ISSN 1335-8715

22-02-2007   Vladimír Palko   Slobodný trh   verzia pre tlač

Ekonomika konzervatívnej solidarity

„Na Zemi bude v polovici tohto storočia o takmer tri miliardy ľudí viac. Jediný kontinent, ktorý čaká úbytok obyvateľov, je Európa. Vymieranie sa dotkne aj Slovenska, prídeme asi o 800-tisíc ľudí. Také sú závery najnovšej správy Fondu OSN pre otázky populácie.“

Hospodárske noviny, 7. 9. 2006

„Očakáva sa, že počet obyvateľov Európy klesne rýchlosťou, akú sme nezažili od morovej epidémie v 14. storočí; a môže sa stať, že zo 728 miliónov Európanov v roku 2000 zostane v roku 2050 iba 556 miliónov.“

Impulz revue, 1/2005

„A čo je ešte dôležitejšie, Európa umiera. V súčasnosti sa v Európe nenájde národ, ktorého pôrodnosť by dostatočne zabezpečovala jeho prežitie, s výnimkou moslimského Albánska.“

P. J. Buchanan, január 2004

„Na Slovensku zaznamenávame takýto vývoj od začiatku 90. rokov 20. storočia. Aj u nás je hlboký pokles pôrodnosti sprevádzaný oslabením rodiny založenej na trvalom manželskom zväzku muža a ženy, čo sa prejavuje i poklesom sobášnosti, vysokou rozvodovosťou a nárastom počtu a podielu detí narodených mimo manželstva.“

Fórum života, 3/2004

„Kým v roku 2004 musí jeden práceschopný „živiť" len 0,32 dôchodcu , o 50 rokov to bude už 0,72 dôchodcu, čiže o 125 % viac. Alternatívne môžeme porovnať počet dnešných dôchodcov s reálne pracujúcimi, čo je dnes pomer 2 pracujúcich k 1 dôchodcovi a ten sa o 50 rokov rovnako zhorší na menej ako 1 pracujúci k 1 dôchodcovi.“

R. Sulík, Odvodový bonus, 2006

1. Úvod

Európska prosperita, ku ktorej sa snažíme už 17 rokov dospieť, sa otriasa v základoch. Európske krajiny už nedokážu svojim občanom garantovať dlhodobé zvyšovanie životnej úrovne. Ekonomický rast väčšiny krajín Európskej únie dlhodobo klesá. Témou nadchádzajúcich rokoch sa stáva otázka, ako zabrániť poklesu životnej úrovne v čase demografickej krízy.

Európa si tento kľúčový problém čoraz viac uvedomuje. Eurokomisár Vladimír Špidla dokonca v roku 2005 pripravil rozsiahlu Zelenú knihu, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Tejto téme sa tiež podrobne venuje americký publicista Patrick J. Buchanan , ako aj jeho krajan Laqueur Walter. Na Slovensku sa touto problematikou okrem iných zaoberajú demografi Karol Pastor a Boris Vaňo , ako aj lekár a ekonóm Stanislav Janota .

Môže sa Slovensko vyhnúť poklesu prosperity, ktorému čelia západoeurópske krajiny? Môžeme sa vyhnúť demografickej pasci, v ktorej sa nachádzajú takzvané staré krajiny Európskej únie, a ktorá čaká aj na nás? Ako môžeme vyriešiť ekonomický problém starnutia obyvateľstva, kedy čoraz menej a menej pracujúcich musí ekonomicky zabezpečiť čoraz viac a viac penzistov?

Sme presvedčení, že Slovensko má riešenie. Je súčasťou našej novej ekonomickej agendy, ktorú nazývame ekonomika konzervatívnej solidarity. Sme presvedčení, že na základe tejto koncepcie si môže Slovensko zabezpečiť trvale udržateľnú prosperitu, pretože ekonomika konzervatívnej solidarity uspokojivo rieši problém penzijného a zdravotného zabezpečenia ľudí v zrelom a vyššom veku – najväčší problém budúcej Európy.

2. Koniec západoeurópskej prosperity

Počas komunizmu boli pre nás západoeurópske krajiny synonymom blahobytu. „Doháňanie západu“ bolo po roku 1993 cieľom každej slovenskej vlády. Vzhľadom na to, že západoeurópske krajiny majú stále vyššiu životnú úroveň ako my, považovali sme doteraz za takmer samozrejmé, že tieto krajiny pre nás majú byť z ekonomického hľadiska vzorom.

Bohužiaľ, ekonomiky týchto krajín už dávno nefungujú ako dobre namazaný stroj. Práve naopak, vykazujú stále viac znaky spomalenia a stagnácie. Uveďme si to na príklade údajov Eurostatu, ktoré v jednom svojom článku použil aj český prezident Václav Klaus :

V roku 1960 boli „staré“ krajiny dnešnej EÚ (pôvodná pätnástka) prosperujúcimi krajinami. Hrubý domáci produkt na hlavu v dnešných „starých“ krajinách EÚ bol v tom čase o 25 percent vyšší ako v Japonsku. V roku 2000 malo Japonsko o 12 percent vyšší HDP na hlavu ako EÚ. V roku 1960 bol HDP na hlavu v USA o 40 percent vyšší ako v EÚ. V roku 2000 bol HDP na hlavu v USA už o 55 percent vyšší ako v EÚ.

