ISSN 1335-8715

22-10-2007   Pavol Zlatoidský   Ideológia   verzia pre tlač

Johan August Gripenstedt

Tak sa volal muž, ktorý položil základy bohatého Švédska. Deti sa o ňom neučia v škole. Je večným tŕňom v oku predstaviteľov vládnucej ľavicovej ideológie, ktorí by jeho meno najradšej vymazali z pamäti národa. A predsa, bez jeho prispenia by dnes pravdepodobne Švédsko vyzeralo celkom inak.

Bol to Johan August Gripenstedt, kto prehodil výhybku na správnu koľaj ekonomického liberalizmu a z chudobnej agrárnej krajiny na pokraji európskeho záujmu urobil priemyselnú veľmoc. V minulom roku uplynulo 150 rokov od začiatku jeho pôsobenia ako ministra financií, ktoré znamenalo zásadnú zmenu v smerovaní Švédska.

Z chudobných pomerov

Johan August Gripenstedt sa narodil 11. augusta 1813 v grófstve Holstein (to je dnešné nemecké Holštajnsko) majorovi švédskej armády Jakobovi Gripenstedtovi a jeho manželke Helene Weischenkovej ako druhé dieťa v časoch, keď Švédsko stratilo všetky zvyšky kontinentálnych enkláv a definitívne sa o ňom hovorilo iba ako o bývalej veľmoci.

Švédska armáda v tých časoch bojovala proti Napoleonovi po boku Svätej aliancie a po skončení napoleonských vojen sa rodina usadila na zdedenom statku v stredošvédskom Gravnäs. Dlhodobá kríza, ktorá postihla Európu po napoleonských vojnách, a pravdepodobne aj fakt, že Jakob Gripenstedt nebol príliš zdatný hospodár, zapríčinili úpadok statku a donútili rodinu presťahovať sa na menšiu farmu v Hällinge.

Ani tu sa však vyslúžilému dôstojníkovi nedarilo a rodina upadla do dlhov, ktoré ju prenasledovali až do Jakobovej smrti. Navyše v roku 1826 zomrela Johanova matka a trinásťročný chlapec dostal po čase macochu, dôstojnícku dcéru Barbaru Lindström. Pojem macocha automaticky asociuje negatívny obraz nedobrej krkavčej matky, tu to však bolo presne naopak.

Vzdelaná Barbara sa stala obom chlapcom (Johan August mal aj brata) nielen milujúcou matkou, ale aj ich učiteľkou. Obaja dostali vzdelanie doma. Johan August pomáhal otcovi aj s účtovníctvom, a možno z týchto čias pochádza jeho záujem o ekonómiu.

Vzhľadom na takmer chudobné pomery bolo pre mladého nadaného Johana Augusta Gripenstedta nemysliteľné pokračovať vo vzdelávaní na univerzite. Po zložení maturitných skúšok v Uppsale s najlepším možným prospechom pokračoval vo vzdelávaní na jedinej škole, ktorá bola v možnostiach rodiny – na dôstojníckej akadémii v Karlbergu, ktorú ukončil v roku 1831 a vzápätí sa stal poručíkom delostrelectva v Göteborgu.

Mladý Johan August žil na hranici chudoby. Jeho otec definitívne zbankrotoval v roku 1834, a tak z neveľkého žoldu musel podporovať rodinu, ktorá zápasila s veriteľmi. Nemohol si dovoliť ani vlastný byt, býval v kasárňach.

Popri službe v armáde a pomoci rodine sa Gripenstedt intenzívne samovzdelával – učil sa angličtinu i nemčinu, študoval matematiku, prírodné vedy, ekonómiu i filozofiu.V roku 1840, po otcovej smrti, sa dvadsaťsedemročný Johan August ujíma dedičného práva šľachtica a po otcovi zaujíma miesto v parlamente. Tu sa začína jeho razantná politická kariéra.

