ISSN 1335-8715

03-04-2010   Roman Jančiga   Ideológia   verzia pre tlač

Ahistorizmus, anti-empirizmus a uskutočniteľnosť anarchokapitalizmu

Ako si položiť otázku o tom, čo neexistuje a čo historicky ani nikdy neexistovalo? Myslieť utópiu a myslieť ju tak, aby bola imunizovaná voči ontologickej neuskutočniteľnosti, no zároveň s tým aby bola v súlade s prísnym racionalizmom a deduktívno-logickými pravidlami. Myslieť nemožné, no predsa logicky odôvodnené - to je, zdá sa, ekonomický aprirozmus. Aký je cieľ tohto smeru?

Pridať nový príspevok

vyborný článok Roman
autor: msarkozy
pridané: 04-04-2010 11:47


Roman je to skvelé, najmä tá analýza vedúca ku Kantovi a Descartovi.
RE: vyborný článok Roman
autor: jj
pridané: 04-04-2010 12:37


No, ja by som namietku mal. Totiz stat pri tom velkom pokuse o zriadenie nestatu nemusi majetok nutne predavat. Skutocnym problemom nie je, ze predava nelegitimny vlastnik, pretoze to moze byt bez odplaty-navratenie veci ako ked niekto nieco teraz ukradne. Napokon, predaj by nedaval zmysel, lebo ak stat vsetko preda, ale uz potom nebude existovat, naco su mu peniaze a komu vlastne???:) Napokon, ani sami libertariani netvrdia, ze zlodej-stat ma majetok predat...to je predsa hlupost:). Zlodejovi sa ma majetok odobrat.

Mozno by som teda viac rozobral toto a potom tiez, ze ako by prebiehalo to vratenie (komu kolko), o com sme sa bavili, ze tiez nastavaju problemy, lebo i ked to anarchokapitalisti nechcu priznat, vlastnictvo a nasilie nie su nejake protichodne kategoria, prave naopak, jedna sa o druhu "obtiera" a tak sa definuju, pricom ta linia-prah bola historicky velmi roznoroda (co som sa volakedy snazil povedat ja a ty teraz dobre poukazujes na ahistoricitu).

RE: vyborný článok Roman
autor: jj
pridané: 04-04-2010 12:42


Inak, mne sa velmi paci taka jednoducha kritika, ze ak sa spytas anarchokapitalistu, ze ci je jeho dielo projekt alebo veda, tak bude tvrdit, ze veda, ze proste takto to funguje...akurat, ze potom neviem, preco pisu knizky ako to tak nefunguje:)...
RE: vyborný článok Roman
autor: odobratie
pridané: 04-04-2010 13:04


Hlavnym cielom clanku nebolo riesit fikcie, ale rozumiem tvojej namietke. Myslim ale, ze odobratie skryva este vacsie prekazky, ktore zabranuju uskutocneniu... odoberie, kto a co, a v akom mnozstve a akym sposobom.

O vztahu moci a vlastnictva som pisal uz jeden clanok prave v suvislosti s liberalizmom, a preto suhlasim, moc (co je podstatne sirsi pojem ako nasilie, ktoree je len jednou formou realizacie moci) a vlastnictvo sa o seba "obtieraju"...

Roman

RE: vyborný článok Roman
autor: jj
pridané: 04-04-2010 20:17


No...ale tu fikciu riesis aj v pripade predaja nie? Teda riesis v zmysle, ze poukazujes na to, ze by slo o porusenie principov anarchokapitalistov. Len mne to pride, ze odpredaj je nerealny, lebo sami anarchokapitalisti by to nenavrhli...lebo kto predava, kto ziskava peniaze, ked stat zanika? A na to, aby sme vedeli, ze ide o fikciu, upozornujeme aj riesenim tychto praktickych problemov...de facto by tam boli rovnake problemy, lebo obe by boli vzhladom na neprehladny a nesledovatelny historicky vyvoj nelegitimne v duchu anarchokapitalizmu.

Jo jo, len ze mne pride nasilie zaujimavejsie v tom zmysle, ze na nasilie su anarchokapitalisti zvlast citlivi. Lenze ako vieme co je nasilie, ked este nebolo vlastnictvo?

RE: vyborný článok Roman
autor: tralos
pridané: 05-04-2010 13:54


Konkretne Hoppe uvadza secesiu, ze teda isty region alebo komunita ludi a dokonca aj jednotlivec, ma pravo odtrhnut sa od statu. Nijako nerozvadza konkretnosti t.j. proces tohto odtrhnutia. Preto som skusil spekulovat, a prve co mi napadlo, bol odpredaj. V pripade secesie totiz stat na istom uzemi funguje dalej, odtrhutie je vecou len casti jeho uzemia/populacie. Preto by bol predaj realizovatelny. Ale myslim ze naozaj bolo dost spekulacie... akokolvek sa clovek snazi popisat proces vzniku nestatu, vzdy zradza tie principy, na ktorych usiluje o zrusenie statu stoji...

osobne mi na kapitalistickom anarchizme a apriorizme, na ktorom akap.anarch. stoji, prisiel zaujimavy len ten racionalizmu a metoda, ktoru prevzali ciastocne od Kanta a ciastocne od Descartesa... realizacia tohto projektu mi az tak zaujimava neprijde:)

Roman

RE: vyborný článok Roman
autor: jj
pridané: 05-04-2010 17:18


Zaujimava ti neprijde, lebo si ju nazval fikciou a to ma svoje dovody...takze najprv ti zaujimava prijst musela...inak, co je zaujimave na metode? ved ako vravis, tu len prevzali.
RE: vyborný článok Roman
autor: tralos
pridané: 05-04-2010 17:28


Zaujimavy mi prijde vyvoj, to, ako sa jedno meni na ine... je to ako ked ma niekto zalubu sledovat vyvoj krajiny alebo techniky. Ked som zacal citat Hoppeho, najzaujimavejsia mi prisla prva cast, praxeologia, v ktorej rozvijal Misesa. Tam som si zacal vsimat podobnosti s Kantom a Descartesom a prave identifikacia tychto podobnosti mi prisla zaujimava. A itez to, co tento druh myslenia dokaze, preto sa pytam v uvode tie otazky, ktore sa pytam.

