OLOF PALME - hrobár švédskej slobody

Švédsko malo v dvadsiatom storočí pomerne veľa výrazných osobností v mnohých odvetviach vedy, kultúry i politiky, máloktorá bola však tak kontroverznou ako osoba Olofa Palmeho. Fascinoval všetkých, či už zdieľali jeho názory alebo nie. Bol nekriticky zbožňovaný doma i v zahraničí. A nenávidený! Až na smrť! Aký bol tento muž, o ktorom sa hovorí, že opäť urobil Švédsko veľkým? A ako to dosiahol?

Z buržoáznej rodiny

Sven Olof Joakim Palme sa narodil 30.januára 1927 v rodine ktorá sa bez nadsádzky dá označit za buržoáznu. Jeho starý otec z otcovej strany, Sven Palme, bol spolumajiteľom obchodného reťazca MEA a hlavným akcionárom poisťovacej spoločnosti Thule, kde Olofov otec, Gunnar Palme pôsobil ako výkonný riaditeľ. Matka Catharina pochádzala zo starobylého nemecko-litovského šľachtického rodu von Knieriem.

Ako dieťa býval chorľavý a až do dospelosti trpel atopickým ekzémom. Možno tento handycap ho urobil nesmierne húževnatým, schopným nasadiť všetky sily aby sa vyrovnal druhým. V športe sa snažil vždy a za každú cenu vynikať a už v mladom veku sa stal vynikajúcim tenistom.

V roku 1934 stratil počas jedného mesiaca otca, ktorý zomrel na astmatický záchvat i starého otca a bol vychovávaný matkou. Po stredoškolských štúdiách začal navštevovať právnickú fakultu v Štokholme. V štúdiách pokračoval v USA, kde získal v roku 1948 titul Master of Arts.

Obrat vľavo

Pravdepodobne v kruhoch amerických intelektuálov z konca štyridsiatych rokov, kde ľavicové, ak nie priam komunistické prúdy boli v tých časoch doslova módnym hitom, nasiakol marxistickou ideológiou. Sám vždy tvrdil že ľavicové cítenie získal po okružnej ceste Severnou i Južnou Amerikou, kde videl obrovské sociálne rozdiely, kontrast nesmierneho bohatstva a veľkej chudoby, ale i cestami po Azii, kde pozoroval dôsledky kolonializmu a ktoré ho vraj naplnili súcitom s trpiacimi.

Témou jeho diplomovej práce bola nekompromisná kritika Hayekovho diela Cesta do nevoľníctva, o ktorej novinár Suge Richard v roku 1952 napísal, že je to typická revolta buržoázneho synčeka. Po návrate do vlasti pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Štokholme, kde začal pôsobiť v Zväze študentov, výrazne napojeného na Sociálnu demokraciu. Ako perličku možno uviesť,že v roku 1949 po návšteve Prahy uzavrel fiktívne manželstvo s československou občiankou Elenou Rennerovou, ktorej takto pomohol na slobodu z Československa, vtedy už zovretého železnou oponou. Manželstvo bolo v tichosti rozvedené v roku 1952.

Z čias pôsobenia v Zväze študentov si ho mnohí účastníci pamätajú ako brilantného rečníka, argumentátora, vášnivého diskutéra a horlivého sociálneho demokrata. V roku 1951 sa stáva predsedom Zväzu študentov. Z tohoto postu vedie cesta do najvyšších štruktúr Sociálno-demokratickej stany (SAP).

Cesta k moci

Nevie sa presne kedy a za akých okolností vzbudil Olof Palme pozornosť vtedajšieho premiéra, umierneného sociálneho demokrata Tageho Erlandera. Po viacerých osobných stretnutiach, v ktorých musel mladý Palme na starnúceho šéfa SAP silne zapôsobiť, sa stáva v roku 1954 jeho osobným sekretárom.