Cesty ku klasickému liberalizmu

Kontakt s významnými politickými osobnosťami sa stal akousi rezonančnou doskou, príležitosťou vycibriť svoje myšlienky a názory v ohnivom krste parlamentných debát. V diskusiách čoskoro získal povesť brilantného debatéra a u súperov nepríjemného argumentátora.

Práca v parlamente priniesla nové priateľstvá, napríklad s poľným maršalom Hunnighom Hamiltonom, predstaviteľom konzervatívcov, s ktorým stál neskôr na opačnej strane politickej barikády (čo však vôbec nenaštrbilo ich priateľský vzťah), alebo s obdivovateľom francúzskej „júnovej revolúcie“ z roku 1830 Karlom Henrikom Anckarsvärdom, ktorého neter Eva sa stala jeho životnou partnerkou.

Pozície liberalizmu zaujal definitívne po svojej ceste po Európe, kde sa zoznámil s dielami Frederica Bastiata, Alexisa de Tocquevilla, s predstaviteľmi manchesterskej liberálnej školy, a takisto s nemeckým socializmom, ktorý zásadne odmietol ako systém neslobody.

Do vlasti sa vrátil ako zrelý liberál a svoj postoj vyjadril jasne v jednej zo svojich parlamentných debát, kde vyslovil aj tieto vety: „Pokiaľ dáme ľuďom slobodu, každý bude sám robiť to, čo najlepšie vie a vymieňať svoje produkty s ostatnými. Toto je jediná cesta z chudoby. Akýkoľvek zásah do mechanizmu slobodnej výmeny vedie k porušeniu rovnováhy a jej obnova si vyžaduje často drastické zásahy.“

Jeho cieľ bol v tom čase pravdepodobne jasný.

Proti všetkým

Zaviesť systém voľného trhu v krajine zviazanej stredovekými predpismi vyžadovalo nadľudské úsilie a neuveriteľné schopnosti. Tradičné pretrvávajúce cechové pravidlá a nepríjemný pozostatok z čias napoleonských vojen – colnice na ochranu domácich monopolných producentov, ktorí si mohli zvyšovať ceny, ako chceli – začal Gripenstedt postupne a systematicky rozbíjať už ako poslanec.

Vďaka svojim schopnostiam si vytvoril sieť stykov s významnými osobnosťami a nadchol ich ideálmi liberalizmu. Táto skupina, ktorú nazvali „skupinou dvanástich“, využila svoje styky, ale aj intrigy, a po nástupe vzdelaného kráľa Oskara I. presadili Gripenstedta za ministra financií napriek silnému nesúhlasu konzervatívneho parlamentu. V roku 1856 sa stal zodpovedným za štátne financie.

Prvá vec, ktorá sa novému ministrovi financií podarila presadiť, bolo zavedenie desatinného systému do švédskej meny. Dovtedy platný ríšsky daller (riksdaller) sa delil na 48 šilingov. Gripenstedt zaviedol švédsku korunu delenú na sto öre – je to mena, ktorá sa používa dodnes.

Mimoriadne významné a s veľkým odporom prijímané bolo zrušenie colnej ochrany a uzavretie zmluvy o voľnom obchode s Francúzskom a Britániou. Tým sa švédska produkcia dostala na obrovský svetový trh (patrili doň aj vtedajšie kolónie). Zároveň konkurencia na domácom trhu nútila na efektivitu a inováciu.

Postupným uvoľňovaním bariér začala narastať výroba a zaostalá krajina vykročila na cestu industrializácie. Na jej ďalšie urýchlenie bolo nevyhnutné zabezpečiť ľahkú dostupnosť úverov. Ďalším významným krokom bola preto liberalizácia bankových služieb.

Gripenstedt považoval požičiavanie peňazí za službu, ktorá musí byť vystavená konkurencii tak, ako akákoľvek iná ekonomická činnosť. Po ťažkých rokovaniach sa mu podarilo presadiť uvoľnenie regulácie úrokovej miery a bankám bolo povolené vydávať vlastné bankovky.