Ono totiz dokaze hodne... kontrukcie, ktore su vysledkom tohto druhu myslenia, dokazu odovodnit to, co neexistovalo, neexistuje a coho existenciu si nemozno predstavit na zaklade poznania zazivanej skutocnosti.

RE: vyborný článok Roman
autor: tralos
pridané: 05-04-2010 18:42


Este v niecom ma kapitalistikcy anarchizmus zaujima, nie odbornom ale osobnom.

Je zosobnenim hranicnej alternativy teorie volneho trhu, kapitalizmu. Za nim uz nie je nic, co by bolo zalozene na koexistencii statu, individua a vlastnictva, pretoze anarchokapitalizmus tuto koexistenciu rusi a rusi ju v prospech jedneho z provkov. Anarchokapitalizmus je krajnostou, krajnym riesenim, opakom konformizmu a tym je tiez nepochybne zaujimavy.

RE: vyborný článok Roman
autor: Závažný
pridané: 22-04-2010 2:09


Totalne podriadenie sa volnemu trhu, prinasa vplyv dalsich subjektov trhoveho systemu. Su nim rozne spolocenske zoskupenia - organizacie, ktore su casto v rozpore so zaujmami jednotlivca. Stat je jednou z takych organizacii.
RE: vyborný článok Roman
autor: msarkozy
pridané: 04-04-2010 14:53


Nie je to len otázka predaja, ale aj zániku moci arbitra, ktorý majetok ako taký garantuje, viera v objetívnu existenciu nespochybniteľnej racionality akoby nahrádzala potrebu arbitra, ktorý bude vlastníctvo garantovať. Arbitrom (ktorým je dnes právny systém štátu) je v utópii objektívne poznanie účastníkov projektu, že majetok patrí tomu komu patrí. V komunizme malo existovať niečo ako triedna uvedomelosť, čo malo zabraňovať zneužitiu moci. Predpokladom realizácie utopického projektu je uvedomenie si nespochybniteľnosti premís. Logicky potom, predpokladom uskutočnenia je umlčanie tých, ktorí uvedomenia nie sú z nejakého dôvodu schopní.
RE: vyborný článok Roman
autor: jj
pridané: 04-04-2010 20:20


No, tu by som sa v kratkosti anarchokapitalistov zastal. Ono to nie je akesi "spoliehanie" sa na "uvedomenie" spolocnosti. Len hovoria, ze vynucovacie mechanizmy, ktore su tak ci onak potrebne, funguju lepsie v anarchokapitalizme. Nevravim, ze to je spravny argument...ale je iny ako "nespochybnitelnost" premis a preto si zasluzi aj inu kritiku.
:)
autor: jj
pridané: 04-04-2010 20:22


Inak ten "uskrn rozumu", to je taky fukoltovsky styl, ni?:)U neho sa rozum uskrna:)...(nie doslovne, ale len styl)
Článok mešká 2 dni
autor: MuadDib
pridané: 04-04-2010 21:34


(Ináč, keď písal Georg Wilhelm Fridrich Hegel, aspoň pri tom vyzeral ako učenec, nie ako debil.)

Ale inak je ten článok skvelý zásah. Po takejto rane sa už *kapitalisti (a im podobná chamraď) nespamätajú.

RE: Článok mešká 2 dni
autor: jj
pridané: 04-04-2010 23:21


Vy mate velmi vtipne reakcie:).
niekoľko poznámok
autor: parla
pridané: 05-04-2010 19:49


RJ: "Jedným slovom, ignorujme ontologické a historické danosti a špekulujme v nádeji, že rácio má schopnosť odhaliť pravú podstatu vecí."

- Racionalistickou cestiou sa dospelo k množstvu posthegeliánskych špekulatívnych smerov - ich závery ale viedli k rôznym záverom, napr. k nekapitalistickému ľavicovému anarchizmu. Taký Max Stirner bol nesmierne presvedčivý v rovine racionalitickej špekulácie. Práve jeho dielo "Der Einzige und sein Eigentum", ktoré je argumentačne na úrovni, poukazuje na riziká čistého racionalistického prístupu. Racionalistickými špekuláciami sa môžme totiž dostať i k jeho ľavicovému extrému, ktorý predstavuje ostrú kritiku kapitalistického konceptu vlastníctva...
Iná otázka je, či sa dajú skutočne ignorovať ontologické či historické danosti. Tú predstavu dokonalej racionalistickej izolácie je tiež treba kriticky skúmať.

RJ: "Čím nás Kant zaujal pri skúmaní ekonomického apriorizmu a kapitalistického anarchizmu? Predovšetkým metódou, ktorú si Kant pri skúmaní mravnosti zvolil - nájsť kategorický imperatív pomocou rozumu a pri jeho obhajobe ukázať, že nie je odvodený z empirickej skúsenosti a empirická skúsenosť ho preto nie je schopná vyvrátiť."