Raketová politická kariéra začína nenápadne ale o to efektívnejšie,v Erlanderovom tieni. Niektorí autori toto Palmeho obdobie označujú za odobie šedej eminencie. Palme získava nenápadne vplyv nielen na premiéra, ale i na vedúce orgány sociálnaj demokracie. V roku 1956 sa stáva poslancom za SAP a v roku 1958 ministrom pre komunikácie. Tým dostáva do rúk nové médium, prenikajúce odvtedy do intimity každej domácnosti - televíziu.

V USA sa Palme poučil o význame propagandy a obrovskom význame elektronických médií pri jej šírení a postupne si úplne podmanil oba televízne kanály vylúčiac akúkoľvek konkurenciu privátnych médií. Pochopil, podľa vzoru volebných kampaní amerických prezidentov, aké dôležité je byť videný a začal intenzívne pracovať na svojom image. Často sa ukazoval v televíznych debatách, bol výrečný, rýchlo reagujúci a používal slangové výrazy do ktorých balil ľavicovú demagógiu.

Mládež bola nadšená a začínala ho vnímať ako idol, popovú hviezdu, superstar. Počula to, čo chcela - reči o rovnosti, zavrhnutiahodnosti kapitalistického zriadenia, práce pre všetkých a vôbec o budovaní nádherného nového sveta...

Cesta k moci sa rozšírila na diaľnicu. Do vrcholu svojej kariéry strieda niekoľko ministerských postov a všetku svoju energiu využíva na budovanie istého druhu kultu osobnosti. Palmeho narcizmus komentoval novinár Kjel-Olof Feldt slovami: „Má nepredstaviteľnú dôveru v svoje schopnosti. Pokladá sa v istom zmysle za nadčloveka.“

V roku 1969, kedy vekom ukonaný premiér Tage Erlander odstúpil a Palmeho navrhol namiesto seba na premiérsky post, doznieval v Európe revolučný rok 1968. Revolty v európskych metropolách rezonovali s vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a nešťastná vojna vo Vietname sa stala hlavným tromfom militantných ľavicových antiamerikanistov.

Švédska vláda ostro odsúdila napadnutie Československa a zároveň Palme sám sa zúčastňoval mohutných protiamerických demonštrácií, ktoré boli podľa Palmeho kritikov vyhecované médiami v štátnych rukách. Prichádzal na ne bez ochranky a bez štátnej limuzíny za frenetického kriku „Heja Palme!“

Aká bude tvár premiéra najbohatšej škandinávskej krajiny a jednej z najbohatších krajín sveta? To začalo byť čoskoro jasné.

Triedny boj po švédsky

Pokiaľ Palmeho predchodca Tage Erlander bol mužom kompromisu, schopným vládnuť i s pravicou a je doteraz označovaný za otca blahobytu, Palmeho nástup k moci spustil riavu antikapitalistickej demagógie a antiamerikanizmu. Vládol väčšinou s podporou alebo dokonca v koalícii s komunistami a túto etapu mnohí označujú ako etapu triedneho boja. Začal nekompromisne upevňovať moc sociálnej demokracie, pričom si počínal nanajvýš premyslene.

Voľby v roku 1973 skončili patom: sociálna demokracia a komunisti získali presne rovnaký počet mandátov ako pravicová koalícia. Cez to všetko sa Palmemu, ktorý ostal v premiérskom kresle, podarilo presadiť niektoré významné zmeny: posilnenie moci odborov, zvýšsnie sociálnej starostlivosti a úplné obmedzenie právomocí kráľa ktorý sa stal výlučne reprezentatívnou postavou.

V tomto volebnom období začala i masívna likvidácia „triedneho nepriateľa“ - drobných živnostníkov a remeselníkov ako tradičných nevoličov SAP. Nejednalo sa samozrejme o likvidačné zariadenia typu gulagu alebo monsterprocesov. Palmeho likvidačný prostriedok sa volal DANE!

