Čo sa po jedenástom septembri nezmenilo

Holá veta „svet sa zmenil“ sa po poslednom, najbrutálnejšom teroristickom útoku na západnú civilizáciu stala akousi okrídlenou frázou, proti ktorej sa nepatrí namietať. Je súčasťou mnohých novinových titulkov, neodmysliteľným východiskovým súdom fundovaných zahraničnopolitických analýz. Na jednej strane napomáha zmeniť našu tradičnú, zabehanú optiku a formulovať nové priority, na strane druhej jej zjednodušená interpretácia navodzuje v lepšom prípade naivné, v tom horšom až nebezpečne pomýlené videnie „zmeneného“ sveta. Svet sa v mnohých ohľadoch naozaj zmenil. Stal sa menej bezpečným, krehkejším. I najväčší utopický naivista pochopil, že žiaden ohlasovaný „koniec dejín“ sa po páde komunizmu nekoná. Toto neradostné, ale pravdivé poznanie je snáď to jediné, čo dalo nezmyselnej, absurdnej septembrovej tragédii aký-taký zmysel.

Základný konflikt vinúci sa dejinami ľudstva zostáva žiaľ i po nej nemenný - vyviera totiž zo samotnej ľudskej podstaty. Tá ani naďalej neodolá svojim krajným pokušeniam, snahám prekročiť realitu a zriadiť na zemi rajský život. Nie však hľadaním si svojho pozemského šťastia každodennou poctivou prácou, spontánnou interakciou slobodných jedincov, ale nadekrétovaným poriadkom demiurgov ľudského „blahobytu“. Zápas slobody s neslobodou, zodpovednosti so svojvoľnosťou, zápas kapitalizmu s totalitami všetkých druhov a stupňov zostáva aktuálny aj naďalej a svojou nadčasovosťou presahuje význam súčasného protiteroristického ťaženia. Huntingtonov konflikt civilizácií je možno odôvodnený, nemôže však prekričať náš vlastný konflikt „vnútrocivilizačný“. Napokon, práve vovnútri našej vyspelej, modernej, kresťanskej civilizácie sa zrodili dve najväčšie zlá všetkých vekov – fašizmus a komunizmus.

Odkaz sedemnásteho novembra sa za uplynulých desať rokov, ani po uplynulej tragickej udalosti nezmenil. Naši „teroristi“, plní nenávisti k civilizácii a kapitalizmu, rozbíjači výkladov McDonaldov, „treťocestoví“ pragmatici opovrhujúci osvedčenými hodnotami, relativisti spochybňujúci všetky normy a pojmy, zo zemského povrchu žiaľ nezmiznú. A už vôbec nie z toho nášho, slovenského. Treba to mať na pamäti a byť ostražití.

Martin Hanus

Diskusia k článku Čo sa po jedenástom septembri nezmenilo zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.