- Kant si sám uvedomoval mnohé problémy, ktoré jeho (prvá) formulácia kategorického imperatívu vyvoláva. Existujú mnohé témy, kde Kantov nárok na morálnu reguláciu a priori pôsobí veľmi problematicky (sexualita, držba, ...). Napr. "maxima vôle" predpubertálneho človeka sa dá len sotva použiť ako základ morálneho "všeobecného zákonodarstva" pre sexuálne správanie pohlavne dospelých ľudí. Základy metafyziky mravov sú z uvedených dôvodov trochu relativizované Metafyzikou mravov (Metaphysik der Sitten).

RJ: "Situácia v rajskej záhrade alebo etika Robinsona na ostrove - všetky tieto situácie sú fiktívne, t.j. ne-emperické a a-historické"

- S tou rajskou záhradou a jej ahistorickosťou to nie je vôbec samozrejmé. Tvrdenie o raji sa zakladá sa na určitej historickej knihe, ale to isté sa dá povedať aj o Herodotovi a jeho opise obrovských perzkých vojsk. Tvrdenie, že rajská záhrada je ahistorická, to predpokladá istú racionálnu špekuláciu, ktorá bude biblické tvrdenie o raji odmietať. Ahistorickosť raja a jeho označenie za fikciu, to predpokladá zásadnú interpretáciu Biblie a jej historického významu. Veď takto "ahistorické" by mohli byť všetky historické diela. Extrémnym postupom sa potom musíme pýtať, či celá história nie je len fikcia: Keď som empiricky neregistroval žiadneho Hitlera a poznám ho iba z kníh, je aj Hitler fikcia?

RJ: "Akými zásadami sa pri tvorbe fiktívneho necháme viesť? Predpokladajme, že štát je nelegitímny vlastník územia a majetku, pretože legitímne nadobudnutý majetok nepochádza z daní, t.j. z prerozdelenia cudzieho vlastníctva a ani zo získania majetku pod hrozbou sily. Uverme tomu, že štátna moc nemá v skutočnosti žiadnu legitimitu, že legitimita štátu je púha chiméra. Skúsme akceptovať, že konkurencia na trhu silových zložiek, spravodlivosti a bezpečnosti bude efektívnejšia a spravodlivejšia, než súčasný stav."

- Pečo máme predpokladať o štáte, že je nelegitímny vlastník a o ostatných vlastníkoch to predpokladať nemáme? Prečo máme predpokladať, že tí "ostatní vlastníci" neprišli k vlastníctvu okradnutím iných? Prečo máme predpokladať, že vlastnícky vzťah je predštátnym inštitútom? Predpoklady a domnienky, ktorým máme uveriť ako určitým premisám, sú príliš komplexné na to, aby sme im mohli uveriť. Akceptácia týchto domnienok už totiž obsahuje odpoveď na morálnu dilemu o oprávnenosti kapitalistického anarchizmu. Núka sa otázka, prečo máme týmto všetko riešiacim predpokladom jednoducho uveriť? Podobne, keď bez diskusie uveríme spornému, ale komplexnému predpokladu, že Fico a jeho politika sú najlepšie, potom môžeme ľahko odvodiť i morálnu požiadavku, že ho treba voliť... Domnievam sa, že v prípade prijatia navrhovaných predpokladov z textu už niet o čom veľmi diskutovať...
- Ešte jedna zásadná výhrada: treba poznať obsah pojmu vlastníctvo pri závažných konštatovaniach v texte. Tento pojem je asi ústredným. Keď sa hovorí o legitimite či nelegitimite vlastníctva, potrebujem vedieť, čo vlastníctvo znamená - o aký jav či vzťah ide...

RJ: "Povedali sme, že štát je nelegitímny vlastník. Jeho vlastníctvo je nadobudnuté násilím alebo hrozbou násilia, daňami alebo prerozdeľovaním."

- Je celé jeho vlastníctvo štátu nadobudnuté "nelegitímne"? A čo osoby, ktoré platia dane z presvedčenia? A čo tí, ktorí odkázali svoj majetok štátu? Čo s týmto majetkom?

"Bude tiež potrebné, aby sa štát zriekol všetkého vlastníctva budov, hnuteľného majetku a podielov v rôznych spoločnostiach. Jedným slovom, zánik štátu predpokladá zánik štátneho vlastníctva. Ako však uskutočniť tento smelý krok? Ako dosiahnuť úplné odštátnenie vlastníctva? Nepochybne jeho predajom."

- Ak je ale štát osobou, ktorá môže vlastniť, nemal by požívať rovnakú ochranu svojho vlastníckeho práva ako ostatné osoby? Treba postupovať rovnako pri všetkých právnických osobách, ktoré niekedy získali majetok "násilím"?

"Zmluvná sloboda predávajúceho a kupujúceho založená na dobrovoľnosti je v dokonalom súlade so zásadami anarchokapitalizmu."

- Zisťovanie dobrovoľnosti je zložitá právna otázka. Myslím, že práve otázka, či bola vôľa predávajúceho slobodná a vážna, pripravuje sudcom mimoriadne veľké bolesti hlavy. Problém dobrovoľnosti, nedostatku slobody vôle pri právnom úkone či vôbec nesúlad vôle a jej prejavu, to sú tradičné posledné nástroje advokáta, ktorými ešte môže zahmliť prehratý spor. Obávam sa, že ani v anarchokapitalizme by tieto kategórie nepomohli vytvoriť jasný a spravodlivý systém zmluvných vzťahov. Príklad: Osoba X predá osobe Y dom za zlomok hodnoty a do písomnej zmluvy si strany stanovia, že všetky spory, ktoré súvisia s predajom domu, bude riešiť sudca S (sudca S je "dobrým priateľom" osoby Y). Na druhý deň však X vyhlási, že mu Y držal v čase podpisu pri hlave zbraň. Y to poprie a sudca S je jeho "dobrým priateľom". Neviem, či anarchokapitalizmus ponúkne presvedčivé riešenie tohto zďaleka nie najťažšieho problému s dobrovoľnosťou...

