 |
|
|
Má aj monopol vlastnícke práva?Boj s monopolmi sa stal akousi „svätou vojnou“ proti vykorisťujúcim spoločnostiam, ktoré bažia za „nemorálnymi a neprimeranými“ ziskami, a ich manažment sa topí v peniazoch získaných bez práce. Pre smrteľníka je nad slnko jasné, že väčšina členov predstavenstva nadnárodnej spoločnosti (samozrejme monopolnej) sú darmožráči a podvodníci, ktorí sa na svoje miesto dostali najskôr cez kamarátov a v živote k poctivej práci nepričuchli. A spoločnosť by fungovala aj bez nich. O to viac je jasné, že korporácie ako telekomunikační giganti sú automaticky monopolní hráči, ktorí svoju pozíciu dennodenne zneužívajú a od poctivo pracujúcich ľudí (zákazníkov) požadujú premrštené sumy za svoje nekvalitné služby. K veci. Rozhodnutím nemeckého regulačného úradu (Bundesnetzagentur) musí nemecký telekomunikačný moloch Deutsche Telecom (DT) sprístupniť jednu zo svojich služieb konkurencii. Ide o službu VDSL veľmi podobnú známej ADSL. Rozdiel je v maximálnej prenosovej rýchlosti 50Mbit oproti 8Mbit u ADSL. VDSL totiž funguje na technológii FTTN „Fiber To The Neighborhood/Node” teda „optika do štvrte alebo uzla“. Pomocou nej je možné poskytovať služby digitálnej televízie (v kvalite HDTV) spolu s pripojením k Internetu a telefónnou linkou. Nemecká Bundesnetzagentur po vyše roku rozhodla (i na základe smerníc a tlaku EU), že došlo k porušeniu proti monopolných predpisov a teda DT je povinný sprístupniť svoju vlastnú sieť optických káblov konkurencii. Dôsledkom tohto rozhodnutia je, že konkurencia získa prístup k optickým rozvodom a môže poskytovať rovnakú službu prostredníctvom siete DT. Treba však priznať, že v tomto spore nie je najhoršou práve nemecká Bundesnetzagentur alebo nemecká vláda, ale jednoznačne Európska komisia. Tá tlačila na Nemecko, aby neposkytovalo „regulačné prázdniny“ spoločnosti Detusche Telecom a prestalo „porušovať“ európske telekomunikačné smernice. Oplatia sa ďalšie investície? Aby sme pochopili, aký dopad to bude mať na DT, musíme si uvedomiť, že VDSL je unikátnym projektom (v dnešnej dobe zavádzaný aj na Slovensku spoločnosťou Slovak Telecom). DT v Nemecku investoval 3 miliardy eur, teda čosi viac ako 100 miliárd slovenských korún, len do infraštruktúry! Vybudoval novú sieť (nahradil pôvodnú medenú optickou) a tým si vytvoril značnú konkurenčnú výhodu. Vytvoril službu, po ktorej je ochotné siahnuť množstvo zákazníkov (na trhu s potenciálom 80 miliónov klientov). Vybrali si ju kvôli jej jednoduchosti, praktickosti, rýchlosti a v neposlednej rade kvôli jej cene - približne 45 eur za mesiac. Teraz sa však k majetku DT dostane konkurencia a bude z neho samozrejme ťažiť napriek tomu, že na to nemá žiadne morálne právo. Nespolupodieľala sa na investícii, nenesie za ňu žiadnu zodpovednosť a samozrejme ani žiadne riziká a teda nemá právo rozhodovať ako s týmto majetkom nakladať. Toto právo nemá ani nemecká vláda či štát (a už vôbec nie Európska komisia). Jediný, kto na to právo má, sú akcionári Detusche Telecom AG prostredníctvom valného zhromaždenia. Treba ešte zdôrazniť, že DT nevytvoril službu, ktorá by bola úplne bez konkurencie. Stále existuje terestriálna, káblová a satelitná televízia (dostupná drvivej väčšine populácie). Okrem toho dátové služby sú poskytované aj pomocou iných technológií, a rovnako aj telefónne služby sú na trhu poskytované rôznymi operátormi a s využitím rozličných technológií. Jediné, čo vlastne DT vykonal je, že použil drahú technológiu, ktorá mu pomohla tieto tri odlišné služby zlúčiť do jednej. Ak to doteraz bola technológia prístupná len firemným či majetným klientom, tak vďaka DT sa stala široko dostupnou masám. DT tak vytvoril pre zákazníka lákavú ponuku s pomerne atraktívnou cenou. A výsledkom je reálne zníženie cien pre zákazníka, respektíve zvýšenie jeho pohodlia a kvality poskytovaných služieb. Avšak výsledkom pseudo-pro-trhových regulačných zásahov bude iba právna neistota. Vzniká totiž otázka, kde je hranica medzi investíciou zakladajúcou nekalú monopolnú konkurenčnú výhodu a investíciou prijateľnou smernicami Európskej komisie. Investori si jednoducho dva krát zvážia, či investujú na trhu, kde ich súkromný majetok, môže byť poskytnutý konkurencii alebo vstúpia na trh, kde je zaručená právna istota nie len na papieri, ale aj v praxi. Kto v takejto situácii bude ochotný investovať astronomické sumy do rýchlo zastarávajúcich technológií a prinášať nákladné a revolučné služby či výrobky zákazníkom? |
01-06-2007
Slobodný trhNa Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|