ISSN 1335-8715

14-04-2009   Martin Pener   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Bratislava, za slobodna Prešporok

Pred 90. rokmi bolo mesto stáročia označované ako Prešporok, Presburg, Pozsony premenované na Bratislavu. Bola to správna voľba? Ako to, že Prešporok musel byť premenovaný, a iné írečité slovenské mestá dodnes používajú názvy s nemeckým pôvodom?

Pridať nový príspevok

Wilsonovo mesto
autor: Michal A. Bratislavsky
pridané: 14-04-2009 13:44


Zaujimavy clanok. Na Bratislavu vsak nebol premenovany Presporok, ale Wilsonovo mesto. Osobne by som aj tu hadal dovody, ktore vyustili do snahy o zmenu mena.

Suhlasim tiez s vetou: "Ak sa mesto má rozvíjať a pri tom poskytovať dobré životné podmienky, potrebuje obyvateľov hrdých na svoju vlastnú históriu, ktorí budú mať záujem na jeho zveľaďovaní a zároveň budú oponentmi drancovania mesta." My sme mali kedysi na zakladnej skole celobratislavsku sutaz Poznaj svoje mesto. Obavam sa, ze dnes zial nic podobne neexistuje.

Iný problém
autor: Andrej Beno
e-mail: andrej.beno@gmail.com
pridané: 14-04-2009 15:08


Osobne pochádzam z Martina a ešte pred niekoľkými rokmi som mal sentimentálne na Bratislavu ťažké srdce kvôli tomu, že sa stala hlavným mestom. Toto rozhodnutie však bolo dobré aj z iného dôvodu, totiž všetci naši národní buditelia, hlavne tí z martinského centra, hoci to boli osobne nepochybne dobrí a čestní ľudia, boli v podstate sedliaci - synovia väčšinou dedinských farárov (evanjelických samozrejme), alebo učiteľov, ktorí sa na Martin nepozerali ako na hlavné mesto, ale v podstate na najväčšiu slovenskú dedinu. V Bratislave predsa len predstavovala istý bohémskejší životný priestor, bolo tu istým spôsobom predsa len viac noblesy a povedzme to tak panských móresov - tak ako to už v hlavných mestách býva (myslím, že väčšina z nás vie porovnať)...

Stavebná činnosť za komunizmu - týmto netrpela len Bratislava, hoci samozrejme, Nový most bol barbarstvom najhrubšieho zrna, ale aspoň účelovým. V Martine zbúrali napr. dom Janka Jesenského, len preto, aby miesto neho postavili úplne nevkusný obchod, ktorý mohol stáť kdekoľvek inde.

Východniari a Vasil Biľak - niečo podobné sa udialo v každom meste, kde komunisti naplánovali stavbu nejakej fabriky. Napr. keď sa v Martine vybudovali ZŤS, ktoré zamestnávali niekoľko tisícok ľudí (tanky našim arabským kamarátom bolo treba), do Martina sa prisťahovalo množstvo ľudí z okolitých regiónov. Z rozprávania viem, že ak ste sa v 60-tych rokoch prisťahovali do Martina, patrili ste k Martinčanom, ale popri nich existovali aj tzv. "starí Martinčania", rodiny ktorých dedo poznal Vajanského, Škultétyho, Paulínyho-Tótha, a Váš otec možno chodil na vínko s Matičiarmi, možno s Cígerom Hronským, alebo Tajovským. Tento duch mesta je, ale u nás už nenávratne preč.

Mimochodom, predsa len si neodpoustím malé rýpnutie - podľa mojich neoverených informácií boli po vzniku Československa Slováci v Bratislave početne až 4. etnickou skupinou, po Nemcoch, Maďaroch a Židoch, a fakt, že sme si Bratislavu zvolili ako hlavné mesto, hoci v ňom boli Slováci v takej početnej menšine má precedens len v ustanovení Konštantínopola za hlavné mesto Osmanskej ríše po jej dobytí. Vieš mi tie počty obyvateľov v Bratislave nejak potvrdiť. Vďaka

RE: Iný problém
autor: Martin Pener
e-mail: martin.pener@prave-spektrum.sk
pridané: 15-04-2009 7:35


"po vzniku Československa Slováci v Bratislave početne až 4. etnickou skupinou, po Nemcoch, Maďaroch a Židoch" ... "Vieš mi tie počty obyvateľov v Bratislave nejak potvrdiť. Vďaka "
Doma k tomu myslím dáku literatúru mám. Pozriem sa a napíšem.