RE: niekoľko poznámok
autor: tralos
pridané: 05-04-2010 19:55


odporucam citat pomalsie a zamysliet sa, preco sa veci opisuju tak, akoby som s nimi suhlasil a k comu tento druh pisania nakoniec v texte dospeje...
RE: niekoľko poznámok
autor: Marian Janos (Maros)
pridané: 05-04-2010 20:38


Mnohe postrehy su velmi dobre, ale "tvrdenie o raji sa zaklada na historickej knihe"? Si robis srandu? Ved ani samotni krestania vo vacsine pripadov to vnimaju len ako symboliku a nie skutocne historicke udalosti. Co sa tyka zrovnavania s Hitlerom, Ceasarom, alebo Alexandrom, tak keby bol jedinym potvrdenim ich existencie nabozensky traktat, tiez by sa dalo uvazovat o ich vierohodnosti. Lenze tu su aj tony inych zdrojov - artefakty, zaznamy nepriatelov, znicene mesta, atd.. Takze tu to bolo pekne ustrelene.
RE: niekoľko poznámok
autor: parla
pridané: 05-04-2010 21:32


Čiastočne súhlasím, ale ako píšeš:
"ani samotni krestania vo vacsine pripadov to vnimaju len ako symboliku a nie skutocne historicke udalosti."
- Treba zdôrazniť "kresťania vo väčšine prípadov". Genesis patrí medzi tzv. historické knihy Starého zákona a narážam tu na to, že mnohí napr. židovskí rabíni ju považujú nielen za náboženskú knihu, ale aj za knihu popisujúcu skutočné historické udalosti. Nielen v Biblii, aj v Herodotovi či dielach iných historikov sa nachádzajú mnohé veci, ktoré nie sú dokázané z artefaktov alebo iných záznamov a pritom sa jedným môžu niekomu zdať ako fikcia, zatiaľ čo iní ich berú ako históriu. To, čo označíme za historiografiu a čo za nehistorický náboženský traktát, to je len vecou interpretácie.
Čo som chcel svojou poznámkou hlavne zdôrazniť? Ide o opatrné používanie pojmu fikcia.

zaver clanku
autor: cici
pridané: 06-04-2010 18:05


velmi pekna analyza sa v zavere trochu zvrhla ;)

prechod od statnej k nestatnej spolocnosti si ani jeden anarchista nepredstavuje ako predaj majetku - naopak, dosledne sa aplikuju principy racionalizmu. Kedze povodnych vlastnikov kradnuteho majetku nie je mozne vypatrat (a to sa mimochodom stava casto aj v dnesnom svete), navrhuje Rothbard opat princip prvotneho privlastnenia - tovarne, obchody atd. sa v prechode stanu majetkom prvotnych privlastnitelov - pracujucich, robotnikov atd.

prechod k anarchokapitalizmu
autor: gofry
pridané: 07-04-2010 17:47


Myslím, že prechod k anarchokapitalizmu vôbec nemusí byť v rozpore so samotnými princípmi anarchokapitalizmu. Dokonca by som povedal, že existuje množstvo spôsobov, ako to urobiť.

1. Násilne si zobrať späť, čo bolo ukradnuté na daniach a potom si to chrániť súkromnou políciou. Násilie voči agresorovi myslím nie je v rozpore s anarchokapitalizmom.

2. Využiť súčasné možnosti - tj. založiť stranu s anarchokapitalistickými názormi, presvedčiť ľudí, nechať sa zvoliť a dohodnúť sa na spôsobe odškodnenia za zlo napáchané štátom. Trebárs všetko predať a utŕžené peniaze rozdeliť podľa odvedených daní. Anarchokapitalizmus nepožaduje, aby zmluva mala nejaké náležitosti, len že musí byť dobrovoľná. Takže sa kľudne môžu dobrovoľne dohodnúť na takomto riešení - že pre potreby zániku štátu budú jeho majetok považovať za normálne predajný.

3. Odpísanie majetku ukradnutého štátom ako nenávratnú stratu a tým považovanie nejakého vyrovnania za bezpredmetné. Potom založenie skupiny, ktorá sa odtrhne od súčasného štátu a bude následovať pravidlá anarchokapitalizmu, najmä založenie súkromných polící, ktorá bude slúžiť ako ochrana pred teraz už cudzím štátom.

4. a ďalej - Ľubovoľné iné riešenie, na ktorom sa dobrovoľne dohodnú.

RE: prechod k anarchokapitaliz
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
pridané: 07-04-2010 18:07


5. Choroba z oziarenia.
RE: prechod k anarchokapitalizmu
autor: Palo Zlatoidsky
pridané: 11-04-2010 10:38


Nemyslim si ze by prechod ku anarchokap. bol v dnesnych pomeroch mozny bez krvipreliatia. Ta "sukromna policia na obranu pred statom", aby bola ucinna, by musela vlastnit aspon nosice kratkeho doletu a zopar a-bomb.
Aj ked mi je anarchokapitalizmus sympaticky,v sucasnej dobe ho pokladam za nerealizovatelny (tak ako komunizmus).

