Dvadsiateho ôsmeho februára sa konalo zasadnutie Financial Services Committee Kongresu Spojených štátov. Pred reprezentantov kongresu predstúpil šéf FEDu Ben Bernanke, aby prezentoval pravidelnú polročnú správu o stave ekonomiky Spojených štátov.
Medzi najdôležitejšie informácie patrí spomalenie rastu HDP z 2,75% (predpokladaného v správe FEDu z júla 2007) na 1,3-2,0% HDP a nárast miery nezamestnanosti z 4,75% (predpoklad z júla 2007) na 5,2-5,3%. V správe sa ďalej píše: „Consumer price inflation has increased since our previous report, in substantial part because of the steep run-up in the price of oil.“ („Inflácia spotrebiteľských cien vzrástla od našej poslednej správy, v podstatnej miere, kvôli náhlemu zvýšeniu cien ropy.“) V skutočnosti je to však presne naopak.
Bernankeov liek na recesiu (myslím, že už nemá zmysel diskutovať či vôbec nastala) je jasný. Zaplaviť trh „lacnými peniazmi“. Tomu zodpovedá znižovanie základnej sadzby FEDu z 5,25% (jún 2006) na 3% (január 2008). Paradoxom dnešnej situácie je, že i predstavitelia Chicagskej školy klasickej ekonómie, ako prof. Ľuboš Pástor tvrdia, že je dobré ak existuje centrálna banka, ktorá môže „zachrániť“ situáciu na trhu v momente, keď praskne (technologická, realitná alebo podobná) bublina. Základným východiskom môjho pohľadu je fakt, že infláciu (rast cien) spôsobuje iba tlačenie nekrytej meny centrálnou bankou. Teda centrálna banka je priamo zodpovedná za každú bublinu na trhu.
Spomínanej diskusie sa zúčastnil i Ron Paul. Bernanka sa pýtal na nárast agregátu M3 (zjednodušene povedané objemu peňazí) z 10 triliónov dolárov (v roku 2006) na viac ako 14 triliónov dolárov (vo februári 2008). Varoval pred vymazaním strednej triedy infláciou a žiadal od šéfa FEDu reakciu na prudké oslabenie dolára voči väčšine zahraničných mien (napr. aktuálnych 1,5 dolára za euro). Bernankova odpoveď bola jasná, jeho úlohou je (iba) cenová stabilita na vnútornom trhu. Ako ju však chce dosiahnuť pri tak významnej závislosti od importu, globalizácie a faktu, že dolár je svetovou rezervnou menou mi nie je jasné.
Zodpovednosť za dnešnú situáciu však nemožno klásť len Bernankovi. Zodpovedný je v prvej rade sám „ekonomický guru“ Greenspan. Príkladom môže byť vývoj základnej úrokovej sadzby FEDu. Pred prasknutím technologickej bubliny klesla úroveň úrokovej sadzby postupne až na 1%. Potom síce úroková sadza narastá, avšak spolu s ňou rovnako rapídne rastie aj objem peňazí, ktoré FED vypúšťa do obehu. Greenspan odstupuje za 5 minút 12 v januári 2006. Bernankovi nemožno závidieť situáciu, v ktorej zasadol do kresla šéfa FEDu. Prichádzajúca kríza bola pravdepodobne neodvrátiteľná. Zaujímavé je aj rozhodnutie vedenia FEDu, ktoré 10. novembra 2005 (teda ešte za Greenspana) rozhodlo, že od marca 2006 nebude zverejňovať údaje o agregáte M3. Nie som zástancom špekulácii a konšpiračných teórii, ale je pozoruhodné, že pri takom rapídnom raste objemu „lacných“ peňazí, sa FED rozhodne nezverejňovať údaje o nich. Po 23. marci 2006 je možné v grafe vidieť len špekuláciu vývoja agregátu M3, odvodenú od rastu ceny zlata a ropy. Avšak jej správnosť potvrdzujú viaceré informácie a jej hodnota veľmi pravdepodobne prekračuje dnes 14 triliónov dolárov.
Cena zlata a ropy nijako výrazne nerastie. Keďže dolár je ešte stále svetovou rezervnou menou (predstavuje približne 60% svetových rezerv) a cena ropy, zlata a drahých kovov sa všeobecne uvádza a obchoduje v dolároch, je len prirodzené, že pri devalvácii doláru sa cenová hladina týchto komodít zvyšuje (dôkazom je i ustálená cena benzínu u nás, napriek prudkému rastu ceny ropy v dolároch). Je to ako s fyzikálnymi zákonmi. Prírodu sa proste oklamať nedá, rovnako tak ani trh. Stále totiž platí základný zákon ponuky a dopytu. Veľmi pravdepodobne sa dopyt po zlate a rope nijak extrémne nezvyšoval, ale naopak hodnota doláru sa znižovala práve kvôli inflácii.