Postupné zvyšovanie daní pod zámienkou sociálnej rovnosti nielen že postupne zlikvidovalo širokú strednú vrstvu menších podnikateľov ale daňoví úradníci z tábora SAP s typickou švédskou dôkladnosťou začali doslova hon na úspešné osobnosti podnikateľského a umeleckého sveta.Mnohé z nich preto opustili krajinu - napríklad zakladateľ a majiteľ reťazca IKEA Ingvar Kamprad, zalkadateľ firmy Tetra Pack A.R.Rausing i mnohí umelci a podnikatelia.

Svetoznámy režisér Ingemar Bergman bol šikanovaný úradmi, neprávom obžalovaný z daňového úniku, psychicky sa zrútil a tiež volil emigráciu. Svetoznáma spisovateľka Astrid Lindgrenová mala zaplatiť za rok 1975 daň vo výške 102 percent svojho ročného prijmu. Stalo za čosi čo v krajine nemalo obdoby: spisovateľka sa postavila proti režimu a napísala poviedku, kde hlavná postava po tom čo zaplatí štátu dane, musí ísť žobrať. Približne v tom čase, teda v období volebnej kampane, vyšiel z dielne SAP návrh zdaniť stopercentnou daňou akýkoľvek príjem nad určitú hranicu.

To bolo príliš i pre taký tvárny národ ako sú Švédi. Astrid Lindgrenová vstúpila do volebnej kampane za pravicu a SAP utrpela po prvý raz za 40 rokov volebnú porážku. Palme i jeho spolupracovníci boli dosť inteligentní na to aby pochopili že znárodnenie tradičných švédskych vysoko výkonných podnikov by viedlo ku rýchlej devastácii stále prosperujúcej ekonomiky a skorému koncu blahobytu.

Sovietsky typ ekonomiky bol vtedy už dostatočne odstrašujúcim príkladom fatálnej nevýkonnosti štátom riadeného hospodárstva. Z toho dôvodu veľkí podnikatelia a multimilionári ostali prakticky nedotknutí. Bolo ľahko pochopiteľné, že bez nich by sa ekonomika zosypala a Palme ich potreboval na udržanie blahobytu más.

Jeho koncepcia ekonomiky bola založená na rozvoji veľkých podnikov, zamestnávajúcich až desaťtisíce ľudí, pretvorených do triedy zamestnancov organizovaných v odboroch, úzko napojených na SAP. Samozrjeme, s jasným vplyvom na ich hlasy vo voľbách. Daňové zákony sú koncipované tak, že pre multimilionárov s kontami kdekade v zahraničí sú dane prakticky dobrovoľné. Z toho dôvodu má dodnes SAP z ich strany pokoj.

Príčinou prehry vo voľbách 1976 bolo i niekoľko škandálov, ktoým sa nevyhol ani Palme -Superstar. Medzi najväčšie patrili tzv. Rainerova aféra, kde Palme vedome klamal aby zbavil svojho ministra obvinenia z daňového úniku,Geijerova aféra s odpočúvaním členov opozície alebo finančný škandál, ktorý prepukol v roku 1975. V tomto prípade sa jednalo o nelegálny transfer okolo 200 000 SEK organizácii Združenie robotníkov v Nemecku.

Druhá Palmeho vláda

Pri odovzdávaní moci pravicovej koalícii v roku 1976 použil Palme prirovnanie, že nová vláda sadá ku prestretému stolu. Opak bol pravdou. Neriešenie alebo odkladanie nevyhnutných ekonomických krokov, respektíve ich riešenie z ideologických pozícií, spolu s následkami prvej naftovej krízy a zánikom stoviek malých firiem viedlo ku zníženiu konkurencieschopnosti ekonomiky.