RE: prechod k anarchokapitaliz
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
pridané: 11-04-2010 14:59


Ancap bude prave najlahsie realizovatelny po nejakej fajnej globalnej vyvrazdovacej apokalypse, ked budu vsetky civilizacne struktury obratene na ruiny. Pani, to bude raj. Budeme si podrezavat krky kvoli kazdej konzerve. A vsetky komunity, ktore si budu vyrabat nejake stupidne pokrocile struktury a legislativu, budu nekompromisne vyhladene slobodnymi a solidarnymi najazdnickymi kmenmi. Nevravte, ze sa na to netesite!
RE: prechod k anarchokapitaliz
autor: Palo Zlatoidsky
pridané: 12-04-2010 18:29


Myslim ze v takejto extremnej situacii by nastal presny opak: Ti co by ostali by vyzadovali vladu "tvrdej ruky".
RE: prechod k anarchokapitaliz
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
webstránka: http://www.socialistinternational.org
pridané: 12-04-2010 18:45


Konzervativci, hm.
RE: prechod k anarchokapitalizmu
autor: gofry
pridané: 12-04-2010 10:25


Nemôžem súhlasiť. Gandiho taktika by mala fungovať vždy. Akurát to ešte nie je také hrozné, aby sme sa všetci vykašľali na prácu a šli robiť mierové manifestácie.
RE: prechod k anarchokapitalizmu
autor: Tralos
pridané: 12-04-2010 10:47


Este je tu otazka, co ma spolocne Gandhi a anarchokapitalizmus :) Ci mate pocit, ze Gandhi bol za to, aby mal kazdy pravo drzat zbran, aby sa zrusil stat a aby sa mohli neobmedzene zakladat konkurujuce si bezpecnostne agentury a pod., teda ze Gandhi drzal protestnu hladovku a vykonaval dalsie cinnosti za ucelom liberalizacie trhu a jeho oslobodenia z pod dohladu a regulacie statu?
RE: prechod k anarchokapitalizmu
autor: gofry
pridané: 13-04-2010 12:34


O tom, čo chcel Gandhi dosiahnúť som nepísal vôbec nič. Písal som o použití metód, ktoré k dosiahnutiu svojho cieľa použil - tj. nenásilnú občiansku neposlušnosť, odmietanie dnešných "oficiálnych" autorít atp.
RE: prechod k anarchokapitalizmu
autor: gofry
pridané: 13-04-2010 12:37


Inak o Gandiho cieľoch si môžeš prečítať na wiki (http://en.wikipedia.org/wiki/Mohandas_Karamchand_Gandhi) - zas tak ďaleko od ankapu nie sú.
RE: prechod k anarchokapitalizmu
autor: Tralos
pridané: 13-04-2010 13:40


Ano uz rozumiem, preco ste pouzili ten priklad.
descartes
autor: mv
pridané: 08-04-2010 0:44


Ahoj,

mal by som par poznamok k tomu descartovi:

"V diele Descartesa sa prvý krát stretávame so subjektom, ktorý poznáva a myslí sám seba ako mysliaceho a poznávajúceho"

S reflexiami o mysleni, mysliacom a poznavajucom sa mozme stretnut v priebehu celej historie Europskej filozofie. V Grecku to bol samozrejme Platon a Aristoteles, v stredoveku napriklad Sv. Augustin a v renesancii De Montaigne(od ktoreho Descartes prebera aj styl meditacii). Pokial spravne chapem Meditacie a ich historicky vyznam tak podstatna je hlavne snaha o najdenie metody(tzv metodicka skepsa), prostrednictvom ktorej by bolo mozne fundovat cele nase poznanie pevnym a nespochybnitelnym zakladom. Tvrdenie o existencii subjektu je skor pozostatok zaluby scholastickej metafyziky v substanciach ako vysledok dokladnej aplikacie metodickej skepsy.

"Myslenie je evidenciou existencie"
Myslenie je evidenciou existencie coho ? Nie je v tomto stave vyhrotenej skepsy nevyhnutna len existencia samotneho myslenia ? Na zaklade coho tvrdime ze za myslenim je este nieco co mysli ? Ja moze byt tak ako vsetko ostatne len puhym obsahom myslenia. Nie je mozne aby to comu pripisujeme myslenie, vnimanie, pochybovanie bolo, len dalsi "zhluk roznych vnemov, ktore jeden druheho nasleduju neuveritelnou rychlostou a su v neustalom toku a pohybe"(Hume D.: Treatise of Human Nature). Ale snad sa niekomu moze zdat ze Ego ma predsa len akesi vysadne postavenie v mysleni a pri introspekcii ho nejakym sposobom mozme vycitit, alebo vnimat. Na tuto namietku by som opat chcel povolat Hume-a, ktory to vystihol podla mna presne: „Čo sa mňa týka, keď sa najdôvernejšie ponorím do toho, čo nazývam sebou samým, vždy narazím na nejaký konkrétny vnem tepla či chladu, svetla alebo tieňa, lásky či nenávisti, bolesti či potešenia. V nijakom okamihu nemôžem zachytiť seba samého bez vnemu a okrem vnemu ani nič iné
nemôžem pozorovať... Ak si ktokoľvek na základe vážnej reflexie zbavenej predsudkov myslí, že má odlišnú predstavu o sebe samom, musím povedať,
že ho nemôžem ďalej presviedčať. Môžem len pripustiť, že môže byť rovnako ako ja v práve a že sa v tejto konkrétnej veci podstatne líšime. Niekto môže azda vnímať niečo jednoduché a trvalé, čo nazýva sebou samým, no ja som si istý, že vo mne žiaden takýto základ nie je.“

Teda tvrdenie:

"akokoľvek pochybujem o všetkom, čo je zdanlivo jasné, vždy myslím, t.j. som."

je formalne mozno korektny, kedze uz v premisach sa skryva predpoklad subjektu(teda odvodenie Ja je trivialna tautologia), ale urcite negarantuje existenciu nejakej jednoduchej a dokonalej substancie.