V rokoch 1961 až 1970 bol priemerný hospodársky rast v krajinách bývalej pätnástky EÚ 4,9 percenta. V rokoch 1971 až 1980 činil priemerný hospodársky rast týchto krajín 3 percentá, v rokoch 1981 až 1990 2,4 percenta a v rokoch 1991 až 2000 už iba 1,9 percenta. Priemerná nezamestnanosť v krajinách bývalej pätnástky EÚ bola v roku 1960 na úrovni 2,2 percenta. V roku 2000 bola nezamestnanosť v EÚ na úrovni 9,8 percenta.

Čísla teda hovoria o tom, že prosperita Európy sa čoraz viac stráca. Prečo? Čo sa v západnej Európe zmenilo medzi rokmi 1960 a 2000? Kľúčové sú pravdepodobne tri faktory.

2.1 Pokles miery ekonomickej slobody

V ďalekej minulosti tento faktor nezohrával v otázke bohatstva národov najdôležitejšiu rolu. Na začiatku bola ekonomická sila národov a štátov založená na počte pracujúcich otrokov. V období stredoveku bola zdrojom bohatstva pôda, neskôr sa k pôde pridali nerastné suroviny.

V stredoveku patrilo Slovensko v rámci Uhorska k európskym ekonomickým veľmociam kvôli bohatým zásobám zlata. V Kremnici sa razili zlaté dukáty, v tom čase jedna z dvoch najuznávanejších mien v Európe. Keď sa začiatkom novoveku zásoby zlata na Slovensku vyčerpali, začali sme ekonomicky zaostávať.

Počas priemyselnej revolúcie sa do popredia dostávali krajiny s dostatočnými zásobami uhlia a železnej rudy, ako boli Nemecko, Francúzsko, Anglicko ale napríklad aj Česko. V dvadsiatom storočí dosiahli nevídaný hospodársky rast krajiny s bohatými zásobami ropy a plynu – napríklad Saudská Arábia, Kuvajt, ale napríklad aj Nórsko.

V tom istom dvadsiatom storočí sa však ukázalo, že veľký vzostup dosiahli aj národy, ktoré neoplývali šťastím prírodného bohatstva. Ukázalo sa, že národy sa môžu ekonomicky povzniesť vlastným pričinením – rozumnou ekonomickou politikou. Poznáme príklady rastu Singapuru, Honkongu, Kórey, či v Európe Írska.

Základom ekonomického vzostupu týchto krajín sa dnes javí vysoká miera ekonomickej slobody, ktorú sa týmto krajinám podarilo dosiahnuť. Ďalšími faktormi podporujúcimi ekonomický rast sú tiež nízke dane a nebyrokratický pracovný trh.

Hospodársky rast Slovenska a ďalších nových krajín EÚ je založený práve na zvyšovaní miery ekonomickej slobody. Preto Slovensko v rokoch 2002 až 2006 zaviedlo rovnú daň a zmodernizovalo zákonník práce. Tieto opatrenia priviedli zahraničné investície. Stali sme sa na istý čas automobilovou veľmocou. Pozitívne dôsledky už pociťujeme vo forme rekordného rastu slovenskej ekonomiky.

V krajinách EÚ však v priebehu desaťročí miera ekonomickej slobody klesá. Napríklad v roku 1965 bol podiel daní na HDP v krajinách bývalej pätnástky EÚ na úrovni 27,8 percenta. V roku 1998 tvoril podiel daní na HDP týchto krajín už 41,5 percenta. Vývoj v Európe nesmeruje k odstraňovaniu byrokratických prekážok slobodného obchodu. Práve naopak, sme svedkami neustále sa zväčšujúcej miery bruselských regulácií.

2.2 Príliš hlboká európska integrácia

Európska integrácia sa od roku 1960 až dodnes neustále zrýchľuje. Toto zrýchľovanie je odôvodňované škodlivou ideológiou europeizmu. Každá ideológia vyžaduje, aby sa o jej základných tézach nepochybovalo.

Europeizmus je postavený na nasledujúcej základnej téze: „Európska integrácia je dobrá a prospešná pre Európu aj pre Slovensko.“ Europeizmu sa na Slovensku podarilo nenápadne zmeniť uhol pohľadu na európsku integráciu a Európsku úniu. V diskusiách sa totiž nebavíme o tom ČI, ale iba o tom, AKO ju čoraz viac prehlbovať.

Diplomat a bývalý politický väzeň Dr. Anton Neuwirth pomenoval základný problém ideológií tak, že každá z nich vytrhla z prirodzenej hierarchie hodnôt jednu kategóriu a povýšila ju nad všetky ostatné. Komunizmus triedu, fašizmus štát, nacizmus národ a rasu, enviromentalizmus životné prostredie a feminizmus pohlavie. Europeizmus je na tom podobne, pretože kladie európsku integráciu nad všetko ostatné.

Ako sa ukázalo, všetky relevantné ekonomické ukazovatele sa v priebehu európskej integrácie zhoršovali. Aj v poslednom období krajiny, ktoré nezaviedli euro, rastú ekonomicky viac ako krajiny eurozóny . Krajiny v eurozóne svoje ekonomické parametre zhoršujú. Aký racionálny argument nás potom ženie do ďalšej integrácie?

2.3. Zhoršujúci sa pomer pracujúcich a penzistov

Európa vymiera. Páchame demografickú samovraždu. Európskym národom sa už roky rodí menej detí, než postačuje na prirodzenú reprodukciu ľudského druhu v Európe.

