
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

19-02-2004 Lukáš Krivošík Ideológia verzia pre tlač

Sociálna spravodlivosť podľa F. A. Hayeka

Keď v roku 1990 postupne ako domček z karát popadali totalitné režimy vo východnej Európe, zdalo sa, že sloboda s definitívnou platnosťou zvíťazila nad diktatúrou, pravda nad lžou, život nad smrťou, a láska nad nenávisťou. Zdalo sa, že nový zápas bude zvádzaný skôr ako boj lásky proti sebaláske, života proti nihilizmu, pravdy proti hmle politickej korektnosti, a zodpovednej slobody s absolútnou voľnosťou.

Reakcia na príspevok

Prazdna oda na Hayeka

autor: Dewey

pridané: 23-02-2004 13:58

“Dnes je však sloboda opäť v ohrození. Nový nápor neslobody už nejde s bubnom na zajace, je oveľa subtílnejší, a preto nebezpečnejší.”
Presne tak, toto ohrozenie je dane mierou, akou dochadza naslovensku k ozivovaniu prezitych a oprasenych doktrin laissez-faire, ktore su hlasane mimo realne vychodiska.
“Slovensko opäť stáva súčasťou akejsi Sowjetunion”
ano, NATO pod taktovkou USA

“nekompetentným hlasom náhodou nerušil „osvietený“ projekt nového impéria ….spravodlivosti”
Ten project, ktory dnes obhajuju ti, co sa zastresuju Hayekom a demokraciu, podobne ako on nemaju velmi v laske.
“Dnešní eurosocialisti robia len to, čo robili socialisti všetkých dôb a všetkých odtieňov: stavajú abstraktné idey ponad slobodu jednotlivých indivíduí.”
Co je samozrejme sloboda totozna so svojvolou, sloboda odvodena od abstrakcie cloveka izolovaneho od spolocenskych vazieb, sloboda v rukach dnesnych socialnych inzinierov pouzivana na legitimizovanie tych najplytkejsich sukromnych zaujmov.
“Jeho otec bol profesorom botaniky na viedenskej univerzite”Mozno aj tu sa zrodila jeho viera v spolocensky Darwinizmus tak napadito podobny tomu Marxovmu, ale snad este viac jeho nedostojnym nasledovnikom.
“Hovoril len o všeobecne blahodarnom vplyve deľby práce.”
Nuz a prave tento velmi kvalifikovany pohlad bol samozrejme prekazkou pre samozvanych spasitelov, ktory sa radi zastresovali jeho doktrinami, samozrejme len tam, kde im to prave vyhovovalo. Keby uznali, ze aj podnikanie je len sucast delby prace, asi by svoje romanticke predstavy o dobrych a stonasobkami miezd beznych zamestnancov odmenovanych podnikatelov museli modifikovat.
“Zaujímavé je, že Hayekovým bratrancom bol filozof Ludwig Wittgenstein.”
Skoda, ze Hayek poctivejsie nestudoval diela svojho bratranca, mozno by sa naucil nieco o jazykovych symboloch s ktorymi sa tak casto a rad demagogicky pohrava.
“Šoková terapia urobila z fabiánskeho socialistu Hayeka klasického liberála.”
To by mu na kmeni muselo ubudnut tak 100-200 letokruhov, ale mozno bol taky genialny, ze objavil stroj casu…
“tomto úsilí som neuspel, respektíve som dospel k záveru, že v spoločnosti slobodných ľudí nemá toto slovné spojenie žiadny význam”
Objavil utopisticku ameriku…
“Socialisti tvrdia, že trhová ekonomika je nespravodlivá, lebo jedným dopraje viac, iným menej. Trhová ekonomika však nemôže byť (ne)spravodlivá, lebo nie je živou bytosťou, ale len súborom pravidiel, podľa ktorých hrajú ľudia svoju hru na uspokojenie materiálnych potrieb. Spravodliví, či nespravodliví môžu byť len ľudia.”
Bratranca Wittgensteina by nad takouto konstukciou rozdrapilo.
“Hayek prirovnáva trhovú ekonomiku k istému druhu hry. Je nezmysel pýtať sa, či je spravodlivá alebo nie, podstatné je, či je výkonná a plní svoj účel, alebo nie. Jej pravidlá vznikali dlhodobým vývojom myšlienok, ktoré sa ukázali ako najefektívnejšie.”
“Po obsahovej stránke je to rovnaké. Hayek prirovnáva trhovú ekonomiku k istému druhu hry. Je nezmysel pýtať sa, či je spravodlivá alebo nie, podstatné je, či je výkonná a plní svoj účel, alebo nie. Jej pravidlá vznikali dlhodobým vývojom myšlienok, ktoré sa ukázali ako najefektívnejšie. O tom, či bude v rámci fungovania trhu niekto úspešný alebo nie, nerozhoduje kritérium spravodlivosti, ale len to, do akej miery vyhovieme pravidlám hry. Ak nevyhráme pol miliardy v maďarskom lotte, nemôžeme povedať, že ide o nespravodlivosť. Rovnako ako keď človeku zomrie ktosi blízky. V oboch prípadoch ide o smolu, nešťastie, no nie o nespravodlivosť, lebo nikto nespravodlivo nekonal. Nespravodlivosťou by bolo, keby dotyčný vyhral v lotte (zbohatol v trhovej ekonomike) prekročením pravidiel hry.”