Priemyselná výroba a voľný obchod začínali kvitnúť, obchodná výmena však narážala na problém dopravy – námorná flotila Švédska bola vyhovujúca (v časoch mieru prestavali niektoré vojnové lode na dopravné), ale vnútrozemská doprava sa stávala čoraz viac nedostatočnou. Bolo treba omnoho väčšiu rýchlosť a kapacitu, než akú bola schopná zabezpečiť konská sila furmanov.

Otázka stavby železníc sa riešila vo Švédsku desať rokov. Väčšinou stroskotala na nesúhlase konzervatívcov, ktorí pokladali železnice za hračku pre bohatých a poukazovali na nešváry britských železničných spoločností, vedúce k finančnej kríze v päťdesiatych rokoch 19. storočia.

Ďalším problémom, ktorý sa vynoril, bola otázka financovania natoľko náročného projektu. Vo Švédsku nebolo banky, ktorá by bola schopná pokryť obrovský projekt výstavby tisícov kilometrov tratí, porovnateľný rozsahom s výstavbou Panamského prieplavu.

Gripenstedt sa opäť postavil proti väčšine a presadil originálne riešenie – vytvoril štátnu železničnú spoločnosť a na výstavbu zobral pôžičku v zahraničí. Búrka nevôle, ktorá nasledovala, do veľkej miery pripomínala argumentačnú paľbu, na ktorú sme zvyknutí i dnes z úst niektorých našich politikov: Predávate krajinu zahraničnému kapitálu, pripúšťate vplyv zahraničných spoločností!

Konzervatívci 19. storočia a slovenskí národní socialisti 21. storočia nemajú k sebe mentálne ďaleko. Vďaka majstrovskej kombinácii presviedčania, intríg a získaniu vplyvu v denníku Aftonbladet sa Gripenstedtovi podarilo získať dostatočnú podporu a výstavba železníc sa začala.

Aj keď Gripenstedt nebol priaznivcom zadlžovania krajiny, jasne pochopil obrovský význam železníc pre rozvoj priemyslu a pôžičku na ich výstavbu chápal ako investíciu do budúcnosti. O desať rokov už krajina prežívala masívnu industrializáciu. Desaťtisíce roľníkov opúšťali neistú obživu na poliach a odchádzali za stabilným príjmom do fabrík. Nezamestanosť bola na najnižšej úrovni a emigrácia sa znižovala.

Sociálno-demokratické myšlienky sa vo Švédsku začali šíriť už v roku 1848, avšak, paradoxne, spočiatku len medzi inteligenciou. Jednou z prvých požiadaviek bolo všeobecné a rovné hlasovacie právo. Gripenstedt viackrát vyhlásil svoj negatívny postoj: „Úsudok prostého ľudu je povrchný, nezrelý a nedokáže vidieť veci do hĺbky.“

Volebné právo bolo selektívne, viazané na príjem či majetok, ešte dlho po Gripenstedtovom odchode a je ťažké posúdiť, aký mal on sám na tú vec vplyv. Snahou prvých socialistov v parlamente bolo aj zavedenie „dane pre chudobných“ zdanením vyšších príjmov na podporu nemajetných.

Gripenstedt ju rázne odmietol: „Jednoduchá dostupnosť štátnych prostriedkov bude mať za dôsledok, že čoraz viac rúk sa o ne bude naťahovať. Štát môže zasiahnuť len v prípade najkrajnejšej núdze, inak sa musí každý postarať sám o seba.“

Kríza po ukončení krymskej vojny zasiahla aj Švédsko a protekcionisti vystupňovali tlak na ochranu trhu. Parlament v roku 1863 odhlasoval a uložil ministrovi financií obnovenie colníc. Gripenstedt toto rozhodnutie ignoroval. „Zavedenie colných poplatkov postihne predovšetkým nemajetné vrstvy, lebo bude podporovať zvýšenie cien na vnútornom trhu,“ riekol vo svojej obhajobe pred parlamentom.