Na prvý pohľad je to iba civilizačný problém. V skutočnosti sme sa však nechali chytiť do demografickej pasce, kde neustále sa zmenšujúci počet pracujúcich bude musieť živiť neustále sa zväčšujúci počet penzistov.

Tento problém sa stáva v skutočnosti najväčším ekonomickým problémom súčasnej Európy. Ani Európa nevie vymyslieť perpetuum mobile – nepomer medzi pracujúcimi a penzistami bude raz taký veľký, že sa sociálne systémy európskych krajín buď zrútia, alebo sa odchod do dôchodku bude musieť posúvať do nepredstaviteľne vysokého veku.

Len pre zaujímavosť. Prvou krajinou, ktorá v Európe zaviedla penzijný systém, ktorý nám dnes robí také problémy, bolo v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia Bismarckovské Nemecko. V tom čase bol priemerný vek dožitia 48 rokov a vek odchodu na dôchodok 70 rokov.

Dnes je stredná dĺžka života 70 rokov a vek odchodu do dôchodku je stanovený na 62 rokov. Ak by mal náš penzijný systém fungovať analogicky ako ten Bismarckovský, museli by sme odchádzať do penzie po deväťdesiatke. Viete si predstaviť politika, ktorý by takéto niečo navrhol? Pravdepodobne by nezomrel na starobu.

Vyspelé západoeurópskej krajiny, najmä Francúzsko a Nemecko, sa snažili riešiť demografický problém tým, že otvorili v šesťdesiatych rokoch svoj pracovný trh cudzincom. Spočiatku sa tento krok ukazoval ako veľmi pozitívny. Kurdi a Turci v Nemecku, ako aj Alžírčania, Maročania či obyvatelia bývalých francúzskych kolónií z rovníkovej Afriky vo Francúzsku, boli vďační za šancu, ktorú od Nemecka a Francúzska dostali. Boli ochotní pracovať za menšie mzdy a boli ochotní vykonávať aj podradnejšie práce.

Ich deti, ale najmä vnuci však pracovať z veľkej časti ochotní nie sú. Sú iba čoraz väčšou záťažou pre sociálne systémy Nemecka a Francúzska. Namiesto toho, aby týmto krajinám prisťahovalci pomohli zlepšovať počet pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami, v konečnom dôsledku tento pomer ešte zhoršujú. Navyše začínajú niektoré skupiny prisťahovaleckých komunít predstavovať bezpečnostné riziko – stačí si spomenúť na horiaci Paríž spred dvoch rokov.

Západoeurópske krajiny sa dostali do špirály, z ktorej zatiaľ nevidia cestu von. Pomer pracujúcich a dôchodcov sa zhoršuje, prisťahovalci problém zhoršujú, ekonomika stagnuje.

Slovensko si musí vybrať, akou cestou chce ísť na základe západoeurópskych skúseností ďalej. Je zrejmé, že ak sa chceme vyvarovať západoeurópskych problémov, mali by sme zvoliť opačný prístup k trom faktorom poklesu západoeurópskej prosperity.

Mali by sme rozširovať mieru ekonomickej slobody na Slovensku aj v Európskej únii, brániť ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie a robiť všetko pre zvrátenie demografického poklesu.

V súčasnosti existujú v zásade tri ucelené koncepcie ďalšieho vývoja Slovenska, ktoré rôznym spôsobom pristupujú k týmto trom kľúčovým faktorom.

3. Vládny socializmus

Prvou koncepciou je dnešný vládny socializmus, aj keď s mladšími tvárami. Táto koncepcia je založená na obmedzovaní ekonomickej slobody v štáte. V rebríčku krajín zoradených podľa ekonomickej slobody sme vo februári 2007 klesli na 40 miesto, proti 34 miestu v minulom roku.

Protagonisti vládneho socializmu ustrnuli pri zastaranej predstave vývoja spoločnosti ako triedneho boja. Už sa nesnažia zrušiť politické slobody – vedia, že to by bolo príliš okaté. Úlohou štátu 17 rokov po Novembri v ich videní sveta je potom napomáhať v triednom boji tej správnej strane a trestať tých, ktorí sú označení za nepriateľa spoločnosti.

Táto vláda si už svojich nepriateľov vybrala. Sú to tí ľudia, ktorí nechcú byť závislí na štáte, nechcú sa naučiť štátu takpovediac „zobať z ruky“.

Protagonisti koncepcie socializmu s mladšími tvárami postupujú veľmi zákerne ale súčasne prefíkane. Sústreďujú sa najmä na jednu kľúčovú vec:

Tých, ktorým berú, musí byť menej ako tých, ktorým dávajú.

Dá sa to povedať aj inak – na voličov iných strán, než tej svojej, zvysoka kašlú.

Zatiaľ sa zdá, akoby socializmus po voľbách nabral dych a momentálne vo verejnej mienke triumfuje. Áno, táto koncepcia bude krátkodobo úspešná. Veľmi rýchlo sa však vyčerpá. Faceliftingom a liposukciou (dva typy zákrokov plastickej chirurgie) možno vývoj spomaliť, nie však zastaviť.

V režime parlamentnej demokracie nie je možné dlhodobo potláčať tých, ktorí svojou iniciatívou tvoria hodnoty. Iniciatívni ľudia síce bývajú nezávislí od štátu a o politiku sa preto až tak nezaujímajú. S ich stúpajúcim pocitom nespravodlivosti však bude stúpať aj ich motivácia použiť svoju iniciatívu a vynaliezavosť v prospech zmeny ekonomicko-spoločenských pomerov.

