ISSN 1335-8715

21-12-2006   Mária Pešeková   EUtópia   verzia pre tlač

Vraždy cti

Radikalizmus podľa mňa v sebe nemusí implikovať nutne niečo zlé. Radikálnosť hovorí len o vymykaní sa priemeru, nie o morálnej hodnote. Ak je samotný priemer zlý, potom tie najlepšie snahy a činnosti sú zároveň najradikálnejšími. Trvanie na kresťanských hodnotách v západnej Európe sa dnes javí ako radikálne, pretože väčšina ľudí Západu sa svojich koreňov dobrovoľne vzdáva. Naopak, v islamskom svete je tendencia opačná, snahy smerujú k čo najtesnejšiemu spojeniu štátu/spoločnosti s náboženstvom.

Čo sú to vraždy cti?

Podľa správy OSN v mene cti príde o život každoročne 5000 dievčat a žien. Toto číslo je však zďaleka neodráža realitu, pretože väčšina prípadov sa pred súd nedostane. Odhady skutočného počtu vrážd cti sa pohybujú medzi 10 000-100 000 prípadov každoročne.

Vraždy cti (nem. der Ehrenmord, angl. Honour Crime, Honour Killing) sú formou násilia vykonávanou v patriarchálnych (kmeňových) spoločnostiach takmer výlučne na ženách a vyplývajú zo zdedených archaických predstáv o manželstve a dostávajú sa do úzkeho spojenia s náboženskými hodnotami. Ide o dopredu plánované často obzvlášť zákerné činy. Ich logika sa zdá na prvý pohľad pomerne jednoduchá: žena, na ktorú padne podozrenie nevery svojmu mužovi, je mužským príslušníkom rodiny zavraždená, aby sa tak zahanbená a zneuctená rodina ženy mohla očistiť.

Vraždy cti nie sú výlučne spojené s moslimskými krajinami (prítomné sú aj v Brazílii a ďalších krajinách Južnej Ameriky), ale v týchto krajinách sú javom najčastejším, a to predovšetkým v Pakistane.

Príčiny vrážd cti

Priamou príčinou je stratená česť rodiny. K nej dochádza na základe podozrenia z porušenia manželského kódexu, mimomanželským či predmanželským vzťahom, ale aj obecne morálne chybným správaním ženy. Nároky na správanie sa v jednotlivých krajinách líšia podľa miery konzervatívnosti. V Jordánsku má ženy samozrejme väčšiu slobodu a je na ňu inak nazerané než v Iráne alebo Jemene. Žena s pochybnou povesťou sa nazýva charmuta.

Akékoľvek správanie, ktoré spochybňuje nevinnosť dievčaťa či vernosť ženy môže byť považované za zneuctenie (incest, znásilnenie, dobrovoľný pohlavný styk). Nemusí ísť ale len o pohlavný styk, stačí, že je dievča videné na verejnosti s mladým mužom, má „nevhodný“ odev, príde domov neskoro, telefonuje s cudzím mužom, alebo jej manžel objaví list od cudzieho muža.

To, že často stačí šírenie klebety, dokazuje fakt, že „na základe vykonaných autopsií na obetiach v Jordánsku vyšlo najavo, že 80% podozrivých nemalo žiaden pohlavný styk.“ Amnesty International zaznamenala prípady, keď k vražde v mene cti došlo potom, čo sa mužovi snívalo o nevere jeho ženy. Trest vraždy môže hroziť aj žene, ktorá túži po vzdelaní a väčšej nezávislosti, alebo ak sa chce moslimka vydať za kresťana a tento nekonvertuje na islam (šaria takéto svadby zakazuje).

To, že niekedy moslimská žena skutočne svojho muža nemiluje, súvisí s tým, že mnohokrát sú ženy do svadby nútené a pri voľbe partnera nemajú slobodnú voľbu. V západnej Európe sú čoraz častejšie prípady moslimských konzervatívnych rodín, ktoré svojím dcéram nachádzajú ženíchov z Pakistanu, Turecka a podobne (a následne ich aj posielajú za nimi, hoci tieto dievčatá sú už narodené v európskych krajinách). Toto bol prípad napr. Shahidy Mohammed z Manchesteru , Hatun Sürücü z Berlína a mnohých ďalších. Pohyb žien prebieha aj opačným smerom. Niektoré turecké rodiny žijúce v Nemecku privezú pre svojich synov nevzdelanú mladú tureckú nevestu, tzv. gelin („tá, ktorá prichádza do domu“), ktorá sa zrazu ocitne v neznámej krajine s neznámym jazykom a logicky je preto úplne závislá na manželovi a rodine a nemá potom prostriedky ani schopnosť brániť sa tlaku rodiny.

Keď je teda „porušená“ česť rodiny, „rodinná rada“ rozhodne bez vedomia „hriešnice“ o tom, kto z mužských príslušníkov rodiny bude vykonávateľom vraždy, resp. kto napraví rodinnú česť umytím v krvi hriešnice (ostatné ženy rodiny sa len zriedka priamo podieľajú na vraždách cti, napomáhajú skôr nepriamo).

Často je vykonaním vraždy poverený neplnoletý muž (napr. brat obete), pretože v prípade trestu mu hrozia menšie sankcie. Jedna zo zarážajúcich vecí na vraždách cti je práve skutočnosť, že obete sú zavraždené svojimi vlastnými príbuznými a u koho iného, ak nie u najbližšej rodiny človek hľadá porozumenie a lásku?