I keď pravica napokon po dlhých diskusiách a vládnej kríze znížila dane na znesiteľnú mieru, nebola schopná prijať nevyhnutné nepopulárne opatrenia a znížiť výdaje štátu. Po šiestich rokoch v opozícii sa v roku 1982 stáva Olof Palme opäť premiérom a prvá akcia jeho vlády je známa superdevalvácia švédskej koruny o rovných 16 percent za deň. Tento čierny deň švédskej meny sa dá považovať za začiatok pomalej agónie Palmeho Švédskeho modelu.

V roku 1983 došlo ku prvému ťažkému konfliktu medzi vládnucou SAP a Podnikateľským zväzom kvôli zákonu o zavádzaní tzv.vyrovnávacích fondov. Jednalo sa o iniciatívu odborov, ktorej zárodky sa objavili už okolo roku 1971 na všeodborovom zjazde a ích zavedenie prerušila prehra SAP vo voľbách 1976.

Išlo o tzv.solidárnu mzdovú politiku, ktorá bola zákonom nanútená podnikom, pričom menej produktívne podniky museli zvýšiť mzdy tak, aby sa vyrovnali prosperujúcim. Výsledok nenechal na seba dlho čakať. Menej produktívne podniky začali bankrotovať pretože nemali na krytie vysokých mzdových požiadaviek, začala sa zvyšovať nezamestnanosť, klesať konkurencieschopnosť a opäť bolo nutné devalvovať.

Zákony ekonomiky fungovali s matematickou neúprosnosťou a ako odpoveď na túto krízu prišla iniciatíva odborov aby vysoko produktívne podniky povinne odvádzali časť zisku do spoločného fondu na dorovnanie miezd v menej produktívnych podnikoch. Zákony ekonomiky však oklamať nemožno - výsledok bol ten, že v perspektívnych odvetviach sa okamžite začal prejavovať fatálny nedostatok pracovných síl.

Nastala paradoxná situácia: pri viac ako 10 percentnej nezamestnanosti bol citeľný nedostatok najmä kvalifikovaných pracovných síl. Odbory pokračovali v stupňovaní požiadaviek, ignorujúc ekonomické zákony. Odborársky šéf Rudolf Meidner prezentoval v roku 1984 iniciatívu na povinné odovzdávanie 20 percent zisku po zdanení do spoločného fondu pod kontrolou odborov, z ktorých by boli zakupované akcie vlastnené v podstate odbormi.

„Odbory musia odobrať vlastníkom kapitálu ích moc. Skúsenosti ukazujú že nestačí mať iba vplyv na chod podnikov. Je nutné zmeniť vlastnícke vzťahy, ktoré hrajú hlavnú úlohu. Odvolávam sa ma Marxa, nie je možné zmeniť spoločnosť bez zmeny vlastníckych vzťahov“-prehlásil vtedy odborársky boss.

Šéf centristov Torbjörn Fälldin komentoval túto iniciatívu slovami: „Švédsko je na najlepšej ceste k ekonomike východoeurópskeho typu.“ Iniciatíva rozštiepila SAP. Časť bola za zachovanie systému voľného trhu a nakoniec bola zavedná modifikovaná forma zvaná daň z neprimeraného zisku, ktorá bola zrušená až v roku 1991 pravicovou vládou a nebola viac obnovená.

Boj o zahraničnú politiku tak isto rozštiepil SAP. Palmeho radikálnejšie krídlo dlhodobo presadzovalo nevstúpenie do EHS a NATO, odvolávajúc sa na tradičnú neutralitu krajiny. Palme sa sám niekoľkokrát vyjadril, že Afrika je pre neho dôležitejší partner, než západné štáty a s obľubou navštevoval na zahraničných cestách rôznych exotických diktátorov napríklad Idi Amina v Ugande alebo predstaviteľov režimu v Etiópii.

Silné väzby mal i na komunistických diktátorov v južnej Amerike (Castro, Allende). Naopak, budovanie takmer kultovej nenávisti vôči Ronaldovi Reaganovi, Pinochetovi alebo Margareth Thatcherovej sa stalo každodeným chlebom jeho zahraničnej politiky a domácej propagandy. Medzinárodnú popularitu mu prinieslo sprostredkovávanie mieru v iránsko-irackej vojne, kde pôsobil ako úspešný vyjednávač.