Protagonisti vládneho socializmu robia aj druhú systémovú chybu. Nebránia Slovensko proti ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie. Snažia sa do slovenského prostredia umelo implantovať hodnoty, ktoré sem nepatria a Slovensko ich odmieta.

Keďže na to nemajú dostatočnú politickú odvahu na Slovensku, neustále sa snažia odvolávať na Brusel – spomeňme si len na poslednú zabíjačkovú kauzu, kedy pod zámienkou Bruselu zaviedli na Slovensku to, čo ani Brusel nepožaduje.

Tento princíp robenia politiky – odvolávanie sa na niekoho v zahraničí, je našťastie opäť iba prechodne úspešný. V našich dejinách sme to často zažívali: Najskôr sa odvolávali na Budapešť, potom na Prahu, Berlín, Moskvu a dnes Brusel, aby presadili niečo, čo Slovensko so zdravým sedliackym rozumom odmietlo.

Takýto typ robenia politiky však na Slovensku nikdy nemal dlhodobo väčšinovú podporu. Vždy sa nakoniec presadili koncepcie, ktoré vsádzali na rozvoj vyplývajúci z vlastnej iniciatívy a z vlastných síl.

4. Opozičný liberalizmus

Druhá ekonomicko-spoločenská koncepcia je liberálna. Bola to v zásade nosná koncepcia druhej Dzurindovej vlády. Jej prednosťou je, že sa veľmi poctivo zaoberá možnosťami rastu slovenskej ekonomiky, a správne definuje predpoklad ďalšieho rozvoja Slovenska - slobodné hospodárstvo.

Táto koncepcia je už dnes pomerne opatrná k ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie – aj keď v nedávnej minulosti bolo ťažko hľadať rozdiel medzi liberálmi a socialistami.

Liberálna koncepcia má však tri základné slabiny. Prvá slabina by sa zjednodušene dala pomenovať tak, že je to koncepcia pre bohatých a zdravých – jedným slovom pre trvale úspešných. Chvalabohu, máme takýchto ľudí na Slovensku čoraz viac, ale väčšina ľudí na Slovensku nie je takpovediac „za vodou“.

Druhou slabinou liberálnej koncepcie je nedostatočná spoločenská základňa pre politickú podporu takejto koncepcie. Druhá Dzurindova vláda mohla takúto politiku realizovať iba vďaka priaznivému historickému okamihu – existencii dvoch SNS, z ktorých žiadna sa nedostala do parlamentu. Stredopravé strany, ktoré na jeseň 2002 vytvorili vládu, získali spolu iba približne 28 percent hlasov oprávnených voličov .

Realizácia liberálnej koncepcie nie je na Slovensku z politického hľadiska dlhodobo udržateľná. Táto koncepcia bola v júni 2006 politicky porazená . Liberálna koncepcia si v istom zmysle volebnú porážku aj zaslúžila, pretože jej protagonisti neboli schopní zabezpečiť pre seba politickú podporu ani u časti vlastných voličov. Najviac na to doplatilo KDH (stranu Pavla Ruska vnímame ako lobistické zoskupenie na jedno použitie).

Protagonisti liberálnej koncepcie dnes pravdepodobne robia strategickú chybu. Namiesto pohľadu do budúcnosti sa snažia brániť „výdobytky“ druhej Dzurindovej vlády. Ani najskalnejších liberálnych voličov však dnes minulosť nezaujíma. Aj liberálni voliči chcú zmysluplnú ekonomicko-spoločenskú koncepciu budúcnosti.

Treťou a najvážnejšou slabinou liberálnej koncepcie je však jej ekonomická neudržateľnosť – nijako totiž nereflektuje tretí faktor straty európskej prosperity – neustále sa zhoršujúci pomer medzi pracujúcimi a penzistami. Podpora druhého piliera dôchodkovej reformy totiž problém iba o chvíľu odďaľuje, ale nerieši.

5. Ekonomika konzervatívnej solidarity

Našu novú ekonomickú agendu sme nazvali ekonomika konzervatívnej solidarity. Práve solidarita je hodnotou, na ktorú budeme klásť dôraz v najbližšej budúcnosti. Spravodlivosť je predpokladom legitimity štátu. Sloboda je predpokladom prosperity štátu.

Solidarita je však nevyhnutnou podmienkou trvale udržateľného, zdravého sociálneho, kultúrneho aj demografického vývoja národa. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje solidaritu medzi pracujúcimi a sociálne odkázanými, medzi mladými a starými, medzi ľuďmi žijúcimi v rôznych regiónoch.

Chceli by sme presadzovať také vnímanie solidarity, ktoré dá každému čo najviac slobody, aby mohol byť úspešný, a aby potom jeho úspech bol zdrojom solidarity s inými. Prajeme si na Slovensku čo najviac úspešných, aby sme mali byť z čoho solidárni.

5.1 Rozširovanie ekonomickej slobody

Prvým predpokladom ekonomiky konzervatívnej solidarity je zabezpečiť čo najširšiu mieru ekonomickej slobody. Dnes je Slovensko príťažlivým daňovým prostredím. Ale to nestačí. Slovensko by malo zvýšiť svoju konkurencieschopnosť znížením ceny práce, a teda znížením odvodov. Za reálne považujeme zníženie odvodového zaťaženie o 1/5 v priebehu jedného volebného obdobia.

Za prioritu považujeme zachovanie čo najslobodnejšieho Zákonníka práce.