Je to podobné akoby sme do akvária s morskými rybkami dolievali vodu z vodovou. Na prvý pohľad sa zdá, že morskej vody v akváriu je naozaj viac (rybky majú viac životného priestoru). Avšak slaný roztok sa prilievaním sladkej vody riedi a je veľmi pravdepodobné, že nám morské rybky, nezvyknuté na sladkú vodu, čoskoro skapú. Soľ sa síce pridať dá, hodnota meny však nie. Vlievaním „lacných“ peňazí na trh sa síce zvýši ich objem, ale hodnota sa umelo navýšiť nedá. Cena peňažnej jednotky nekrytej meny totiž predstavuje objem tovarov a služieb vyprodukovaných na trhu, kde sa mena používa. Na jednej strane zvyšujeme počet menových jednotiek, ale objem služieb a tovarov ostáva nezmenený. Strata hodnoty doláru potom prestavuje len prejav jeho skutočnej hodnoty. História nám môže byť príkladom minimálne od čias pádu rímskej ríše.
Na rozdiel od „fiat“ peňazí majú kryté peniaze práve tú jedinečnú výhodu, že ich nie je možné riediť. Samozrejme i tu sú isté obmedzenia ako zvyšovanie ťažby (to však zďaleka nie je také jednoduché ako tlačenie peňazí). Krytá mena ale predstavuje ekonomický a politický problém pre vládu, ktorá chce inflačnou politikou „financovať“ svoje výdavky (a to najmä sociálne) alebo „podporovať“ ekonomický rast. Ide o nepriame zdaňovanie každého, kto danú menu drží a používa. U doláru tak americký dlh spolufinancovala napríklad Čína (keďže drží obrovské zásoby dolárov), ale i krajiny vyvážajúce ropu (obchodovanú v dolároch), či európske hedgeové fondy (investujúce do amerických realít v dolároch). V súvislosti s Čínou sa napríklad dá povedať, že veľká časť obyvateľstva vlastne pracovala bez pláce alebo o značnú časť pláce prišla. Jedinou ochranou pre obyčajných ľudí je nákup krytej meny (čo je prakticky nemožné) alebo investovanie do hmotných aktív ako reality alebo vzácne kovy. Oboje však prináša problémy. Nehnuteľnosť vo väčšine prípadov znamená zadlžiť sa na dlhú dobu. Pri ekonomickom boome je to príjemné a jednoduché, ale v momente krízy pri raste úrokových sadzieb je to spojené s rastom nákladov (úrokov) dlhu. To znamená menej prostriedkov na sporenie a bežný život, v najhoršom prípade insolvenciu. S nákupom vzácnych kovov to je síce jednoduchšie, musíme však rátať s transakčnými nákladmi, menšou likviditou a i problémami s dostupnosťou komerčných produktov sprostredkúvajúcich podobné investície.
Poučenie z vývoju dolára by si mala zobrať najme eurozóna, ktorej súčasťou sa za nedlho staneme. Keďže tu existuje obrovský tlak na dolár, euro sa v dohľadnej dobe vyrovná doláru ako rezervnej meny svetovej ekonomiky. To samozrejme prinesie okrem výhod (možnosť platiť vo väčšine krajín sveta) najmä politické riziko. A zo skúsenosti možno povedať, že práve politika je mimoriadne nebezpečná vo vzťahu k nekrytým peniazom. U eura je to o to nebezpečnejšie, že sa jedná o mladú menu vytvorenú na základe politickej objednávky a nie pre dopyt trhu. A zároveň kvôli pretrvávajúcim problémom starých členov eurozóny so sociálnymi systémami, vysokými daňami a verejnými výdavkami, ale aj prerozdeľovaním .
Ďalším obrovským rizikom nekrytých peňazí je dopad na etiku a morálku trhových subjektov. Nie len že zvýhodňuje dlžníkov na úkor veriteľov, ale navyše centrálna banka svojimi zásahmi a nízkymi úrokmi vytvára dojem, že neexistuje investičné riziko, pretože v momente krízy budú rýchlo dodané „lacné“ peniaze. To je stav, na ktorý si najmä komerčné banky a finančné inštitúcie ľahko zvyknú. Pretože ak investujú zle, neznamená to stratu pre banku, ale zásahom centrálnej banky sa strata rozdelí rovnomerne na všetkých držiteľov peňazí oslabením meny. Podobne i „verejný záujem“ štátu o bezpečný finančný trh vytvára falošný pocit znižovania rizík. Pretože ak komerčnej banke hrozí bankrot, je bežné že jej záväzky preberie štát (napríklad zoštátnením alebo poskytnutím záruk veriteľom) a straty nakoniec zaplatia daňoví poplatníci, tak ako sme to zažili i mi pri ozdravovaní komunistami zdevastovaného štátneho bankového sektoru. Extrémom takejto politiky je príklad Zimbabwe alebo Nemecka v 30. rokoch.
Zdroje dát:
http://www.ioga.com/Special/crudeoil_Hist.ht...
http://www.federalreserve.gov/releases/h6/hist/h6hist1.tx...
http://www.federalreserve.gov/releases/h6/20060323...
http://www.federalreserve.gov/fomc/fundsrate.ht...
http://kitco.com/scripts/hist_charts/monthly_graphs.pl...
http://www.inflationdata.com/Inflation/Consumer_Price_Index/CurrentCPI.as...
http://goldprice.org/30-year-gold-price-history.htm...
http://www.youtube.com/watch?v=yybFGh1sUcQ&NR=...
http://www.prisonplanet.com/articles/february2008/022708_deliberately_destroying.ht...