínka na světovou velmoc USA (Aprés l’empire) Doba americké nadvlády je tatam a Spojené státy již nemají za cíl šíření demokracie, i když prezidenta G. W. Bushe neunavuje to donekonečna opakovat. Ve skutečnosti jde o zajištění politické kontroly nad světovým bohatstvím a zdroji.
Neexistuje žádné globální ohrožení, které by opravňovalo Spojené státy k tzv. „preventivní ochraně svobody“. Jedno jediné nebezpečí narušuje světovou rovnováhu : Spojené státy - velmoc, která dříve chránila svobodu, se stává velmocí loupežnou. Neexistuje taktéž žádná inteligentní strategie, která by dovolovala Spojeným státům přeměnit její napůl imperiální pozici na imperim de jure a de facto. Na to je svět až příliš složitý a Amerika hospodářsky, vojensky a ideologicky slabá. Proto každý krok Spojených států, který by měl upevňovat její pozice, vyvolává negativní reakce a naopak její pozice oslabuje.
Rozpad Sovětského svazu nechal vzniknout iluzi, ze Spojené státy zůstanou jedinou a absolutní velmocí. Této iluzi uvěřili i někteří politici. Aby tomu ale tak bylo, musely by být splněny tyto dvě podmínky:
a) prvně by si Amerika musela ponechat svůj evropský a japonský protektorát, dva póly, mezi něž je koncentrovaná reálná hospodářská síla. (Reálná proto, že se zde produkuje a nikoliv jen konzumuje).
b) by Amerika musela zničit strategickou moc Ruska a zůstat tak jedinou meganukleání mocností.
Ani jedno se nestalo. Evropa i Japonsko jdou svojí vlastní cestou a Rusko se hospodářsky stabilizuje, modernizuje svůj vojenský aparát a její zahraniční politika získavá na důležitosti.
Amerika ty opravdové mocnosti dnešního světa nejenže neovládá, ale už ani nekontroluje – s Japonskem a Evropou nemůže po hospodářské stránce držet krok a Rusko zůstavá nadále atomovou velmocí.
Aby si zdánlivě zachovala pozice světové velmoci, je Amerika politicky a vojensky aktivní proti nevýznamným státům : proti tzv. „ose zla“ a proti arabskému světu. Tato asymetrická mocenská politika USA je kontraproduktivní a obrací se proti Američanům samotným, když provokuje až k teroristickým reakcím – viz. 11. září 2001.
Američti politici se mylně domnívají, že jejich militarismus může v nejhorším přispět k užší spolupráci Ruska s Čínou ( popřípadě ještě s Iránem) a že Evropa s Japonskem se budou chovat jako za starého protektorátu. Ve skutečnosti Spojené státy riskují užší spolupráci nuklearní mocnosti Ruska, se dvěma hospodářskymi mocnostmi - Evropou a Japonskem.
Evropa si pomalu uvědomuje, že Rusko není žádnou strategickou hrozbou, ale naopak, že může přispět k evropské bezpečnosti. Kdo může skutečně odpovědně říci, nebýt ruské strategické rovnováhy, jestli by Spojené státy Evropě povolily zavedení jednotné měny, která už dnes pro USA představuje velké riziko ? Dalším rizikem pro USA je užší zapojení Ruska ke konzultacím a rozhodování uvnitř NATO, které by mohla nechat vzniknout jakési protiváze Spojeným státům. To je taky důvod, proč NATO Američany tak málo zajímá a čím dál víc jednají na vlastní pěst.
Ikdyž by se mohlo z pohledu USA zdát racionální, že Amerika chce kontrolovat ropu na Blízkém a Středním východě, a tím i kontrolovat energetické zásobování Evropy a Japonska, paradoxně tím dělá medvědi službu Rusku. Čím více podobných amerických aktivit v regionu - o to více deviz plyne z ropných obchodů do Ruska.
Americká kontrola energetického zásobování Evropy a Japonska a podobnost evropského a japonského hospodářství sbližuje tyto dvě mocnosti. Zatímco v roce 1993 investovalo Japonsko ve Spojených státech 17 500 miliard jenu a v Evropě 9 200 miliard, v roce 2000 již byla bilance obracená: 13 500 mld. ve Spojených státech a 27 000 mld. v Evropě.
Japonsko, geografický trpaslík, ale hospodářský obr, s průmyslovou produkcí srovnatelnou se Spojenými státy, kdyby chtělo, mohlo by během patnácti let Spojené státy z vojenského a technologického hlediska dohnat a snad i předehnat Z dlouhodobého pohledu se tohle může podařit i Číně.
Měli bychom se svět učit vidět takový, jaký je, oproštěni od všech ideologií a iluzí a nenechavat se ovlivňovat falešnými alarmy medií. Pakliže rozpoznáme realné rozložení sil ve světě, máme i šanci rozumně jednat. Amerika již není žádná supervelmoc a její současný stav ji dovoluje napadat a tyranizovat pouze malé země. Kdyby došlo k nějakému vážnému globálnímu konfliktu, byly by Spojene staty vydány na pospas společnému rozhodnutí Evropanů, Rusů a Japonců. Amerika je na zbytku světa více závislá než je nám presentováno a mimo jiné - potřebuje k udržení statutu quo, denně kolem 1,5 miliardy dolarů přímých investic.

U.S. Debt Burden Is Higher Now than During Depression, Study Says, by Danielle DiMartino
Source: Miami Herald View Source
The United States is shouldering a greater debt burden today than it did during the Great Depression.
The total amount owed – by consumers, businesses, governments and financial institutions – totaled $34.4 trillion at the end of 2003, according to the Federal Reserve. The economy produced $11.3 trillion of output.
That makes the nation's debt triple its gross domestic product. In 1933, debt was about 2 1/2 times GDP, according to a study by the Gabelli Mathers mutual fund.
Then, the toxic mixture of investing with borrowed money, a stock market bubble and a shaky banking system proved too vulnerable to a sharp economic slowdown. Deflation rendered debt burdens unmanageable.
All those factors are not in place today. But the debt situation is unhealthy, experts agree.
Consumer debt has doubled in the last 10 years, to a record $9.4 trillion.
Corporate debt is at a record $5 trillion. Federal debt is $4 trillion but set to jump to $10 trillion by 2014. Financial institutions ($11.4 trillion) account for most of the rest of total debt.
This debt bubble comes with the lowest interest rates in four decades.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2026 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group