Naše návrhy na rozšírenie priestoru ekonomickej slobody predstavíme podrobnejšie v júni 2007.

5.2 Stop ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie

Snahu o ďalšie regulácie ekonomického prostredia zo strany Európskej únie vnímame ako hrozbu, ktorej chceme čeliť. Za absolútnu prioritu považujeme vetovanie akejkoľvek snahy o harmonizáciu priamych daní v Európskej únii. Deklaráciu o daňovej zvrchovanosti Slovenskej republiky považujeme za dôležitý symbol prístupu k slovenskej ekonomickej politike.

5.3 Riešenie demografickej krízy - najdôležitejšieho ekonomického problém budúcnosti

Príčinou krízy európskych sociálnych systémov je fakt, že sa v Európe rodí čoraz menej detí. Tento demografický pokles je často spájaný s ekonomickou vyspelosťou. Akoby platilo, že rast životnej úrovne krajiny je nepriamoúmerný počtu narodených detí v krajine.

Pri podrobnejšom skúmaní však vidíme (Janota, 2004), že demografický pokles v Európe nastal v skutočnosti približne jednu generáciu po zavedení štátnych penzijných systémov.

Jednoducho, akonáhle občania štátu zistili, že ich životná úroveň v starobe závisí od štátu a nie od počtu ich detí, ktoré sa o nich v starobe postarajú, zariadili sa podľa toho. Dieťa sa pre ľudí stalo konkurenciou blahobytu – načo investovať peniaze do viacerých detí, keď môžem ísť namiesto toho na dovolenku do Chorvátska alebo si kúpiť nový televízor a vežu?

Človek je homo economicus – z dlhodobého hľadiska sa správa racionálne a účelne voči svojej životnej úrovni. Napríklad v Holandsku sú vysoké invalidné dôchodky, následkom čoho sa z čoraz väčšieho počtu Holanďanov stávajú invalidi – pracovať sa im neoplatí. Vo Švédsku je zase vysoká nemocenská dávka, a čuduj sa svete, Švédi sú najchorľavejší národ v Európe.

Ak teda chceme zvýšiť počet narodených detí na Slovensku, musia sa deti v dobrom slova zmysle oplatiť. Samozrejme, systém musí byť nastavený tak, aby nebolo výhodné plodenie detí za účelom zneužívania sociálnych dávok Oplatiť sa musia dobre vychované deti, ktoré pracujú a svojou prácou prispievajú k prosperite všetkých.

5.3.1. Plus jeden milión k dôchodku za každé pracujúce dieťa

Hodnoty vznikajú z práce ľudí. Pracujúci človek je najväčším zdrojom bohatstva štátu. Na Slovensku dnes žije približne 5 400 000 ľudí. Z nich pracuje približne 2 300 000 ľudí. Títo ľudia sú zdrojom ekonomického rastu Slovenska.

Za to, že dnes Slovensko ekonomicky rastie, vďačíme približne 1 000 000 našich dôchodcov, ktorí dnešných pracujúcich vychovali, živili, šatili a podporovali na štúdiách. Ako sme sa im za to odvďačili? Nijako. Práve naopak. V zásade platí úmera:

Čím viac prispeli k dnešnému ekonomickému rastu, teda čím viac detí pre nás vychovali,

tým viac sa museli v živote uskromňovať a tým menšie majú dnes dôchodky.

Každý človek je z dlhodobého hľadiska homo economicus, teda správa sa podľa ekonomickej výhodnosti. Potom je logické, že v takomto systéme počet narodených detí klesá. Slovensko ale aj celá Európa čelí demografickej kríze.

Vychovať jedno dieťa dnes okrem straty pohodlia stojí rodičov veľa peňazí. Ak by rodičia peniaze namiesto do výchovy dieťaťa investovali do sporenia, pri odchode do dôchodku by mali ušetrených minimálne 1 milión korún.

Výchova dieťaťa dnes teda pre rodičov znamená:

Mínus milión Sk k dôchodku

alebo

Mínus 50 dovoleniek v Chorvátsku alebo

Mínus 3 Škody Fabia.

Na druhej strane, dieťa vychované rodičmi dnes pre štát znamená prínos len vo forme odvedenej dane z príjmu a DPH počas predpokladaných 40 rokov jeho pracovnej kariéry minimálne 2 100 000 Sk .

Štát teda v podstate trestá tých, ktorí výchovou detí zabezpečujú jeho budúcu prosperitu. Toto chceme zmeniť.

Navrhujeme, aby štát počas čerpania penzie preplatil formou rodičovského bonusu rodičom náklady na výchovu každého dieťaťa, ktoré pracuje a štát má z neho príjem.

Ak dnešní rodičia vychovajú dieťa a táto výchova ich stojí približne 1 milión Sk, štát by im mal počas penzie vyplatiť 1 milión Sk ako rodičovský bonus.

Štátny rozpočet to nebude stáť ani korunu navyše. Spomínaný milión korún nasporí pre svojich rodičov samotné pracujúce dieťa, ktoré nebude odvádzať 9% do priebežného piliera, ale priamo na nový sporivý účet svojich rodičov.

Tento systém sa dá zaviesť pre budúcich dôchodcov, ktorých dieťa príde do pracovného procesu.

Pre súčasných dôchodcov, ktorí už svoje deti vychovali, a tieto ich deti pracujú, navrhujeme čiastočné preplatenie nákladov spojených s výchovou ich dieťaťa, na začiatku vo forme rodičovského bonusu vo výške

+ 1000 Sk mesačne za každé pracujúce dieťa.

