 |
|
|
Na Cigánsku nôtuRómovia ako etnikum neustále pútajú pozornosť médií. Dá sa povedať, že v každej krajine, kde sa objaví nadkritické množstvo Rómov, sa časom stanú mediálnou témou (momentálne to je Francúzsko, pred nejakými rokmi to bola Kanada, respektíve Veľká Británia). Keď na slovenskom spravodajskom portále spomenieme Rómov v titulke nejakého článku, tak šanca prepracovat sa v rebríčkoch čitatelnosti na popredné miesta je vysoká, aj v prípade nízkej kvality samotného textu. A to nehovoriac o diskusiách pod článkom, ktoré musia byť častokrát zrušené, lebo emócie prekročia publikovateľnú hranicu. Na Slovensku má v podstate každý na Rómov nejaký názor. Ten je vymedzený viacmenej dvoma mantinelmi. Ostatne ako u každej kontroverznéj témy, aj tu sú radikáli napravo, radikáli naľavo (teraz to nemyslím v politickom zmysle slova) a v strede zvyšok. U rómskej témy je špecifikom veľké možstvo zástancov extrémnych názorov. A každý ho ma podopretý nejakou vlastnou empirickou skúsenosťou. Na jednej strane máme radikálnych rómobijcov, ktorí zdroj napätia vidia výlučne na strane neprispôsobivého etnika a nikdy nezabudnú vytiahnuť z rukáva nejakú príhodu, ako ich Rómovia zbili, okradli, urazili, sklamali... Strana prorómskych aktivistov je zase presvedčená, že Rómovia sú iba obeťou netolerantej spoločnosti. Oni vás zase oboznámia s množstvom dojemných príbehov, v ktorých Rómovia dosiahli veci nevídané, keď im zakomplexovaná majorita prestala hádzať polená pod nohy. Ja by som vypichol dve veci, ktoré ma najviac iritujú na argumentoch oboch tychto nezmieriteľných skupín. Najprv by som sa venoval klasickému argumentu ľudskoprávnych aktivistov, a to, že Rómovia sú obeťami predsudkov bielej majority. Šľak ma ide trafiť z predsudkov, ako hovoril klasik. Ako keby bolo možné, aby človek žil bez predsudkov. Keď sa človek narodí, je tabula rasa, nemá vedomosti, skúsenosti a ani predsudky. Ako spoznáva svet, tak si osvojuje určité vzorce správania. Aj tieto raz už overené modely následne prispôsobuje novým poznatkom a skutočnostiam. Pravdaže, nie všetko si človek výskúša na vlastnej koži. Niektoré znalosti, a je to vzhľadom na krátkosť a obmedzenosť ľudského života väčšina poznatkov, získavame sprostredkovane od iných osôb, z médií ... Aktivisti sa nás snažia presvedčiť, že niektoré z týchto poznatkov sú predsudky a nemáme sa podľa nich riadiť. To je ako s tým prieskumníkom, ktorý v Afrike na savane prvý krát v živote videl veľkú žltú mačku s obrovskou hrivou. Podľa svojich doterajších skúseností s európskymi mačkami ju šiel pohľadkat, lev mu bohužial odhryzol ruku. Keď ale stretol leva po druhýkrat, už sa riadil svojim predsudkom a vytiahol zbraň. Podľa našich ľudskoprávnych priateľov, by si mal dať odhryznúť aj druhú ruku, lebo to bol predsa iný lev. A levov nesmieme hádzat do jedného vreca. Ak teda niekto hovorí, že sa ľudstvo má zbaviť predsudkov a vyriešia sa nahromadené problémy, tak nám vlastne hovorí, že sa máme zbaviť vzorcov správania, ktoré formovali civilizáciu do podoby ako ju poznáme teraz. Predsudok je takou súčasťou ľudského správania, ako schopnosť učiť sa. Ak človeka zbavíme predsudkov ostane nám malé iracionálne dieťa, ktoré