RE: Iný problém
autor: Martin Pener
pridané: 15-04-2009 20:06


Takže Jotef Hanák v knihe Obsadenie Bratislavy 1918-1920 píše:
1890: 52.500 obyvateľov, z toho 31.500 Nemcov, 10.500 Maďarov, 9.000 Čechov a Slovákov dokopy. (Židov bolo podľa náboženstva 5.000, ale na základe jazykovej príslušnosti sú zaradení ako Maďaria Nemci.)
N začiatku WW1 mal Prešporok do 80.000 obyvateľov, z toho 35.000 Nemcov, 26.000 Maďarov, 11.000 Slovákov a Čechov dokopy, a Židov už máme identifikovaných 8.000. Z toho 76% Židov udávalo ako materinskú reč maďarčinu.

Dovod
autor: PC1
pridané: 14-04-2009 21:43


Rozbijanie Rakuska-Uhorska sa velmi podobalo priekupnictvu s kobylami. Jednou z alternativ bolo urobit z Bratislavy mestsky stat. Masaryk vsak tvrdil, ze postavi pristav niekde okolo Devina a ekonomicky tym Bratislavu znici. Nakoniec Bratislavu dostalo do daru Ceskoslovensko.

Ako to v takychto situaciach byva, prvym krokom bolo odstranit symboly byvaleho rezimu. Okrem zmeny mena sa napriklad znicilo susosie Marie Terezie. Vznik Slovenska prebiehal podstatne inteligentnejsie a pokial viem ziadna socha nijakeho Cehuna nebola vyhodena do luftu.

RE: Dovod
autor: Michal A. Bratislavsky
pridané: 15-04-2009 14:42


Taký Gottwald pošiel už o čosi skôr:-))
RE: Dovod
autor: Martin Pener
e-mail: martin.pener@prave-spektrum.sk
pridané: 15-04-2009 14:50


"Jednou z alternativ bolo urobit z Bratislavy mestsky stat. Masaryk vsak tvrdil, ze postavi pristav niekde okolo Devina a ekonomicky tym Bratislavu znici. Nakoniec Bratislavu dostalo do daru Ceskoslovensko."
Wow, zaujimave, to pocujem prvy krat. To by ten Devin "pekne" vyzeral, kam sa hrabe Skanska.

Casto sa nad "Wilsonovom" zamyslam (nemam na mysli poviedku od Hvoreckeho), uplna sci-fi to nie je - aj polske mesto Gdaňsk existovalo ako samostatny mesky stat. Len ziada si velku fantaziu povedat ako by to Wilsonovo dopadlo v r.1938-39 a tiež po vojne.

Preslava CIV
autor: Alexios I.
pridané: 20-04-2009 10:55


Naozaj neviem, ktorý názov Bratislavy má 2000 rokov. Prvá (a to úúúplne prvá) písomná zmienka je z roku 907 (Brezalauspurc). Čo je presne 1002 rokov. Bodka. Treba si možno overiť fakty.
Za druhé: je pravda, že termín Bratislava je umelý. Vykonštruoval ho, pokiaľ viem, Šafárik na základe myľnej predstavy, že mesto založil český knieža Břetislav I. (1035-1055). Vtedy totiž ešte neboli známe Salzburské anály so zmienkou Brezalauspurc. Takže to bol jeden z mnohých omylov historiografie. Škoda, že sme sa nemohli radšej inšpirovať názvom Bratislavy, ktorý sa zachoval z najstarších uhorských mincí z čias Štefana I. (997-1038) - Preslava Civ. Z ktorého je vidieť nielen to, že názov nášho hlavného mesta sa začínal na P, ale bol by aj trochu jednoduchší a krajší.
Ale Bratislava nie je jediný príklad mesta s mnohými názvami. Spomeňme si na súčasnú Wrocław (Vratislav, Breslau...), Eisenstadt (Vasvár), Brno (Brünn), Spišskú Novú Ves (Iglau), Mosonmagyaróvár (Altenburg), apod. Niektoré štáty majú tiež umelé názvy. Najznámejší príklad je Belgicko, čo je vlastne pôvodne rímsky termín, v stredoveku išlo o časť Nizozemska. Podobne umelými názvami boli a sú Juhoslávia, Československo, Argentína, atď. apod. Ostatne umelé názvy sme mali na celom území bývalého Uhorska, keď na základe uhorského zákona mali mať všetky lokality maďarský názov...
Problém nie je v umelosti týchto názvov, ako skôr v tom, či ich obyvateľstvo akceptuje, alebo nie.