Finále

Zákerná choroba, ktorú v tých časoch nevedel nikto diagnostikovať, nahlodávala zdravie reformátora už od začiatku jeho pôsobenia na ministerstve financií. Jeho stav sa stále zhoršoval, ale Gripenstedt pracoval ďalej. Podpísal dohody o voľnom obchode s Pruskom, Švajčiarskom i Belgickom.

Až v roku 1866, vyčerpaný chorobou, odchádza na odpočinok na rodinný statok v Nynäs, kde v náručí svojej manželky Evy dňa 13. júla 1874 umiera. Jeho posledné slová vraj boli: „Odchádzam, ale neustupujem!”

S týmito slovami odišiel muž, ktorý z jednej z najchudobnejších krajín Európy urobil jednu z najbohatších. Aj keď recept je jednoduchý a dá sa vyjadriť dvoma slovami – slobodný trh –stálo ho nesmierne úsilie presadiť ho proti všetkým vtedajším nepriateľom novostí na jednej strane a „ochrancom chudobných“ na strane druhej.

Krajina aj po jeho odchode prosperovala ako nikdy predtým. Usilovný a disciplinovaný národ s veľkým technickým a organizačným talentom v prostredí slobodného podnikania vydáva zo seba všetky schopnosti doteraz utajené pod hrdzou konzervativizmu.

Rast hrubého národného produktu od roku 1870 až do roku 1970 (do nástupu socialistu Palmeho) bol vyšší ako v iných priemyselných krajinách. Emigrácia sa postupne znižuje, ba naopak, nastáva imigrácia z iných krajín – najmä z Fínska.

Švédsko sa pomaly stáva najbohatšou krajinou Škandinávie. Najväčšie švédske podniky – Nobel Dynamite (dnešný Azko Nobel), Volvo, Saab, Bjufors, Assa Abloy, Alfa Laval, Ericsson – vznikajú v časoch voľného trhu.

Dnešní prerozdeľovači paradoxne za svoju existenciu vdačia práve storočnému rozvoju liberálneho kapitalizmu, ktorý tento veľký syn švédskeho národa, napriek odporu väčšiny, vybudoval. Bez Gripenstedtových reforiem by dnes nemali čo prerozdeľovať.

