 |
|
|
Je Boh v mozgu alebo mozog v Bohu?Výsledky súčasných výskumov dokazujú, že náboženstvo má svoj základ v mozgu. Neurovedci dokážu presne popísať priebeh mystického zážitku, molekulárni biológovia objavujú gény, ktoré podmieňujú spiritualitu a užívatelia halucinogénnych drog skúšajú chemickú stimuláciu náboženských systémov na vlastnej koži. „God spot“ alebo „God net“? Z výskumných zistení vyplýva, že popis mystickej skúsenosti je zhodný s jej obrazom v mozgu. Mystici rôznych náboženstiev charakterizujú svoje zážitky ako: „stratu seba“, „rozplynutie sa v Bohu“, „pocit spätosti so svetom“, „stratu Ja“. Podľa zobrazovacích metód sa v mozgu počas mystického zážitku odohráva niečo podobné – zníži sa aktivita oblastí, v ktorých sa vytvára vedomie rozdielu medzi vonkajším svetom a sebou samým a zároveň sa aktivujú oblasti, ktoré sú zodpovedné za vnímanie sveta ako zmysluplného celku. Mystika je rovnaká vo všetkých náboženstvách a kultúrach preto, že každý mystik má v mozgu rovnaký „mechanizmus“ mystického zážitku. Iné výskumy dokazujú, že pocit Božej prítomnosti je možné vyvolať stimuláciou určitých oblastí mozgovej kôry. Niekedy môže byť tento pocit výsledkom poruchy v mozgu – napríklad epilepsie temporálneho laloku. Diskutuje sa o tom, či je tento pocit spojený len s jednou oblasťou mozgu – „God spot“ alebo ide o sieť na seba nadväzujúcich častí mozgu – „God net“. Nepriamym dôkazom náboženských systémov mozgu môžu byť niektoré psychické poruchy, ako napríklad schizofrénia či obsedantno-kompulzívna porucha, ktoré môžu zapríčiniť zmenu v prežívaní náboženstva. Podobne aj užívanie psychoaktívnych látok LSD a psilocybínu spôsobuje zážitky, ktorým sú pripisované spirituálne charakteristiky. Evoluční teológovia verzus neuroteológovia Je teda náboženstvo výsledkom zablúdeného nervového vzruchu? Na túto otázku odpovedajú jednoznačným „áno“ evoluční teológovia. Podľa nich sa náboženstvo objavilo v dobe, keď ľudský mozog dospel do štádia vysoko abstraktného uvažovania, ktoré prinieslo pretrvávajúce vedomie smrti. Na prekonanie desivej myšlienky sa v mozgu vyvinuli systémy náboženstva, viery v posmrtný život, či v nadprirodzenú silu. Zážitok existencie Boha je, podľa evolučnej teológie, vygenerovaný samotným mozgom a pravdepodobne je len prechodným štádiom vývoja mozgu na vyššiu úroveň. Neuroteológia je protipólom týchto presvedčení. Predstavuje mozog ako špičkový počítač, ktorý obsahuje všetky „programy“ potrebné pre ľudský život. Tento účelný systém tvorí špecificky ľudské vnímanie sveta a spôsob uvažovania. Ak v mozgu existuje systém pre vnímanie Boha, je skôr dôkazom, než popretím jeho existencie. Podľa neuroteológov, Boh vytvoril mozog tak, aby sme ho mohli vnímať, pričom prostriedkom tvorby mohla byť evolúcia. Bez náboženských systémov by žiaden človek nemohol uvažovať o existencii Boha ani zažiť pocit jeho prítomnosti. Tieto vysvetlenia môžu byť prijateľné pre mnohých veriacich, problematickým zostáva biologický determinizmus. Ak náboženské systémy skutočne existujú, aké sú rozdiely medzi prirodzenou formou mystiky, umelou stimuláciou mozgu, či epilepsiou temporálneho laloku? - Medzi náboženskými víziami a schizofrenickými halucináciami? Z hľadiska neurovied nemusí byť zaznamenaná nijaká významná zmena. Rovnako ako nie je rozdiel medzi skutočnou láskou a chemickou reakciou na úrovni hormónov. Výrazné odlišnosti sú vo vonkajších prejavoch. Zatiaľ čo skutočná mystika premieňa svet, porucha náboženských systémov človeka odtrhne od reality. Mystici reformujú vlastné náboženstvo a etický systém spoločnosti, v ktorej žijú. Psychicky chorí sa svojich náboženských zážitkov desia, alebo im prinášajú mylný obraz o svete okolo nich. Veriaci sú vyrovnanejší Tieto tvrdenia podporujú psychologické výskumy rozdielov medzi veriacimi a neveriacimi. Podľa nich je kvalita života veriacich ľudí vyššia než u neveriacich, prejavuje sa to v nižšej miere užívania návykových látok, či sklonom k depresii. Neplatí to pre patologické formy spirituality, napríklad škrupulantstvo vyplývajúce z obsedantno - kompulzívnej poruchy. V takýchto prípadoch sa viera stáva pre psychicky chorého utrpením. Nech bude výsledok súboja o vysvetlenie pôvodu náboženstva akýkoľvek, jedno je isté. Neurovedecké výskumy spirituality preukázali, že mať náboženský rozmer je normálne, zatiaľ čo byť ateistom, ale aj náboženským fanatikom, môže byť spôsobené poruchou mozgu. Mária Leitnerová |
14-12-2009
Kultúrna vojnaKresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|