 |
|
|
Dilema pred druhým kolomROZHODNUTIE Františka Mikloška nepodporiť v druhom kole prezidentských volieb Ivetu Radičovú pobúrilo pomerne veľkú časť jej fanúšikov i mediálnych podporovateľov. Akosi automaticky sa im totiž vtískalo do mysle, že je to predsa jeho povinnosť. Hoci je pravdou, že obdobné odporúčanie by mohlo priniesť hlasy opozičnej kandidátke, chyba nie je vo Františkovi Mikloškovi. Práve priaznivci Ivety Radičovej totiž mohutne hlásali tézu, že tieto voľby nebudú po dlhej dobe o voľbe menšieho zla. Viac ako 100-tisíc Mikloškových voličov mu odovzdalo svoj hlas aj preto, lebo do istej miery uznali túto premisu a volili „Väčšie dobro. Bez kompromisov“. I z týchto dôvodov nie sú nateraz pripravení voliť „menšie zlo“ zosobnené v kandidátke Radičovej. Navyše robiť z Mikloškových voličov, medzi ktorých otvorene zaratúvam i samého seba, teľce, ktoré by sa nevedeli rozhodnúť aj bez „odporúčania“ samotného kandidáta, mi pripadá nenáležité. Demokracia totiž funguje tak vďaka, ako aj napriek rôznym odporúčaniam. Slovensko dnes našťastie nie je na rozhraní, či už tak mierne otrepanej „križovatke dejín“. Má síce šancu zvoliť si za prezidenta človeka, ktorý by v novodobej histórii mal ako prvý nekomunistickú minulosť, ale tento argument už priveľmi nezaberá. Zo strany Radičovej tábora znejúce posmešky a pohŕdanie názormi, ktoré v kampani presadzoval František Mikloško a pred rozhodnutím nepodať svoju kandidatúru aj Ivan Šimko, sa zjavne dotkli vnútra mnohých politicky angažovaných kresťanov natoľko, že práve teraz v nich samotných prebieha spor, či sa vôbec majú zúčastniť druhého kola volieb. Nedá mi tiež nespomenúť môj neúspech pri hľadaní volebného programu pani Ivety Radičovej, alebo aspoň programových téz, s ktorými táto „reálna“ protikandidátka súčasnej hlavy štátu vstúpila do predvolebného ringu. Ak sa niekomu zo ctených čitateľov dostalo pocty zoznámiť sa s niečím viac, ako je len odhodlanie kričať, hľadať odvahu byť lepším, či nie celkom originálnym heslom „Dokážeme to!“, dajte mi prosím vedieť. Faktom však ostáva, že národ, ktorý sa veľkou väčšinou hlási ku kresťanstvu, si bude v druhom kole vyberať medzi exmečiarovcom Ivanom Gašparovičom, ktorého podporujú exkomunisti, ľavičiari a nacionalisti na jednej strane, a na tej druhej liberálkou bez dlhodobej politickej skúsenosti - Ivetou Radičovou. Dôvodom pre tento stav je aj to, že Radičová získala aspoň akú takú verbálnu podporu Kresťansko-demokratického hnutia, ktoré samo nedokázalo postaviť a presadiť svojho - opozíciou podporovaného - kandidáta a opätovne stratilo komplementárnu výhodu plynúcu z iniciatívnosti. Ďalšou chybou tiež bolo, že František Mikloško bol príliš spätý so snahou o prezentáciu nedávno založenej politickej strany a neuspel pri oslovovaní viacerých ľudí, ktorí s ňou nemajú nič spoločné a zrejme ani nič mať nechcú. Hlbším dôvodom nielen Mikloškovho neúspechu však je stále sa viac a viac rozštiepajúca reprezentácia kresťanskej politiky. Verím preto, že aj tieto voľby budú pre jej vrcholných predstaviteľov inšpiráciou na zamyslenie sa nad úplne opačným trendom. Veď pravdivosť hesla „V jednote je sila“ sme mali možnosť v rokoch nedávno minulých vyskúšať pomerne pozitívne aj na vlastnej koži, čoho dôkazom je i nesporne dobré hospodárske a medzinárodno-politické postavenie našej vlasti. Práve táto skúsenosť i očakávaná zmena na poste predsedu KDH by mohla byť nádejou do ďalších politických súbojov. Zatiaľ je preto podľa môjho názoru potrebné zdarne osvedčiť svoj občiansky postoj a demokratickú výsadu, ktorá nám práve v tomto čase vkladá do rúk nebývalú silu. Silu zhmotnenú do volebného lístka! Ak dokázala Iveta Radičová nadbiehať voličom z tábora Ficom podporovaného Gašparoviča, vyčkajme, či sa v dobe pred druhým kolom prezidentských volieb pokúsi zabojovať aj o hlasy politiku neignorujúcich kresťanov. Šancu na to by sme jej uprieť rozhodne nemali. |
23-03-2009
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|