Pavol Zlatoidský

  ......
   libertarian 22-10-2007 15:10
  RE: ......
   Lukas Krivosik 22-10-2007 15:34
  RE: ......
   PALO ZLATOIDSKY 22-10-2007 17:53
  RE: ......
   D 26-10-2007 19:55
  Preco?
   Rogue Keeper 22-10-2007 15:34
  RE: Preco?
   johankina kuša 22-10-2007 16:07
  RE: Preco?
   Laborec 22-10-2007 16:08
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 22-10-2007 16:28
  RE: Preco?
   Lukas Krivosik 22-10-2007 16:31
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 22-10-2007 16:41
  RE: Preco?
   BM 22-10-2007 16:52
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 22-10-2007 17:02
  RE: Preco?
   Lukas Krivosik 22-10-2007 18:54
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 23-10-2007 13:41
  RE: Preco?
   Laborec 23-10-2007 15:22
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 23-10-2007 15:51
  RE: Preco?
   Laborec 30-10-2007 13:03
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 30-10-2007 13:10
  RE: Preco?
   PALO ZLATOIDSKY 22-10-2007 18:02
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 22-10-2007 18:15
  RE: Preco?
   Laborec 23-10-2007 10:32
  RE: Preco?
   Firstborn 23-10-2007 11:08
  RE: Preco?
   Maros 23-10-2007 16:56
  RE: Preco?
   marto 23-10-2007 18:25
  RE: Preco?
   LIBERTARIAN 24-10-2007 8:45
  RE: Preco?
   D 26-10-2007 20:00
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 29-10-2007 10:46
  RE: Preco?
   D 29-10-2007 18:34
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 30-10-2007 9:55
  RE: Preco?
   D 02-11-2007 20:44
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 05-11-2007 11:12
  KSS/KSČ=pravica
   MuadDib 23-07-2008 23:29
  RE: Preco?
   LIBERTARIAN 23-10-2007 8:19
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 23-10-2007 13:27
  RE: Preco?
   Laborec 23-10-2007 15:23
  RE: Preco?
   prom. psychiater 23-10-2007 19:19
  RE: Preco?
   Rogue Keeper 24-10-2007 9:33
  Zdroj informacii:
   PALO ZLATOIDSKY 22-10-2007 18:11
  Off Topics.Dedicated to RK:
   PALO ZLATOIDSKY 22-10-2007 18:52
  RE: Off Topics.Dedicated to RK:
   PALO ZLATOIDSKY 22-10-2007 18:55
  Nenapisete nieco k volbam v Polsku?
   Maros 22-10-2007 21:51
  RE: Nenapisete nieco k volbam v Polsku?
   Lukas Krivosik 22-10-2007 22:00
  RE: Nenapisete nieco k volbam v Polsku?
   Laborec 23-10-2007 10:38
  Aj vo Svajciarsku boli volby!
   PALO ZLATOIDSKY 22-10-2007 22:12
  RE: Aj vo Svajciarsku boli volby!
   Laborec 23-10-2007 10:40
  a preco liberalne-konzervativne strany nazyvaju krajnou pravicou?
   Firstborn 23-10-2007 11:17
  RE: a preco liberalne-konzervativne strany nazyvaju krajnou pravicou?
   Rogue Keeper 23-10-2007 13:55
  RE: a preco liberalne-konzervativne strany nazyvaju krajnou pravicou?
   Laborec 23-10-2007 15:24
  RE: a preco liberalne-konzervativne strany nazyvaju krajnou pravicou?
   Rogue Keeper 23-10-2007 15:36
  zase si nic nepochopil
   Firstborn 24-10-2007 10:56
  Re : zase si nic nepochopil
   Rogue Keeper 24-10-2007 11:22
  RE: Re : zase si nic nepochopil
   Firstborn 24-10-2007 13:01
  jeden kamenak o laviciaroch
   Firstborn 23-10-2007 11:59
  Zasa Švédsko
   Alexios I. 23-10-2007 16:23
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 23-10-2007 16:28
  RE: Zasa Švédsko
   Palo Zlatoidsky 23-10-2007 19:31
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 24-10-2007 1:43
  RE: Zasa Švédsko
   LIBERTARIAN 24-10-2007 8:55
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 10:22
  RE: Zasa Švédsko
   LIBERTARIAN 24-10-2007 12:34
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 13:33
  RE: Zasa Švédsko
   Maros 24-10-2007 14:01
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 14:15
  RE: Zasa Švédsko
   Maros 24-10-2007 15:29
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 16:11
  RE: Zasa Švédsko
   Maros 24-10-2007 16:24
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 16:45
