Nezvyknem sa vyjadrovať k problematike identity mládežníckych organizácií, a to z objektívnych príčin. Tou najhlavnejšou je moja nezúčastnenosť na aktivitách týchto organizácií. Necítim sa teda veľmi oprávnený diskutovať z pozície zasväteného člena mládežníckeho hnutia. No v posledných týždňoch ma niekoľko podnetov prinútilo zamyslieť sa nad touto otázkou. Preto by som rád vyjadril svoj názor ako čiastočne nestranný pozorovateľ. Napriek tomu, že na stránkach Pravého Spektra v súčasnosti diskusia o tom, čo je to vlastne ODM nie je témou číslo jedna, považujem za potrebné uviesť niekoľko kritických poznámok k nielen ODM.
ODM sa vymedzuje ako liberálno-konzervatívna mládežnícka politická organizácia, netajaca sa svojím blízkym naviazaním na DS.
Moje námietky k tejto všeobecne známej definícii ODM sú dve. Možno povedať, že pojem liberálno-konzervatívny je známy zväčša úzkemu kruhu zorientovaných občanov. Nie každý mladý človek musí pochopiť podstatu liberálneho konzervativizmu. Mne však napodiv nejde o kritiku toho (samo)vymedzenia, ako by sa niekomu mohlo zdať. Byť liberálnym konzervatívcom môže a iste znie sofistikovane a ideologicky správne, no v spoločnosti, kde problémy mladých nespočívajú na tom, či som pravičiar, alebo ľavičiar, to znie naozaj neprirodzene. Nepochybujem o tom, že sa niektoré organizácie ODM orientujú na aktuálne lokálne problémy svojich komunít. No byť členom ODM, to väčšinou znamená hovoriť o sebe ako o liberálnom konzervatívcovi, ktorý si s mladým sociálnym demokratom nedokáže ani podať ruku. V žiadnom prípade to neznamená, že jeho mládežnícka organizácia je perspektívnejšia alebo elitnejšia. A už vôbec to nepoukazuje na mieru organizovanej zúčastnenosti na riešení problémov svojho okolia. Mladí ľudia, to sú predovšetkým ľudia od 15 do cca 26 rokov života, ktorí sa nachádzajú vo veľmi podobných situáciách, nehľadiac na to, či sa hrdia titulom liberálny konzervatívec alebo sociálny demokrat. Na Slovensku, necelých 15 rokov po zmene režimu rezonujú iné problémy ako definovanie sa a hranie sa na elitu. Len pre elitu samotnú. Nemyslím si, že budúcnosť ODM bude spočívať na akomsi elitistickom ideologickom vymedzovaním sa. Verím, že v jej radách sa nájde dostatočný počet členov, ktorí dokážu zmeniť jej charakter, pretože na jeho kritike spočíva moja druhá námietka.
Vzhľadom k tomu, že ODM nemieni byť liahňou politických lídrov pre „materskú stranu“ by sa mohla prestať tak úzkoprso vymedzovať ako „politická“. Nevidím dôvod pre to, aby sa namiesto organizovania družobných futbalových zápasov, alebo kandidátky pre komunálne voľby nemohla orientovať na problémy svojho regiónu. Na problémy mladých vo svojom regióne. Nechcem aby ODM neperspektívne poprela svoju ideologickú orientáciu, to zrejme nie je ani možné. Namiesto servírovania nadsadenej politickej debaty, ktorá nie je ničím iným ako slabou kópiou debaty politických strán, by však mohla urobiť krok smerom k svojej cieľovej skupine. Touto skupinou by však nemala byť navýsosť konzervatívne uvedomelá mládež, ktorej percento podielu na celkovej mladej populácii SR odhadujem na minimum.
Tvrdím, že takéto striktné definovanie svojej politickej identity neprospieva k riešeniu aktuálnych otázok mládeže v SR, skôr ho obmedzuje, pretože týmto riešeniam dáva ideologický a politický nádych, ktorý spoločnosť rozdeľuje už na počiatku. Problémom slovenskej mládeže sú zatiaľ omnoho závažnejšie otázky ako to, či je lepšie byť členom mladej SDĽ alebo ODM. Dúfam, že moja reakcia nezapadne prachom v nejakom spodnom priečinku Pravého Spektra, a že sa nájde dostatok kriticky diskutujúcich, nielen členov ODM.
Ladislav Michálek
Autor študuje politológiu na FF UK v Bratislave