Zvysok textu som uz dokladnejsie neskumal kedze som myslim podkopal zaklady na ktorych stal.

Tomuto celemu sa dalo vyhnut uvedomenim si jedneho faktu. A sice ze Descartom sa predsa cela filozofia neuzatvara a v dvadsiatom storoci pocnuc Fregem, Russellom a Wittgensteinom vznika vo filozofii novy obrat; od subjektu sa filozofi obracaju k jazyku. Toto samo o sebe naznacuje ze Descartes nenasiel potrebnu istotu, ktora by mohla byt zakladom vsetkeho poznania.

mv

ps:

"Dá sa v modernej západnej filozofii nájsť bod, v ktorom sa tento druh myslenia presunie z roviny introspekcie subjektu do intersubjektívnej roviny? Nepochybne áno. Venujme sa preto na chvíľu Kantovi a jeho kategorickému imperatívu."

Daval by som si vecsi pozor na taketo nepremyslene tvrdenia. Naznacuje to absolutne nepochopenie ako Descarta tak aj Kanta. Kategoricky imperativ nijakym sposobom neriesi problem intersubjektivity. Ak vobec, tak imperativ je mozny prave len na zaklade toho ze objektivita bola uz zabezpecena v Kritike Cisteho Rozumu v ramci transcendentalnej dedukcie(ci je tato dedukcia korektna je ale ina otazka).

mv

RE: descartes
autor: Tralos
pridané: 08-04-2010 7:59


Aspon nieco a postupne:

Ze ste clanok necitali je trochu vidno. Bolo by Vam jasne, ze ucelom clanku nebola obhajoba ci kritika Descartesa t.j. ze cela pasaz, kde spominate Huma a tym argumentujete, je mimo temu.

Ze sa filozofia Descartesom neuzatvara zdoraznujete za akym ucelom, tvrdim snad niekde opak? Nebolo mojim cielom pisat dejiny filozofie, ale ukazat, ako sa v modernej filozofickej tradicii objavilo iste myslenie, ako zapocala ista tradicia. Mimochodom, v clanku viac krat zdoraznujem, ze ide o modernu filozofiu a podobne, netusil som, ze to musim zdoraznovat po kazdej vete, aby mi niekto neuvadzal Aristotela... nehovoriac, ze anticka reflexia myslenia je nieco celkom ine ako reflexia u Descartesa...Pisete dalej, ze vyznam Meditacii spociva v hlavne v metode a v tom, aby bol dany pevny zaklad poznaniu. A toto pisete na co, je snad v clanku uvedene nieco ine alebo toto popierajuce?

Dalej by ste do uvahy mali brat aj to, ze ide o clanok na neodbornej stranke. Viac ludi ma uz kritizovalo za to, ze pisem dlhe clanky, prilis odborne, ze mam skracovat a pisat viac heslovito. Neda sa napriklad u Kanta zajst az ku Kritike cisteho rozumu, nakolko limita , koru som si stanovil, je 10 stran. Ak si vsimnete diskusiu, aj teraz, ked clanok casto krat klze po pvrchu, najdu sa citatelia, ktori nerozumeju.

To vsetko by ste chapali, keby ste porozumeli cielu clanku... kebyze ho necitate ako ucebnicu a kebyze si vsimnete upozornenie na zjednodusienia, ktore vsak sleduju konkretny ciel.

Roman

RE: descartes
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
webstránka: http://www.socialistinternational.org
pridané: 08-04-2010 9:19


Spravne! Do pekla so vsetkymi pokusmi o konstruktivnu kritiku, nas klub troch kamaratov si rozvracat nedame!
RE: descartes
autor: mv
pridané: 08-04-2010 11:36


Dakujem za odpoved.

"Ze ste clanok necitali je trochu vidno. Bolo by Vam jasne, ze ucelom clanku nebola obhajoba ci kritika Descartesa t.j. ze cela pasaz, kde spominate Huma a tym argumentujete, je mimo temu."

V prvom rade chcem povedat ze ma nezaujimal "skryty" zamer, alebo zmysel vasho clanku, ale reagoval som hlavne ne konkretne tvrdenia, na ktorych podla mojho cely text stoji:

"Ego objavuje seba ako omylné, no existujúce"

"Čím nás Descartes upútal? Predovšetkým tým, že to bol on, kto umožnil v modernom myslení existenciu subjektu, ktorý na obhajobu svojich záverov viac nebude potrebovať empirické
potvrdenie"

"Subjekt bude môcť argumentovať čisto pomocou deduktívno logických operácii, subjektu sa dá nástroj, ktorým možno s ľahkosťou eliminovať prípadné empirické proti-dôkazy"

"Ako totiž možno vyvrátiť, že myslenie je evidenciou existencie?"

A tu sa zrazu objavuje prechod do sfery ekonomickej:

"Základ, ktorý Descartes hľadal pri poznaní a ktorý mu nakoniec umožnil formulovať nevyvrátiteľné, sa v aprirorizme transformuje. Zo subjektu, ktorý myslením nazerá seba samého ako mysliaci t.j. existujúci subjekt, sa stáva subjekt, ktorý svojim konaním poskytuje argumenty pre tvrdenia ekonomického charakteru"

Chcete azda tvrdit ze text nestoji na existencii Descartovej veci mysliacej ? Nie je vasim zamerom obhajit adekvatnost ekonomickeho apriorizmu a tym ospravedlnit anarchokapitalizmus ? Ak nie tak potom som uplne mimo a nechapem co ste chceli vlastne povedat. Skuste to objasnit.