Toto je vyborna ukazka zvrhlej podstaty celej libertarianskej viery. Nie je dolezite ci su pravidla ludske, nie je dolezite ci taketo pravidla neuslapu vsetkych, ktori nepatria medzi skupinu vyvolenych vo vztahu k tymto pravidlam. Vyhra v madarskom lote neznamena existencne problemy tych co prehraju, vstup do hry je dobrovolne, hoci iracinalne rozhodnutie. Lenze to, do akych pravidiel sa jednotlivec rodi nenesie ani stipku dobrovolnosti. Mimochodom podobnym sposobom sa da legitimizovat akykolvek totalitaristicky rezim. Nie je dolezite ci je spravodlivy, ludsky, je to len otazka splanenia pravidiel. Ja som dictator a moja rodina nesie dedicsky moc. Ak sa narodite v mojej rodine ste vyvoleni, ak mi budete poslusne sluzit, budete nejako odmeneni ak sa budete burit proti mnou stanovenym pravidlam budete popraveni. Mate smolu, mali ste sa narodit v mojej rodine.(samozrejme to vyssie nie su celkom Hayekove myslienky ale iba ich do absurda dotiahnute naplnenie)
“Ľudia tvoria majetok podľa spoločných pravidiel, ale ten sa už prerozdeľuje tak, že jednej skupine berie a dáva inej. Je toto spravodlivé?”
Ludia netvoria majetok. Ludia svojou pracou tvoria tovary a sluzby, ktore sa pravidlami trhu rozdeluju medzi vsetkych. Je jedno, do akej miery je tento process nespravodlivy, libertarian chce vidiet len vysledok a pokusy o kompenzovanie zlyhani pravidiel z tejto pozicie hodnoti ako nespravodlive.
“Ak ale neodoláme a zarovnáme príjmy na približne rovnakú úroveň, aby sme dali viac chudobným, poškodíme najviac práve ich. Ak totiž prerozdelíme kapitál od majetných k nemajetných, spôsobíme nedostatok zdrojov na investície do ekonomiky. Spoločnosť ako celok tak obetuje v prospech rovnosti hospodársky rast.”
Co je samozrejme v takomto kontexte nezmysel. Dosledkom velkych primovych rozdielov predsa nie je len investicna spotreba, ale spotreba konecna = bezhraniciny luxus a stradanie na druhej strane. Tu sa da poukazat z mnohych stran o ake nezmyselne konstatovanie ide. Je dokazane, ze ista miera ekonomickej rovnosti je pre ekonomicky rast dolezita. Nikde nie je napisane, ze chudobnejsi nemozu vyuzivat prostriedky inak ako na konecnu spotrebu, ale priamo naopak ze aj oni sa mozu zapojit do podnikania. Toto len zefektivnuje konkurenciu, navyse je tu factor ktorym sa autor na rozdiel o Hayeka netrapi, zdedene bohatstvo.
“Ľuďom sa zdá, že chudobnejú, lebo vláda púšťa trh pomaly do oblastí, kde doteraz fungoval len štát a korupcia, a zároveň deregulácia spôsobuje, že ľudia platia za veci toľko, koľko aj naozaj stoja.”
Ludom sa zda ze chudobneju, lebo sa im dostava za ako odmena za product svojej prace menej tovarov a sluzieb z narodnej ekonomiky. Veci stroja tolko ako su nastavene pravidla vymeny, ako su nastavene pravidla trhu. O ich “skutocnej cene” resp. hodnote nevieme povedat nic, len o ich konkretnej vymennej hodnote.
“Dôkazom tohoto tvrdenia je aj jedna z najvyšších penetrácií mobilnými telefónmi v Európe. A práve mobil je príkladom toho, ako kapitalizmus mení postupne veci luxusu na veci každodennej potreby. Pred desiatimi rokmi si mobilný telefón mohol dovoliť len málokto. Význam existencie bohatých ľudí spočíva aj v tom, že keď prídu na trh nové technológie, oni si ich môžu kúpiť a dávať tak signál producentom o tom, kam majú alokovať svoje zdroje, ktoré technológie majú šancu a ktoré nie.”
Mobily, ktore v mnohych rodinach nahradili pevne linky, ktore sa uz davno pozivaju aj v beznych domacnostiach na iternetove pripojenie. Pred desiatimi rokmi bol vyboj mobilnej komunikacie len v plienkach, sprevadzali ho pociatocne vysoke naklady na budovanie infrastruktury, vymyslali sa efektivnejsie vyrobne procesy, nepresuvali sa vyrobne podniky do krajin, kde su mzdove naklady zanedbatelne nizske vzhladom na europske priemery. Posledna veta je absolutne naivna a odraza neznalost moderneho marketingu. Technologia, ktora je nova nesie so sebou vysoke pociatocne naklady, nie su dostatocne siroke vyrobne kapacity. Predava sa pomerne vysoko, aby sa stala vzacna vo vztahu k starsim modelom. Postupne ako prichadza na trh nova technologia, cena klesa a priblizuje sa vyrobnym nakladom a spristupnuje sa sirsej skupine zakaznikov co koresponduje s narastom vyrobnych kapacit. Toto nie je priklad cenovej konkurencie, ktory vobec nie je v rozpore s tym, co je trhove, ktory je alternativou.
“podpora niektorých morálnych zásad, založená na sociálnom cítení, musí rozvrátiť subtílnu morálku pravidiel, na ktorých je súčasná civilizácia založená a ktorých úlohu len zriedkakedy chápeme”
My ich nechapeme ale Hayek zjavne ano, lebo pravidla ktore navrhuje su urcite stelesnenim “sucastnej civilizacie”

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.