  RE: Zasa Švédsko
   Maros 24-10-2007 17:16
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 11:52
  RE: Zasa Švédsko
   Maros 25-10-2007 14:13
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 15:09
  RE: Zasa Švédsko
   marto 24-10-2007 18:49
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 12:06
  RE: Zasa Švédsko
   D 28-10-2007 19:07
  RE: Zasa Švédsko
   marto 29-10-2007 21:24
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 30-10-2007 10:18
  RE: Zasa Švédsko
   LIBERTARIAN 24-10-2007 14:49
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 15:14
  RE: Zasa Švédsko
   AS 24-10-2007 22:10
  RE: Zasa Švédsko
   LIBERTARIAN 25-10-2007 9:21
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 12:37
  RE: Zasa Švédsko
   clivia 25-10-2007 13:13
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 13:29
  RE: Zasa Švédsko
   clivia 25-10-2007 14:23
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 14:51
  RE: Zasa Švédsko
   D 26-10-2007 20:11
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 24-10-2007 15:21
  RE: Zasa Švédsko
   marto 24-10-2007 18:39
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 24-10-2007 21:35
  RE: Zasa Švédsko
   Maros 24-10-2007 21:53
  RE: Zasa Švédsko
   Alexios I. 25-10-2007 8:43
  RE: Zasa Švédsko
   clivia 25-10-2007 9:39
  RE: Zasa Švédsko
   Alexios I. 25-10-2007 10:39
  RE: Zasa Švédsko
   LIBERTARIAN 25-10-2007 13:55
  RE: Zasa Švédsko
   marto 25-10-2007 20:46
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 25-10-2007 23:48
  RE: Zasa Švédsko
   marto 25-10-2007 20:58
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 25-10-2007 23:37
  RE: Zasa Švédsko
   marto 27-10-2007 14:27
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 27-10-2007 17:07
  RE: Zasa Švédsko
   marto 27-10-2007 22:50
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 28-10-2007 0:03
  RE: Zasa Švédsko
   D 26-10-2007 20:25
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 24-10-2007 10:08
  RE: Zasa Švédsko
   Palo Zlatoidsky 24-10-2007 18:03
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 11:33
  RE: Zasa Švédsko
   clivia 25-10-2007 13:38
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 25-10-2007 14:02
  RE: Zasa Švédsko
   Palo Z. 27-10-2007 9:00
  RE: Zasa Švédsko
   Palo Z. 25-10-2007 18:54
  RE: Zasa Švédsko
   Rogue Keeper 26-10-2007 13:54
  RE: Zasa Švédsko
   Palo Zlatoidsky 24-10-2007 18:08
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 24-10-2007 21:38
  RE: Zasa Švédsko
   clivia 25-10-2007 9:20
  RE: Zasa Švédsko
   Braňo 25-10-2007 15:25
  RE: Zasa Švédsko
   Tomáš Krištofóry 26-10-2007 21:23
  off topics
   Palo Z. 24-10-2007 19:03
  OFF: 100 krát opakovaná lož
   Dušan 25-10-2007 9:27
  RE: OFF: 100 krát opakovaná lož
   LIBERTARIAN 25-10-2007 13:46
  RE: OFF: 100 krát opakovaná lož
   Dušan 25-10-2007 16:38
  Prečo Švédsko
   Richard 25-10-2007 12:36
  Ucebnicu sexualnej vychovy neschvalili
   Firstborn 25-10-2007 15:06
  Dobrá správa ?
   Dušan 25-10-2007 15:42
  RE: Dobrá správa ?
   LIBERTARIAN 25-10-2007 15:55
  RE: Dobrá správa ?
   Firstborn 25-10-2007 16:12
  RE: Ucebnicu sexualnej vychovy neschvalili
   Lukas Krivosik 25-10-2007 15:54
  RE: Ucebnicu sexualnej vychovy neschvalili
   Firstborn 25-10-2007 16:23
  Nezmyselná súťaž
   Dušan 25-10-2007 16:56
  RE: Ucebnicu sexualnej vychovy neschvalili
   D 28-10-2007 18:38
  na zasmiatie alebo Ano, toto skutcne dokazu laviciari v USA
   Firstborn 25-10-2007 16:45
  To je demokracia
   Dušan 25-10-2007 17:04
  Odbory precitli
   Dušan 26-10-2007 8:37
  Rogue Keeper
   štúrovec 26-10-2007 9:34
  LIBERTARIAN
   štúrovec 26-10-2007 9:45
  RE: LIBERTARIAN
   Firstborn 26-10-2007 10:15
  RE: LIBERTARIAN
   štúrovec 26-10-2007 10:38

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group