Rodičovský bonus bude v tomto prípade tvorený časťou odvodov pracujúceho dieťaťa, ktoré budú z priebežného systému a zo sporivého systému posielané priamo rodičom. Tento rodičovský bonus sa bude v priebehu rokov zvyšovať. Náklady štátu na čiastočnú refundáciu nákladov na výchovu dieťaťa budú činiť približne 5 – 7 mld Sk ročne.

Zavedenie rodičovského bonusu k dôchodku, teda úplného alebo čiastočného preplatenia nákladov spojených s výchovou dieťaťa, považujeme nielen za spravodlivé, ale aj za ekonomicky výhodné. Pre rodičov bude totiž výhodné vychovať deti, ktoré budú ochotné pracovať. Rómski rodičia budú potom napríklad motivovaní, aby učili svoje deti pracovať – iba pracujúce dieťa sa im totiž oplatí.

Zavedením rodičovského bonusu budú tiež spoločensky ocenené matky na materskej dovolenke. Štát totiž uzná čas strávený na materskej dovolenke ako prácu, ktorú patričným spôsobom aj ocení.

5.4. a 5.5.

Návrhy obsahujúce novú formu solidarity medzi pracujúcimi a sociálne odkázanými, ako aj medzi regiónmi predstavíme v apríli a v máji 2007.

6. Záver

„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte."

Ján Pavol II., slovenským pútnikom v Ríme, 9. novembra 1996.

Slová Jána Pavla II. považujeme za výzvu. Naša koncepcia ekonomiky konzervatívnej solidarity je vlastne pokusom o niečo, čo sa momentálne žiadnemu európskemu štátu nedarí. Myslíme si, že Slovensko by mohlo Európe ukázať cestu, ako spojiť ekonomickú vyspelosť a rast so zdravým a trvale udržateľným demografickým, sociálnym a kultúrnym vývojom národa.

V roku 2002 sme preukázali sebavedomie a predvídavosť našim návrhom rovnej dane, ktorú si iní osvojili až o rok neskôr. Rovná daň sa osvedčila a dnes práve vďaka nej Slovensko dosahuje historický rast ekonomiky. Sme presvedčení, že aj naša koncepcia ekonomiky konzervatívnej solidarity bude pre Slovensko ešte väčším prínosom. Veríme, že po zavedení konzervatívnej solidarity budú ľudia považovať ekonomicko-spoločenský systém na Slovensku za spravodlivejší ako je ten dnešný.

Vladimír Palko, Milan Krajniak


Príloha číslo 1

O čo dnes prichádzajú rodičia výchovou dieťaťa

Súčasné životné minimum na výchovu dieťaťa:

2270 Sk/ mesiac

Väčšina rodičov investuje do vlastného dieťaťa mesačne viac, ale predpokladajme, že investujú do dieťaťa iba životné minimum.

Počet mesiacov výchovy dieťaťa: 20 rokov x 12 mesiacov =

240 mesiacov

Minimálne náklady rodičov na jedno dieťa počas 20 rokov: 240 x 2270 =

544 800 Sk

Odhadovaná strata príjmu matky za ročný pobyt na materskej (predpokladaný príjem 15 000 hrubého) : približne

150 000 Sk

Minimálne náklady na dieťa + strata príjmu na materskej =

694 800 Sk Ak by si rodičia, namiesto platenia výchovy dieťaťa, tieto prostriedky odkladali a potom ich vložili do penzijného fondu, pri 3% úročení by si rodičia našetrili za 20 rokov približne

1 255 000 Sk.

Už za 12 rokov by si rodičia našetrili pri 3% úročení približne

1 milión Sk.

Výchova jedného dieťaťa dnes pre rodičov znamená:

Mínus milión Sk k dôchodku alebo Mínus 50 dovoleniek v Chorvátsku alebo Mínus 3 Škody Fabia.

Príloha číslo 2

Minimálny prínos pracujúceho človeka pre spoločnosť

Človek odpracuje za svoj život približne 40 rokov, teda približne

480 mesiacov.

Predpokladajme, že by pracoval za priemernú mzdu, teda za približne

18 000 Sk (hrubá mzda).

Daň z príjmu bude potom mesačne činiť viac ako

1800 Sk.

Predpokladajme, že mesačne tento človek kúpi tovar za približne 10.000 Sk, z ktorého zaplatí DPH vo výške približne

2660 Sk.

Mesačný príjem štátu z jedného pracujúceho človeka potom činí

4460 Sk.

Odhliadnime od ostatných, najmä spotrebných daní.

Minimálny prínos človeka, ktorý pracuje od 20 do 60 rokov života, potom pre štát činí

480 mesiacov x 5320 Sk =

Plus 2 140 800 Sk pre štát.