bezhlavo nasleduje hrkalku. Iste, predsudky nás obmedzujú, rovnako ako nás obmedzuje pud sebazáchovy, alebo hlad. Ale v prípade, že nútime niekoho vzdať sa týchto motivácii môže to skončiť úplne skratovým správaním. Ale existuje aj druhá strana mince. Keď sa hovorí o Rómoch a ich mieste na pracovnom trhu, tak sa nezabudne spomenúť, že sú veľmi ťažko zamestnatelní. Rómovia z východoslovenských osád sú v podstate uzavretí v takzvanom kruhu chudoby, ktorý sa spomína hlavne v súvislosti s africkými krajinami. Rómovia vyrastajú v prostredí, kde sa vzdelaniu venuje veľmi málo pozornosti, následne nemôžu na pracovnom trhu nájsť uplatnenie. Čiže nemôžu poskytnút ani dostatočné zabezpečenie sebe a svojim deťom. Tie vyrastajú znova bez vzdelania a pracovných návykov, ktoré nemôžu odpozorovat od svojich rodičov a tak generácia za generáciou sa nevie vyhrabať z tejto neutešenej situácie. Trochu to pripomína hlavu XXII. Človek sa nevie dostať na pracovný trh, lebo nemá dostatok vedomostí, zručností a návykov, ktoré by ale mohol získať, keby našiel nejaké motivujúce zamestnanie. V takejto situácii sa ale objaví skoro každý z nás, keď po prvý krát vstupujeme na trh práce. Ten je obsadený jednotlivcami so zručnosťami a znalosťami, ktoré nováčikovi chýbajú. Našťastie máme po ruke zbraň, ktorá nás robí konkurencieschopnými s už etablovanými zamestancami a to je možnosť isť s cenou vlastnej práce smerom nadol. Tým sa dostaneme do pracovného procesu a osvojíme si zručnosti, ktoré nás neskôr natoľko vyzbroja, aby sme nemuseli nabudúce spúšťať zo svojich finančných nárokov. Bohužiaľ moderný „welfare state“ je kladivom na všetkých, ktorí by sa chceli vyrovnať zamestnaným pomocou nižšej ceny práce. A to najmä v tých odvetviach, ktoré generujú najnižšie mzdy. Kedže tieto odvetvia požadujú najmenej počiatočných znalostí, práve tu je možnosť, že by sa mohli aj sociálne vylúčené skupiny, teda ľudia, ktorí nemali v živote štastie na vzdelanie a pozitívne vzory, zamestnať. Ale bohužiaľ ich jedinou zbraňou ako sa dostať na trh prace je nižšia mzda, ktorú by za svoju pracu požadovali. Fénomén minimálnej mzdy im žiaľ neumožňuje tuto zbraň použiť. Rovnako fungujú aj ostatné vymoženosti, za ktoré naši socialisticky orientovaní politici roky bojovali. Sociálne zabezpečenie, zdanenie práce, to všetko predražuje zamestnávanie a znemožňuje menej schopným a zručným uchádzačom o zamestnanie, aby vyrovnali svoje šance znížením ceny. Rómovia sú typickou skupinou, ktorá je takýmito opatreniami znevýhodnená. Nemá to nič spoločné s rasizmom, pretože korporativistické opatrenia na trhu práce zamedzujú vstup jedincov bez ohľadu na farbu pleti. Vždy, keď niektorá záujmová skupina umelo núti zamestnávateľov do zvyšovania ceny práce, tak si väčšinou iba chráni svoj už dosiahnutý status. To by nebolo až take strašné, ale bohužial to má ničivé dôsledky na skupiny obyvateľstva, ktoré sú ochotné aj za nižšiu mzdu pracovať, lebo je to ich jediná možnosť ako sa vyrovnať svojím objektívne aj neobjektívne lepšie pripraveným súperom na trhu práce. |
04-10-2010
Slovenská otázkaAká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú. V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|