Na kritiku jeho zahraničnej politiky viacráz odpovedal: ”Nepotrebujeme zmenu nášho smerovania, vďaka tomu, že sme modifikovali západný model, Švédsko je dnes najcivilizovanejšou a najmierumiovnejšou krajinou sveta.“ Zabudol dodať, že tá najmierumilovnajšia krajina vyváža zbrane do celého sveta a buduje z toho veľkú časť svojho blahobytu...

Posledný škandál a koniec superstar

V roku 1985 bol Palme obvinený z daňového úniku. Zdá sa, že táto choroba je dosť rozšírená u tých, ktorí presadzují platenie najvyšších daní u všetkých ostatných. Jeho syn získal štipendium na Harvardsekj univerzite ako honorár za Palmeho prednáškové turné po USA vo výške 40 000 dolárov. Palme sa neunúval deklarovať túto sumu v daňovom priznaní. Ku procesu nedošlo.

Dňa 28. februára 1986 o 23 hodine a 43 minúte, padá Olof Palme pod výstrelmi atentátnika pri ceste z kina, kde bol so svojou manželkou Lisbeth, niekoľko desiatok metrov od stanice metra. Aj napriek intenzívnemu vyšetrovaniu a dokonca priznaniu sa pozostalej po údajnom vrahovi v roku 2004, polícia archivuje dodnes prípad ako nevyriešený.

Za Palmeho vlády sa spomalil respektíve zastavil rast švédskej ekonomiky, krajina začala viditeľne zaostávať za ostatnými, z najbohatšej škandinávskej krajiny sa stala najchudobnejšou. Pokiaľ v roku 1970 bol HDP krajiny na piatom mieste na svete, v roku 1980 klesol na desiate, v roku 1990 na štrnáste a v roku 2004 na devätnáste miesto. Došlo ku permanentnej devalvácii meny, čím vláda zachraňovala konkurencieschopnosť, štatisticky od roku 1970 nevzniklo jediné pracovné miesto v súkromnom sektore (zato požehnane ich vznikalo v seltpre štátnom) a z krajiny odišlo viacero významných osobností.

Jeho tieň visí nad krajinou dodnes. Okrem ekonomických škôd sú stopy dlhoročnej, rafinovanej ľavicovej propagandy patrné na dosť veľkej časti švédskej populácie v podobe nárokovej a antikapitalistickej mentality, chorobného rovnostárstva a kolektivizmu, vrátane vieri vo všemohúcnosť štátu. Či sa podarí rozohnať tento palmeovský tieň nad krajinou je stále otázne.

Palmeovským modelom bola (úmyselne?) vytvorená obrovská masa voličov úplne závislá na štáte - či už ako jeho zamestnanci v prebujnelom byrokratickom aparáte alebo ako závislí od sociálnych dávok. Pomer týchto závislých na štáte ku pracujúcim je v krajine 1,6 : 1 a tak spoľahlivo v zárodku udusia akúkoľvek snahu o reformu systému. Získanie bývalej prosperity preto bude mimoriadne ťažké.

Pavol Zlatoidský
(Autor žije v švédskom Lunde)

Použitá literatúra:

Claes Arvidsson:Olof Palme.(S realitou ako nepriateľom) (1989)

Brass,Helena:Olof Palme (1990)

Lars Jonung: Veľká Palmeho chyba.(Dagens Nyheter,16.marec 2007)

Fakty o švédskej ekonomike (2004)

Sigurd Glans:Švédi storočia (2000)