Milan Krajniak
kandidát na podpredsedu KDH pre ekonomiku

Narodený: 30. januára 1973 v Bojniciach

Národnosť: slovenská

Rodinný stav: ženatý, jedno dieťa

Vzdelanie: 2003 – 2005 Filozofická fakulta UKF, Nitra

2005 – 2006 Filozofická fakulta UCM, Trnava, odbor politické vedy

špecializácia na politické public relations

2006 - Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, Bratislava

odbor verejná politika

Profesijná kariéra: 1994 – 1997 podnikateľská činnosť, konzultačné služby so špecializáciou na public relations

1998 – 2006 riaditeľ oddelenia pre médiá a public relations KDH

2003 – 2006 Prezídium Fondu národného majetku SR, člen

2003 – 2004 Severoslovenská vodárenská spoločnosť, člen DR

2004 – 2006 Auto Martin, člen DR

2004 – 2007 podnikateľská činnosť, špecializácia na public relations a realitné projekty

Odborná činnosť: 2001 program Veľký tresk, 14 opatrení na zníženie nezamestnanosti, spoluautor

2002 program Rovná daň, spoluautor

Iné: 1995 – 1997 predseda Občiansko-demokratickej mládeže

1997 – 1998 Výsadkový pluk J. Gabčíka, 5. pluk špeciálneho určenia, Žilina, ZVS

Záujmy: história, architektúra

  Dane ako v Britanii
   Modra je dobra 22-02-2007 16:31
  RE: Dane ako v Britanii
   Lukas Krivosik 22-02-2007 16:33
  RE: Dane ako v Britanii
   Czechtek 22-02-2007 19:06
  RE: Dane ako v Britanii
   LIBERTARIAN 23-02-2007 8:45
  Hehe
   Spektro 24-02-2007 0:20
  RE: Dane ako v Britanii
   E 23-02-2007 1:27
  RE: Dane ako v Britanii
   caw michal 23-02-2007 18:13
  par otazok
   Peter Spáč 22-02-2007 20:33
  RE: par otazok
   Milan Krajniak 22-02-2007 21:17
  RE: par otazok
   Peter Spáč 22-02-2007 21:23
  RE: par otazok
   Miro Sokol 23-02-2007 13:40
  RE: par otazok
   Peter M. 24-02-2007 11:30
  RE: par otazok
   Firstborn 22-02-2007 21:26
  RE: par otazok
   Pomo 22-02-2007 22:41
  RE: par otazok
   Pomo 22-02-2007 22:41
  RE: par otazok
   Miso 23-02-2007 14:39
  RE: volby 2010
   polemik 02-03-2007 2:36
  EKS-
   nezadane meno 22-02-2007 20:51
  RE: EKS-
   Milan Krajniak 22-02-2007 21:24
  RE: EKS-
   Alexios I. 23-02-2007 10:19
  RE: EKS-
   Modra je dobra 23-02-2007 11:33
  RE: EKS-
   Czechtek 23-02-2007 15:05
  O com tocis
   Modra je dobra 23-02-2007 17:37
  RE: EKS-
   milan krajniak 23-02-2007 16:36
  RE: EKS-
   Modra je dobra 23-02-2007 17:23
  RE: EKS-
   Peter M. 24-02-2007 11:42
  Este ze to
   Modra je dobra 26-02-2007 11:51
  RE: Cianania
   Peter M. 26-02-2007 23:32
  Na ZDS-kach
   Modra je dobra 28-02-2007 9:44
  RE: Na ZDS-kach
   Peter M. 08-03-2007 17:58
  manzelstvo
   polemik 02-03-2007 3:37
  RE: demontaz a navrat
   polemik 02-03-2007 2:40
  RE: EKS-
   palo 23-02-2007 7:36
  RE: EKS-
   polemik 02-03-2007 3:04
  predchadzajuci prispevok
   polemik 02-03-2007 3:08
  Mýtus dôchodkov.
   Dušan 22-02-2007 21:41
  RE: Mýtus dôchodkov.
   andrej beno 23-02-2007 12:52
  zavedenie dochodkovych systemov a pokles natality
   Firstborn 22-02-2007 22:16
  hmm
   radikalna frakcia 22-02-2007 23:31
  RE: hmm
   pseudoradikalna frakcia 23-02-2007 2:16
  RE: hmm
   dux 23-02-2007 2:52
  RE: hmm
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 15:24
  RE: hmm
   clivia 28-02-2007 10:32
  RE: hmm
   radikalna frakcia 24-02-2007 21:45
  testosteron a radost zo zivota
   polemik 02-03-2007 3:25
  Hrozné
   Ondrej 23-02-2007 0:48
  ach jaj
   tomas cunik 23-02-2007 1:34
  RE: ach jaj
   dux 23-02-2007 2:29
  RE: ach jaj
   LIBERTARIAN 23-02-2007 8:20
  nacasovanie
   jednokto 23-02-2007 8:21
  pocitanie
   jednokto 23-02-2007 8:23
  RE: pocitanie
   LIBERTARIAN 23-02-2007 14:17
  Ma hlupost hranice ?
   LIBERTARIAN 23-02-2007 8:52
  RE: Ma hlupost hranice ?
   dux 23-02-2007 11:12
  RE: Ma hlupost hranice ?
   Lukas Krivosik 23-02-2007 16:06
  RE: Ma hlupost hranice ?
   LIBERTARIAN 26-02-2007 13:28
  expert .....
   LIBERTARIAN 23-02-2007 8:57
  RE: expert .....
   dux 23-02-2007 11:02
  RE: expert .....
   tralos 23-02-2007 12:10
  Nepresaditelny navrh
   Homo economicus 23-02-2007 11:19
  RE: Nepresaditelny navrh
   dux 23-02-2007 11:22
  RE: Nepresaditelny navrh
   jednokto 02-03-2007 12:59
  RE: Nepresaditelny navrh
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 15:30
  Moj nazor
   Lukas Krivosik 23-02-2007 11:19
  Holub na streche
   Dušan 23-02-2007 12:21
  RE: Holub na streche
   LIBERTARIAN 23-02-2007 13:29