RE: Preslava CIV
autor: Martin Pener
pridané: 20-04-2009 20:25


Vdaka za opravu, tych 2000 rokov je skutocne chyba. Ospravedlnujem sa citatelom za mystifikaciu.
Ked spominas tie umelo pomenovne staty, najvasi vtip historie je podla mna Byzanska risa, ktoru tak pomenovali az dlho po jej zaniku. Kto vie, mozno o 100-200-300 rokov si historici vymyslia daky svoj novotvar na Slovensko ci Europsko uniu...

RE: Preslava CIV
autor: Alexios I.
pridané: 21-04-2009 9:33


Mimochodom aj Slovensko je tak trochu novotvar. Omnoho staršie pomenovania sú Matúšova zem (terra Mathei) alebo Horná zem (partes superiores, alebo toľko známy felvidék). Z 15. storočia je pomenovanie Windischland, termín Slovensko sa viac zaužíval až v 19. storočí.
RE: Preslava CIV
autor: David
pridané: 27-01-2017 17:49


Horna zem? Horna zem sa volali len sedlaci zo stredneho a vychodneho slovenska... Ale zapadne slovensko a zap madarsko malo nazov kralovske uhorsko ;) takze na nedavajte na vasu uroven!!!!
RE: Preslava CIV
autor: Micho
e-mail: anonyx@azet.sk
pridané: 02-05-2009 12:09


Argentína??
aký je potom skutočný názov?
viem, že je to podľa striebra (argentum), ktoré sa mimochodom ťažilo v Bolívii (podľa Bolívara).
a keby sme dnes mali Preslavu, ako by sme ju volali slangom? Plava?
Bratislava-Břeclav-Wrocław nemôže byť náhoda!

"Bratislavčania" cestujúci domov na blízky, stredný až ďaleký východ
autor: Topier
pridané: 29-04-2009 22:31


To potom nie sú Bratislavčania. Bratislavčanom sa človek môže len narodiť (podobne ako Nitranom, Zvolenčanom, Košičanom či nebodaj Stropkovčanom). Ináč ide len o naplaveninu.
RE:
autor: len
pridané: 30-04-2009 10:43


naplaveninu ? ty si pekny chudak
typujem ze budes z petrzalky do ktorej sa pristahovali vasi skor ako si sa narodil a teraz si velky blavacik
problem bratislavy je v tom ze je plna takychto hlupakov, blava je hlavnym mestom slovenska ale chova sa tak ako keby zvysok statu ani nepotrebovala alebo nepoznala , mozno by bolo vhodne zmenit to
su aj ine mesta ktore by mohli byt hlavne

RE:
autor: Topier
pridané: 01-05-2009 5:36


Tak to veru nie. Moji predkovia boli Prešpuráci a je to veľa generácií bratislavských mešťanov. Tí prví prišli z Nemecka, obnoviť vinohrady, čo tu ostali po Rimanoch a časom zanikli. Stojí to v bratislavskej kronike a spomínajú sa tam aj moji predkovia. Jednoduchí pracovití ľudia, ale všetci odtiaľto. Takže tak. Ja by som navrhol za hlavné mesto Slovenska Stropkov alebo Svidník. :-)
RE:
autor: Jozo
pridané: 02-10-2010 9:26


nie je co dodat na takyto duchom chudobny prispevok, ty prespurak
RE:
autor: Martin Pener
pridané: 03-05-2009 21:29


"blava je hlavnym mestom slovenska ale chova sa tak ako keby zvysok statu ani nepotrebovala alebo nepoznala , mozno by bolo vhodne zmenit to "

Funguje to aj naopak, casto ti co sa tu drzia ako klieste na Bratislavu najviac nadavaju. Tiez by mozno bolo vhodne zmenit to...

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group