Treba byť presný		Dušan	10-02-2008 19:55
RE: Treba byť presný		Palo Zlatoidsky	11-02-2008 17:56
RE: Treba byť presný		LIBERTARIAN	12-02-2008 8:40
RE: Treba byť presný		tralos	12-02-2008 10:27
RE: Treba byť presný		tom	12-02-2008 16:55
RE: Treba byť presný		Danoteles	12-02-2008 18:48
to dano		tralos	12-02-2008 21:25
RE: to dano		Danoteles	12-02-2008 21:35
RE: Treba byť presný		Palo Z.	12-02-2008 19:23
to Palo Z		tralos	12-02-2008 21:31
co sa Pinocheta tyka		oblastny komisar	17-02-2008 1:10
RE: Treba byť presný		Maros	12-02-2008 20:49
Snad len tolko		Maros	10-02-2008 20:07
RE: Snad len tolko		Palo Zlatoidsky	11-02-2008 17:56
nuz		Firstborn	10-02-2008 22:31
RE: nuz		Palo Zlatoidsky	11-02-2008 17:58
Tech Note		Rogue Keeper	11-02-2008 9:54
RE: Tech Note		Zolo	11-02-2008 16:09
RE: Tech Note		Zolo	11-02-2008 16:10
RE: Tech Note		Palo Zlatoidsky	11-02-2008 18:01
Toto vobec nie je off topic.		LIBERTARIAN	14-02-2008 9:58
Byrokracia v praxi		Mišo	14-02-2008 11:55
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	14-02-2008 12:23
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	14-02-2008 12:36
RE: Byrokracia v praxi		Mišo	14-02-2008 12:58
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	14-02-2008 13:07
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	14-02-2008 13:10
RE: Byrokracia v praxi		Mišo	14-02-2008 13:38
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	14-02-2008 15:11
RE: Byrokracia v praxi		Mišo	14-02-2008 17:09
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	15-02-2008 13:33
RE: Byrokracia v praxi		Mišo	15-02-2008 17:25
RE: Byrokracia v praxi		libertarian	18-02-2008 7:55
RE: Byrokracia v praxi		Mišo	14-02-2008 13:36
RE: Byrokracia v praxi		LIBERTARIAN	14-02-2008 15:07
RE: Byrokracia v praxi		Palo Z.	17-02-2008 10:35
RE: Toto vobec nie je off topic.		tom	14-02-2008 15:19
RE: Toto vobec nie je off topic.		LIBERTARIAN	14-02-2008 15:32
RE: Toto vobec nie je off topic.		tom	14-02-2008 15:38
RE: Toto vobec nie je off topic.		LIBERTARIAN	14-02-2008 16:02
RE: Toto vobec nie je off topic.		tom	14-02-2008 16:41
RE: Toto vobec nie je off topic.		LIBERTARIAN	15-02-2008 9:53
RE: Toto vobec nie je off topic.		tom	16-02-2008 13:17
RE: Toto vobec nie je off topic.		Svensk Pojke	18-02-2008 23:00
anarchokapitalizmus		Rogue Keeper	14-02-2008 16:49
RE: anarchokapitalizmus		Danoteles	14-02-2008 20:43
RE: anarchokapitalizmus		tralos	14-02-2008 23:04
RE: anarchokapitalizmus		Danoteles	15-02-2008 0:14
RE: anarchokapitalizmus		Danoteles	15-02-2008 0:19
RE: anarchokapitalizmus		Danoteles	15-02-2008 8:42
RE: anarchokapitalizmus		tralos	15-02-2008 11:36
RE: anarchokapitalizmus		Danoteles	15-02-2008 17:10
RE: anarchokapitalizmus		tralos	15-02-2008 23:32
RE: anarchokapitalizmus		Rogue Keeper	15-02-2008 10:30
RE: anarchokapitalizmus		Dano	15-02-2008 11:19
RE: anarchokapitalizmus		Rogue Keeper	15-02-2008 11:46
dve polovice pravdy		LIBERTARIAN	15-02-2008 10:18
RE: dve polovice pravdy		Rogue Keeper	15-02-2008 10:54
???		LIBERTARIAN	15-02-2008 10:29