"Ze sa filozofia Descartesom neuzatvara zdoraznujete za akym ucelom, tvrdim snad niekde opak?"

Opat vychadzam z toho, ze vas argument je postaveny na nevyhnutnej existencii Ega. Samotny fakt ze v dvadsiatom storoci nastal dalsi "filozoficky obrat", naznacuje ze Descart nemusel najst pevny zaklad o ktory sa snazil a teda ani ekonomicky apriorizmus nie je v tomto zmysle garantovany. A tym padom ani Anarchokapitalizmus vo Vasom podani. V tomto pripade mi islo len o to ze nemusim velmi rozumiet, ani descartovi, ani kantovi a predsa viem spochybnit vychodiska anarchokapitalizmu.

"nehovoriac, ze anticka reflexia myslenia je nieco celkom ine ako reflexia u Descartesa"

To je mozno pravda, avsak v texte ten rozdiel nikde neukazujete a bez vsetkeho tvrdite ze sa prvy krat sa stretavame s poznavajucim a mysliacim subjektom(pricom reflexie Sv Augustina a De Montaigne-a su Descartovym velmi podobne).

"Pisete dalej, ze vyznam Meditacii spociva hlavne v metode a v tom, aby bol dany pevny zaklad poznaniu. A toto pisete na co, je snad v clanku uvedene nieco ine alebo toto popierajuce?"

Zda sa mi ze prave v tejto vete:

"Myslenie sa zamierava samo na seba - myslenie myslí samo seba, aby sa potvrdilo. Venujme chvíľu pozornosť tomuto prelomovému okamihu dejín ..."

naznacujete ze prelomovym je prave objav subjektu a nie sposob akym sa k nemu dostal. Samozrejme je diskutabilne, v com spociva historicky vyznam Descartes-a. Pojmy ako mysel, dualizmus tela a duse ... sa doteraz vyskytuju vo filozofii, takze "objav" subjektu mal nepopiratelne dopad na myslenie a filozofiu. Problem vidim ale v tom ze tento objav vyzdvihujete na ukor metodickej skepsy a tak sa snazite podporit vlastny argument v prospech anarchokapitalizmu. Preto som na to chcel poukazat(aj ked je pravda ze som to mal vyjadrit jasnejsie).

"Dalej by ste do uvahy mali brat aj to, ze ide o clanok na neodbornej stranke. Viac ludi ma uz kritizovalo za to, ze pisem dlhe clanky, prilis odborne, ze mam skracovat a pisat viac heslovito. Neda sa napriklad u Kanta zajst az ku Kritike cisteho rozumu, nakolko limita , koru som si stanovil, je 10 stran. Ak si vsimnete diskusiu, aj teraz, ked clanok casto krat klze po pvrchu, najdu sa citatelia, ktori nerozumeju."

Snad uznate ze v takej dolezitej veci ako idealne usporiadanie spolocnosti, by nas skor ako nejaka rozsahova vhodnost ci popularnost mala zaujimat skor pravdivost celeho podniku.

Zdravi,

mv

RE: descartes
autor: Tralos
pridané: 08-04-2010 11:51


Pisete:
"Nie je vasim zamerom obhajit adekvatnost ekonomickeho apriorizmu a tym ospravedlnit anarchokapitalizmus ? Ak nie tak potom som uplne mimo a nechapem co ste chceli vlastne povedat."
- nie, nie je to mojim zamerom :)

Mojim zamerom bolo vystopovat v modernej filozofickej tradicii zrod isteho myslenia, konkretne myslenia, ktore viac nebude potrebovat empiricku evidenciu na potvrdenie svojich zaverov. Ci je toto splnitelne a ci Descartesove zavery mozno povazovat za obhajitelne, ma nezaujimalo.

Je to povedzme ako keby niekto chcel v dejinach najst bod, v ktorom sa objavil monoteizmus, ukazat, na akych zakladoch monoteizmus stoji a ake predpoklady dokazali v bode jeho zrodu obhajit monoteizmus. A dalej tahal nit a ukazoval, ake rozne podoby monoteizmus nadobudol, pricom otazka, ci je alebo nie je monoteizmus pravdivy, by nebola prvorada.

Ak by ste clanok citali dalej, zistili by ste, ze Descartes nebol pouzity v prospech ci neprospech anarchokapitalizmu, tak ako naznacujete vo svojom prispevku. Sam anarchokapitalizmus bol neskor v clanku oznaceny za ontologicky nesukutocnitelny, cize Vas predpoklad, ze argumentujem Descartesom v prospech anarchokapitalizmu, nie je opravneny.

Mojim cielom je v ramci danej tradicie vystopovat okamih vzniku tejto tradicie a neskor ukazat na jej niektore variacie. Tym priamo ani nepotvrdzujem ani nevyvraciam tuto tradiciu. Na zaver tohto konkretneho clanku vsak badat kritiku anarchokapitalizmu za jeho neuskutocnitelnost... Proste ma zaujima, kam clovek dospeje, ak sa bude snazit pochopit danu tradiciu, ak bude sledovat jej vyvoj a ak skusi jej sucasne zavery konfrontovat so skutocnostou.

Roman

RE: descartes
autor: mv
pridané: 08-04-2010 12:49


ok, toto mi uslo. Az teraz som si vsimol ze neskor prechadzate od kategorickych tvrdeni o existencii subjektu, alebo objektivite imperativu k popisu toho ako na tom stavia anarchokapitalizmus.

dakujem za reakcie.

mv

RE: descartes
autor: Tralos
pridané: 09-04-2010 11:56


Nie je zac, hlavne je ze sa vysvetlilo ako bolo co myslene a s akym cielom boli veci pisane tak, ako boli.

