 |
|
|
Quo vadis KDS?Na pravicovom politickom poli vznikol nový subjekt. Najpolitologickejšia trojica Kusý - Haulík - Mesežnikov sa poponáhľala so svojimi "aktuálnymi" prognózami a zaplnila stránky denníkov. Strana nemá šancu, znie verdikt prekurzorov verejnej mienky. Pravicové spektrum mlčí, "kádeháci" vyčkávajú, čo bude. Alebo lepšie, tvária sa, že sa nič nedeje. Východiská Za každým z uvedených postojov cítiť až prílišnú viazanosť na konkrétnu politickú stranu alebo politologický chlebík. Pre tých, ktorých ešte zaujíma, ako veci sú, odporúčam celú vec osvetliť zvonku. Osobne sa v tomto smere necítim byť ničím viazaný. Ani závislosťou na KDH, ani spriaznenosťou s "palkizmom" či "šebejizmom", ani ľavicovým či anti-opozičným postojom, ani úpornou snahou štefunkov a chmelárov dostať sa do politiky, ani závislosťou komentátorov od svojich vydavateľov. Prípadným čitateľom je dobre známa história celého prípadu, takže tú rád vynechám. Prognóza Skôr ma zaujíma jeden nie veľmi priaznivý, ale veľmi pravdepodobný scenár dlhodobého vývoja politickej scény. Fico vyhrá najbližšie voľby a potvrdí smerovanie politiky štátu "smerom k ľuďom" (čiže v podstate "ľudí smerom k štátu"). Rozdrobená opozícia sa na čele s KDH v roku 2010 nedostane do parlamentu. Štruktúry sa možno prebudia zo stáročného spánku. Intelektuáli z OKS zostanú naďalej zaseknutí vo svojom intelektualizme. Fico aj Daniel Lipšic sa rozhodujú, či zostanú v politike. Fico, človek-milión, by najradšej odišiel z politiky, ale vo voľbách "opätovne získa dôveru ľudí", takže predvedie nesmiernu obetu a zostane premiérom (ak nebude medzitým prezidentom). Lipšic sa rozhodne prorodinne a odíde do právnickej branže. A my? Ďalšie štyri roky sme odsúdení vídať a počúvať vo verejnom priestore nekultivované, neodborné, hrubozrnné myslenie politických manekýnov tancujúcich pod taktovkou verejnej mienky. O dôsledkoch na spoločenskú klímu, hospodársku politiku, kredit Slovenska a napokon aj spätne na kultúru ani nehovoriac. Úskalia a nádeje Do tohto modelu je ešte potrebné zapracovať voľbu prezidenta. "Opozičná" prezidentka by mohla dostať opozíciu do lepšej pozície už vo voľbách 2010. V horšom prípade nás „ani studený ani horúci“ Gašparovič neustálym obrusovaním hrán účinne uspí (ak ešte nejaké hrany zostanú). Je to práve tento Smer, smer k ničote a ničotnosti, ktorý chce Palko zvrátiť, alebo aspoň vytvoriť priestor pre akúsi nádej na zdravú zmenu. Dnes mnohých z nás z premiérových vyhlásení vo vzťahu k médiám či ekonomike mrazí. Aj v päťdesiatych rokoch ľudí mrazilo, ale čakali, že "to padne" samo. Ešte aj vo väzniciach dúfali. Nádej vydržala iba tým najzdatnejším bežcom na dlhé trate. Režim padol o 40 rokov neskôr. Založenie KDS samozrejme nie je nič spásonosné, ale je to čosi. Palko správne rozpoznal, že je čas konať. Otázka, či je pre neho vlastná ambícia prvoradá, je pre mňa zase druhoradá. Možno súhlasiť s politológmi v tom, že strana nemá šancu na úspech - ale zároveň sa pýtam, na aký úspech? Úspech v krátkozrakom politologickom zmysle limitovanom termínom ďalších volieb. Práve pre svoju odvážnosť, či z krátkodobého hľadiska dokonca absurdnosť, je Palkova avantúra taká zaujímavá. Cítiť v nej ono sympatické "navzdory". Jedným z pomerne málo citovaných posolstiev, ktoré nová strana pri príležitosti svojho založenia vypustila do éteru bolo toto: chceme tu pôsobiť dlhodobo. Zdá sa (aj vzhľadom na životopisy zakladateľov), že to myslia vážne a ja im tlieskam. Aj politológom musí byť zrejmé, že po prípadnom a veľmi pravdepodobnom fiasku opozície vo voľbách 2010 dôjde k významnému preskupovaniu síl. Možno preto sú dnes "kádeháci" ticho. Z pragmatických dôvodov. Odporúčania Vzhľadom na uvedené by som odporúčal činiteľom nasledovné: Ľavicoví ašpiranti by nemali vkladať nádeje do "podloženia" Smeru štandardnou ľavicovou sociálno-demokratickou agendou. Fico nepotrebuje myšlienky. Potrebuje vyslať "clear message" svojej voličskej základni bez ohľadu na jej myšlienkový obsah. A pokiaľ ide o štandardnú ľavicovú agendu, chvála Pánu Bohu, slovenský väčšinový volič, ktorý (ešte stále) neporozumel nevyhnutnosti ekonomických reforiem, nerozumie ani antidiskriminácii, humanrightizmu alebo feministickej agende. Neklamme sa: ľudia vo voľbách 1998 nevolili reformy, ale Dzuridove dvojnásobné platy. Takto primitívne zmýšľa volič a takéhoto primitívne mysliaceho zástupcu cez médiá hľadá. S ľavicovými intelektuálmi sa zhodujem v nutnosti vytvoriť pôdu pre diskusie o hodnotách, o myšlienkach, o podstate vecí. Toto si však vyžaduje rozšírenie počtu a kvality ľudí, ktorí sú schopní politické výroky a rozhodnutia kontextualizovať. Až potom môžu semienka antidiskriminácie či environmentalizmu padať na ľavo od stredu - na úrodnú voličskú pôdu. Oproti konzervatívnej strane však majú ľavičiari jednu zásadnú nevýhodu: ich východiská sú ontologicky mylné. Konzervatívcom odporúčam taktiež rozširovať a prehlbovať nepomerne rozvinutejšie štruktúry na pravej strane spektra, a to nie iba politicky ale širšími kultúrnymi pohybmi. Nepomerne rozvinutejšie sú preto, lebo ľavica v hodnotovom zmysle v moderných slovenských dejinách tradíciu nemá (ak neberieme do úvahy násilné či menej násilné politické puče alebo vonkajšie geopolitické tlaky). Ďalej odporúčam pripraviť sa na absolventov liberálnych škôl. Za ich zhmotnenie možno v súčasnosti považovať istého trubadúra, ktorý už cez svoje ekonomické okuliare nevidí rozdiel medzi nedeľou a pracovným dňom, medzi všedným a posvätným. Čo odporučiť KDS? Predovšetkým trpezlivosť. Nestratiť dlhodobú víziu, tvrdo pracovať, kultivovane diskutovať, používať jazyk, ktorému dnešní ľudia rozumejú, apelovať nie na pudy a primitivizmus ako súčasná koalícia, ale na zdravý sedliacky rozum slovenského pospolitého ľudu, a najbližšiu predvolebenú kampaň zamerať (pokiaľ možno explicitne) na rok 2014. Ak KDS neprekročí 5-percentnú hranicu v najbližších voľbách, nebude to pre KDS neúspech. Stranou, ktorá si v najbližších voľbách nemôže dovoliť neuspieť, je KDH. |
18-03-2008
IdeológiaPri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|