  ziadna pomoc rodine
   polemik 02-03-2007 3:51
  RE: Moj nazor
   LIBERTARIAN 23-02-2007 13:19
  RE: Moj nazor
   Liam Howlett 23-02-2007 13:30
  RE: Moj nazor
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 15:36
  Skvele...
   Miso 23-02-2007 14:46
  RE: Skvele...
   tralos 23-02-2007 15:28
  RE: Skvele...
   Lukas Krivosik 23-02-2007 16:36
  RE: Skvele...
   tralos 23-02-2007 17:19
  RE: Skvele...
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 15:47
  RE: Skvele...
   radikalna frakcia 25-02-2007 17:56
  RE: Skvele...
   andrej beno 23-02-2007 17:40
  RE: Skvele...
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 15:51
  RE: Skvele...
   andrej beno 27-02-2007 17:32
  Lukasko
   Spektro 24-02-2007 10:56
  RE: Lukasko
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 15:56
  RE: Lukasko
   Spektro 24-02-2007 16:19
  Riesme priciny a nie dosledky!!!
   Tomas Sikorsky 23-02-2007 13:50
  RE: Riesme priciny a nie dosledky!!!
   LIBERTARIAN 23-02-2007 14:06
  socialisti by protestovali
   polemik 02-03-2007 4:00
  RE: socialisti by protestovali
   LIBERTARIAN 02-03-2007 9:26
  Ty hlavně nic neřeš!
   msarkozy 23-02-2007 14:03
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   filer 23-02-2007 16:00
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   tato 23-02-2007 17:21
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   Tomas Sikorsky 23-02-2007 17:30
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   tato 23-02-2007 18:00
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   dux 23-02-2007 18:30
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   caw michal 23-02-2007 18:37
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 16:02
  RE: Ty hlavně nic neřeš!
   tato 24-02-2007 18:44
  to je dadam vtip...
   Kemo 23-02-2007 14:12
  Dal som si tu namahu
   Zolo 23-02-2007 14:14
  Socialne inzinierstvo a nic ine...
   Miso 23-02-2007 14:30
  RE: Socialne inzinierstvo a nic ine...
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 16:11
  RE: Socialne inzinierstvo a nic ine...
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 16:20
  kukučka
   AndrejK 23-02-2007 14:45
  RE: kukučka
   milan krajniak 23-02-2007 16:47
  RE: kukučka
   Spektro 23-02-2007 21:28
  RE: kukučka
   Daro 26-02-2007 15:38
  Krajniak s Palkom sú plagiatori!
   Daro 23-02-2007 14:54
  RE: Krajniak s Palkom sú plagiatori!
   milan krajniak 23-02-2007 16:54
  RE: Krajniak s Palkom sú plagiatori!
   Daro 26-02-2007 15:46
  Lukas Krivosik pred tromi rokmi
   Miso 23-02-2007 14:54
  RE: Lukas Krivosik pred tromi rokmi
   Lukas Krivosik 23-02-2007 17:19
  strazny anjel
   polemik 02-03-2007 7:03
  RE: strazny anjel
   LIBERTARIAN 02-03-2007 9:29
  A co prirodne zdroje
   mato 23-02-2007 16:50
  Ideologia nepusti
   Modra je dobra 23-02-2007 17:33
  RE: Ideologia nepusti
   Palo Z. 25-02-2007 19:54
  RE: Ideologia nepusti
   Spektro 25-02-2007 20:51
  RE: Ideologia nepusti
   Palo Z. 25-02-2007 21:34
  RE: Ideologia nepusti
   Spektro 25-02-2007 22:19
  Moze to fungovat
   Modra je dobra 23-02-2007 17:51
  Liberali nic nechapu
   Spektro 23-02-2007 21:16
  reality check
   zasluzily otec 24-02-2007 0:21
  Trest smrti
   Eligo 24-02-2007 1:08
  RE: Trest smrti
   Karl Marx- komunista 24-02-2007 1:55
  RE: Trest smrti
   dux 24-02-2007 3:22
  RE: Trest smrti
   tato 24-02-2007 10:56
  RE: Trest smrti
   pseudoradikalna frakcia 24-02-2007 16:28
  Palko vybehni na scenu!
   Spektro 24-02-2007 16:57
  Nevzdelanec Krajniak
   janos@mail.T/com.sk 25-02-2007 9:58
  Nevzdelanec Krajniak
   janos@mail.T/com.sk 25-02-2007 10:02
  Aka je cena noveho ludskeho zivota
   clivia 26-02-2007 12:14
  RE: Aka je cena noveho ludskeho zivota
   Dušan 26-02-2007 12:35
  RE: Aka je cena noveho ludskeho zivota
   Czechtek 26-02-2007 15:25
  zrusit odvody uplne
   pm2257 26-02-2007 12:57
  Milion pred Bismarckom
   LIBERTARIAN 26-02-2007 15:25
  vdaka Bismarckovi
   polemik 03-03-2007 14:48
  RE: vdaka Bismarckovi?
   Peter M. 02-05-2007 16:52
  ukazal pravu tvar
   polemik 02-03-2007 2:32
  Vazeny pan
   Modra je dobra 02-03-2007 12:01
  Vazeny pan
   Modra je dobra 02-03-2007 12:09
  vtip mesiaca
   reality checker 10-03-2007 0:14
  Potkany
   Mister 30-03-2007 9:26
  dobre!
   job 16-10-2007 21:26

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group