Roman

Doplnenie
autor: Tralos
pridané: 08-04-2010 9:54


Ohladne clanku som dostal aj viacero emailov, a zasadna namietka, v mejloch opakovana, by sa dala zhrnut takto: nie je ontologicka uskutocnitelnost len alibizmom konformizmu alebo dosledkom nedostatku predstavivosti? Nie je barlickou existujúceho, podpásovým úderom, ktorým sa existujúce snazi umlcat alternativu?

Podla mojho nazoru je klucovym faktorom v tomto smere politika, ako ista forma realizacie moci, ako ista forma jej vykonu, regulacie a uplatnovania. Anarchokapitalizmus rusi politiku v prospech kapitalizmu, redukuje politicke problemy na problemy regulacie resp. deregulacie trhu. Politika je hrou moci medzi ludmi t.j. moc, ktora je vlastna exisetncii ludskej spolocnosti, ma za nasledok jej hierarchizaciu ... vzdy budu niektori, ktori moc drzia a niektori, ktori ju priamo nemaju. Naopak trh je hrou kapitalu, aktiv, tovaru, prace a pod., jednym slovom nie ludi, ale trhovych velicin- tovaru, ci uz pod nim rozumieme ludske nadanie, po ktorom je dopyt, praca, komodity alebo cokolvek ine tohto druhu. Ekonomicky subjekt nie je ten isty subjekt, aky sa mysli, ked sa analyzuje politika, a ked sa politika vykonava.

David Levy preto celkom vystizne hovori, ze usilovat o existenciu spolocnosti mimo politiky je ako usilovat o to, aby mali ludia kridla. Otazka v skutocnosti nestoji ako sa zbavit moci, ale ako moc prisposobit tak, aby sluzila tomu, co dane spolocenstvo povazuje za dobre. Obdobou toho je Aristotelov vyrok, ze obec tu je aby sledovala dobro obcanov, lebo len v obci su iste druhy dobra uskutocnitelne. Ontologicka konstanta je Aristotelovym slovnikom vyjadrena tak, ze mimo obce moze existovat alebo zviera alebo Boh.

Ak je teda obec ontologicka konstanta, potom je aj jej spravovanie nutnostou, t.j. moc a jej uplatnovanie sa neda odstranit zo zivota ludi . Politika nemoze byt nahradena ekonomickymi vztahmi z toho dovodu, ze politicke vztahy su zalozene na moci... naopak slobodny trh mocensku rovinu postrada, cim nepostihuje tento fenomen. Cim sa vraciam na zaciatok. Uskutocnenie anarchokapitalizmu je mozne za tej podmienky, ze moc sublimuje, ze moze existovat uzemie nepatriace pod stat(secesia), uzemie, o ktorom ine staty vedia ze je , a nenarokuju si ho.... a tuto definiciu splna prave priklad Marsu, no ziaden iny z tohto sveta. Tu je dovod ontologickej neuskutocnitelnosti. Staty sa totiz sporia aj o skalky v mori a narokuju si ich v krajnom pripade aj uzitim sily...

Vyhrada
autor: Danoteles
webstránka: http://valent.blog.sme.sk
pridané: 09-04-2010 12:40


Apriorizmus rakuskej skoly nie je jednoliaty.

Mises rozlisuje medzi praxeologiou a tymologiu (metoda ekonomickej historie - identifikacia cez hermeneuticke verstehen). V jeho ponati je praxeologia primarna - nepredpoklada tymologiu, naopak tymologia predpoklada praxeologiu.

Podla Rothbarda vychadaza apriorizmus zo skusenosti a je relativny. Na G.Mason University pretrvava tradicia hermeneutickeho citania rakuskej ekonomie - Lavoie, Boettke...

Ja rakusku metodu chapem wittgensteinovsky:

Myslienie, vlastnenie mentalneho konceptu zahrna schopnost jeho aplikacie a (empirickeho) rozonania tejto aplikacie.

V misesovskej terminologii - praxeologicke a tymologicke porozumenie sa zjavuju spolocne, nie su separovatelne, su to dva aspekty jednej inteligentnej ludskej skusenosti.

Odhliadnuc od historickeho skumania stredovekeho Islandu, moderna teroia trhoveho anarchizmu identifikuje spolocenske struktury, o ktorych teoretizuje - cierny trh, sivy trh, kooperativne spolky, p2p, ekologicka sebestacnost,...

RE: Vyhrada
autor: Tralos
pridané: 09-04-2010 12:56


Inak tak trosku si bol tiez inspiraciou k napisaniu tohto clanku, raz v debate si ma upozornil, ze v ekonomickej vede sa neargumentuje empirickymi prikladmi :)
RE: Vyhrada
autor: Danoteles
webstránka: http://valent.blog.sme.sk
pridané: 09-04-2010 13:01


To ma tesi, clanok je skvely
Hm..
autor: štúrovec
pridané: 11-04-2010 9:40


http://www.sme.sk/c/5322299/pad-lietadla-zobral-polsku-prezidenta.htm...

Podla vsetkeho, aj taketo "vysledky" moze mat konzervativna agresivna politika. A ziaden kozervativec nema gule nato, aby to otvorene napisal.

Kuponova privatizacia
autor: vlado
pridané: 26-07-2010 14:20


Stat by nemusel svoj majetok predat, ale moze ho aj rozdat. O nieco podobne (ale v mensom) sa pokusil Klaus v kuponovej privatizacii. Mozno ta kuponka zlyhala preto, ze kombinovala stat a ne-sta. Ale vlastne jej cielom bolo oslabenie statu a to sa podarilo, takze nezlyhala, aj ked som z toho ja nijako nezbohatol.

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group