 |
|
|
Anglosféra ako alternatíva k EÚSprofanovaná Óda na radosť znela na stretnutí lídrov 27 štátov Európskej únie v Lisabone v decembri minulého roku pri podpise prelomovej dohody, ktorej účelom je “zjednodušiť rozhodovanie v novo rozšírenej Únií”. Pri pohľade na text zmluvy, ktorá obsahuje len málo zmien v porovnaní s odmietnutou euroústavou vyvstáva naliehavá potreba hovoriť o znepokojujúcej hrozbe sprevádzajúcej európsku integráciu. Touto hrozbou sú federalizačné tendencie, ktoré ignorujú odlišnosti národných záujmov jednotlivých členských štátov a tak podrývajú základné kritérium európskej prosperity. Táto hrozba je zjavne jasná britským euroskeptikom, ale málo z nich náležite oceňuje iniciatívu krajín, ktoré o nej často hovoria - postkomunistických krajín strednej Európy. Ich kritika súčasnej Európskej únie je jasná, konštruktívna a dôležitá pre britskú euroskeptickú tradíciu. Zabudnite na stereotypné delenie: euroskeptická Británia vs. eurokonformný kontinent a načúvajte novému euroskeptickému hlasu prichádzajúcemu zo srdca kontinentu. Keď Milan Hodža slovenský premiér prvej Československej republiky rozvíjal svoju ideu federácie „slobodných krajín strednej Európy“ zamýšľal tým ochrániť malé stredoeurópske demokratické štáty pred dlhou rukou totalitného nemeckého a sovietskeho imperializmu. Paralela medzi vojnovou hrozbou suverenite stredeurópskych štátov a súčasnou hrozbou sprevádzajúcou európsku integráciu nie je vôbec prehnaná. Absurdné, hoci dobre mienené pokusy, definovať spoločné európske hodnoty sú podobné utopickým praktikám známych historických „zjednotiteľov“ ako boli napr. Napoleon alebo Hitler. Snaha súčasných obhajcov užšej európskej integrácie nie je taká zjavná, ale je podobná cieľom týchto „zjednotiteľov“ – degradovať členské štáty na úroveň akýchsi „kvázi provincií“, čo je status, na ktorý boli krajiny strednej Európy odjakživa veľmi citlivé. Zatiaľ čo Napoleon alebo Hitler zamýšľali zjednotiť kontinent vytvorením hegemónie jedného národa, súčasný európsky univerzalizmus sa o to snaží „kompromisom“, ktorý pokrytecky nadraďuje „spoločný európsky záujem“ nad špecifické záujmy 27 európskych štátov. Jednotná v rozmanitosti, citujúc motto EÚ, avšak táto rozmanitosť je príliš široká na to, aby sa dala zjednotiť Odlišnosť spoločenských a ekonomických záujmov krajín strednej Európy bola spôsobená ničivými 40 rokmi komunistického útlaku. Stredoeurópske štáty zatiaľ úspešne napĺňajú ciele ich post-komunistického rozvoja, podľa ekonomických analýz niektoré regióny Českej republiky a Slovinska už dosiahli a dokonca presiahli životnú úroveň niektorých regiónov starých krajín Európskej únie. Jediná pomoc, ktorú stredoeurópske krajiny potrebujú s udržaním svojho pôsobivého ekonomického rastu a sociálnej stability je pomoc neviditeľnej ruky trhu. Jej vplyv však podstatne redukuje stále narastajúce množstvo bruselských regulácií a kvót ktoré zmenšujú komparatíve výhody jednotlivých krajín. Nevýhody statusu člena Európskej únie tak postupne značne prevážia akékoľvek benefity, ktoré plynú z členstva v Únií. Avšak toto dekadentné zotrvávanie v komforte európskeho sociálneho štátu nemusí byť trvalé. S cieľom udržať svoju dynamiku, mobilitu a flexibilitu potrebujú krajiny strednej Európy odvrátiť svoje ekonomické záujmy od etatistických ambícií Bruselu a nasmerovať ich k odlišne zmýšľajúcemu anglosaskému svetu. Kľúčové krajiny post-komunistickej Európy by mohli sformovať novú transkontinentálnu alianciu s anglosaským svetom ako protiváhu centralizovanej západnej Európe. Táto aliancia by bola definovaná jedinou „spoločnou hodnotou“: silnou vierou v tradíciu slobodného trhu. Pre ekonomické ciele tejto aliancie by bola kľúčová jej integrácia do Severoamerickej zóny voľného obchodu, tak ako to pre Veľkú Britániu navrhoval v roku 1995 Paul Johnson vo svojej eseji “Arguing for Free Trade”. Táto zóna by napokon mohla rozšíriť svoju sféru vplyvu o ostatné anglicky hovoriace krajiny ako je Austrália alebo Nový Zéland a taktiež o ekonomicky liberálne demokracie ako je napr. Izrael alebo Chile. Spoluprácou tohto typu by sa napokon mohol vytvoriť zárodok svetovej zóny voľného obchodu, ktorá by neutralizovala početné regionálne zoskupenia s protekcionistickými ambíciami a obmedzila tak autonómne rozhodnutia jednotlivých krajín o svojej ekonomickej budúcnosti. Budúce scenáre európskej integrácie teda nemusia byť také jasné ako Brusel verí. Hoci krajiny s dlhodobou tradíciou členstva v EÚ vytrvalo podporujú federalizačné tendencie, krajiny strednej Európy sa môžu radšej rozhodnúť pre čisto free-market alianciu s anglo-americkým svetom, vrátane Veľkej Británie. Takáto aliancia by nemala žiadne vopred stanovené geopolitické limity a mohla by byť dôležitá aj pre súčasné EU – konformné krajiny, ak sa raz rozhodnú opustiť „Európsky sociálny model“. Ako prehlásil slovinský premiér Janez Janša: „ak sa rok 2007 zapíše do histórie ako rok konsenzu tak rok 2008 by mal byť pripomínaný ako rok nových impulzov a novej energie“. Nechajte nás túto energiu investovať rozumne drahí Európania. Soňa Urbančíková |
03-02-2008
EUtópiaUž roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|