Roman Jančiga
Ako si položiť otázku o tom, čo neexistuje a čo historicky ani nikdy neexistovalo? Myslieť utópiu a myslieť ju tak, aby bola imunizovaná voči ontologickej neuskutočniteľnosti, no zároveň s tým aby bola v súlade s prísnym racionalizmom a deduktívno-logickými pravidlami. Myslieť nemožné, no predsa logicky odôvodnené - to je, zdá sa, ekonomický aprirozmus. Aký je cieľ tohto smeru?
Roman Jančiga
Nebola politická filozofia nahradená politickou ekonómiou a nebola politická veda nahradená ekonómiou ako vedou? A čo za touto zmenou stojí? Práve tento druh otázok sa nám vnára do mysle pri štúdiu liberalizmu. Liberalizmus - smer politickej filozofie, ktorý je bodom obratu. Nie však pre novosť a originálnosť myšlienok, s ktorými liberalizmus prišiel. Novosť liberalizmu spočiva skôr v otázkach, ktoré postuluje smerom k politike a v ich účele. Venujme sa preto chvíľu liberalnej politike a zmene, ktorú liberalizmus nepochybne priniesol do vzťahu politickej filozofie a politiky.
Roman Jančiga
Štát, vlastníctvo a politika. Tri pojmy, ktoré tvoria základnú os modernej politickej filozofie. Aby boli tieto pojmy vo vzájomnej harmónii a aby sa vzájomne nevylučovali, bola vytvorená nová ideológia - liberalizmus.
Roman Jančiga
Herbert Marcuse bol jeden z najdôležitejších filozofov kultúrneho marxizmu 20. storočia, ktorý mal vplyv aj na formovanie súčasnej ľavice. Konzervatívci a liberáli by preto mali poznať, čo tvrdil, aj v čom spočívalo jadro jeho omylu. Marcuseho myslenie v akademicky ladenom texte ozrejmuje Roman Jančiga.
Roman Jančiga
Mojím prvým zoznámením sa s tvorbou M. Foucaulta bolo čítanie jeho kľúčového diela Slová a veci. Už po prvých stranách som vedel, ze Foucault je iný ako ostatní. V tej dobe som už mal načítané aspoň niektoré z najvýznamnejších filozofických diel a prác rozličných autorov. Od filozofie som na základe tohto očakával systematickosť postupu a argumentov, jasnosť, dôraznosť a takpovediac suchosť a exaktnosť. Slová a veci však boli celkom iné.
Roman Jančiga
Rímske cestopisy a opisy cudzích krajov a národov sa dnes všeobecne považujú za hodnotný zdroj informácií o antickej dobe. Funkcia týchto textov býva primárne posudzovaná podľa podrobností, ktoré obsahujú. Primeraný postup pri ich kritickom skúmaní zväčša spočíva v ignorácii mytologických častí a sústredení sa na ich faktický opis geografických a etnologických reálií.
Roman Jančiga
Existuje len málo filozofov, ktorých vplyv bol (a stále je) taký silný, ako vplyv Karla R. Poppera. Jeho dielo významným spôsobom ovplyvnilo diškurz všeobecnej metodológie vied, politickej filozofie a politológie, sociológie či rôznych smerov historicistických filozofických systémov a koncepcií.
Roman Jančiga
Gnaeus Július Agricola sa narodil 13. júla 40 n.l. Jeho politická dráha začala v roku 66, keď sa stal tribúnom ľudu. Neskôr získal úrad prétora a nakoniec konzulát v roku 77. V tomto diele sa Tacitus zameriava hlavne na rozmedzie rokov 78-84. V tomto čase bol Agricola správcom provincie Britania a ako vojenský vojvodca porazil povstanie Britov v roku 83/84 n.l. V roku 85 ho cisár Domitian povolal späť do Ríma, kde mu bolo umožnené slávit triumf.
|
|
|
Roman Jančiga
publikovaných článkov:
8
|
|