Podľa správy Human Rights Watch bolo v Pakistane v období rokov 1998-2002 spomedzi osôb obžalovaných z vraždy cti, 462 bratov obetí, 395 manželov, 217 osôb v inom príbuzenskom vzťahu, 103 otcov, 60 inak zapletených osôb, 58 synov a 44 cudzích osôb. V Jemene podľa správy Sisters Arab Forum for Human Rights a švajčiarskej „NGO“ Surgir z mája 2005 bolo v 418 prípadov vrážd cti medzi páchateľmi 40 manželov, 26 bratov, 16 otcov, 12 synov, 174 neidentifikovaných a 140 iných osôb.

Rovnaká správa upozorňuje na fakt, že hoci sa v Jemene zvyšuje počet vzdelávajúcich sa dievčat, podiel žien na práci a verejnom živote, čo je znakom istej „modernizácie“, na počte vrážd cti sa to neodrazilo. Ženy, ktoré sa via podieľajú na práci, majú podia tejto správy väčšiu příležitost dostať sa do styku s cudzím mužským elementom a preto sú vystavené väčšiemu riziku z následného zabitia.

Samotnej vražde môže predchádzať snaha o korigovanie správania ženy skrze napomínanie, bitku apod. (V prípadoch keď žena túži po väčšej nezávislosti, teda pri „napraviteľných hriechoch“) Keď je to neúčinné, muž preberá zodpovednosť na seba. Pokiaľ ide o spôsoby zabitia, obete sú ubodané, zastrelené, zaškrtené, ubité k smrti, poliate benzínom a zapálené, alebo zomrú na otravu. Nezriedka sú úmrtia obetí vrážd cti navonok utajované a vysvetľované v Pakistane ako „nehody s elektrickým prístrojom“, prípadne v Palestíne odôvodňované trestom za „kolaboráciu s Izraelom“.

Právne úpravy

Páchateľ vraždy cti je verejnosťou považovaný za hrdinu, dostáva sa mu uznania, trest nasleduje len výnimočne, resp. len veľmi malý. Vraždy cti sú totiž považované za legitímne, dokonca nutné prostriedky k zachovaniu cti rodiny. Mnohé krajiny (vrátane Afganistanu, Albánska, Bahrajnu, Egypta, Indonézie, Iraku, Jordánska, Kuvajtu, Maroka, Ománu, Pakistanu, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Sýrie, Tuniska a Turecka) síce podpísali zmluvu OSN o právach žien CEDAW (Convention on the Elimination of all Forms of Discrimination against Woman), v praxi to však mnoho neznamená (ako mnohé iné aktivity OSN).

V Jordánsku povoľuje zákon mužom zabiť ženskú príbuznú v dopredu plánovaných prípadoch, ako aj v prípade prichytenia ženy pri cudzoložstve (ako spontánna reakcia). Článok 340 trestného zákonníka hovorí: „ten, kto nájde svoju ženu alebo ženu zo svojich príbuzných pri cudzoložstve a zabije či poraní jedného z milencov, je oslobodený od trestu.“

Sýria povoľuje zabiť ženskú príbuznú, ale len pri prichytení „in flagranti“, nie plánovane. Podľa článku 548 „Ten, kto nájde ženu, matku, sestru, tetu či neter vykonávajúcu cudzoložstvo alebo iný nelegálny sexuálny akt s iným a zabije alebo zraní jedného, prípadne oboch, je oslobodený od trestu.“

Maroko povoľuje len manželom zabiť pri „in flagranti“ činoch. Článok 418 trestného zákonníka: „Zabitie, zranenie a bitie sú ospravedlniteľné v prípade, že sú spáchané manželom na žene a jej milencovi v momente, keď ich tento prekvapí pri cudzoložstve.“

Konkrétne prípady

Hoci sú vraždy cti najčastejšie v moslimských krajinách, do pozornosti Európana sa viac dostanú prípady moslimov z Európy. Je to preto, že tu sa oproti krajinám Blízkeho a Stredného Východu neutajujú, nie sú akceptované a ich vykonávanie prirodzene zvyšuje obavy s rastúceho počtu tureckej menšiny v Nemecku (počet Turkov v BRD sa odhaduje na 2,5 milióna), arabskej vo Francúzsku, pakistanskej vo Veľkej Británii atď. Preto príklady, ktoré uvádzam, sú z Európy.

V emigrácii sa v snahe zachovať si vlastnú identitu zvyšuje tlak na udržiavanie tradícií a pravidiel. Rodiny sa snažia v priklonení k pôvodným hodnotám ochrániť domovskú krajinu. Spoločnosť, do ktorej sa prisťahovali vnímajú ako pomýlenú a nebezpečnú. Preto zvyšujúci sa počet prípadov vrážd cti v Nemecku priamo súvisí s rastúcou islamizáciou hlavne tureckej komunity. Vo Veľkej Británii bolo zaznamenaných v období rokov 1994-2004 122 vrážd cti mladých žien z rodín pochádzajúcich z Blízkeho a Stredného Východu, západnej Afriky, Turecka, Bosny, Kosova a z rómskych rodín.

Hatün Sürücü : ide o najznámejší prípad z nemeckého prostredia, keď verejnosť pobúrila správa o smrti tejto 23-ročnej Nemky kurdského sunnitského pôvodu. Hatün Sürücü bola zastrelená 7. 2. 2005 troma ranami do hlavy a v priebehu štyroch mesiacov bola šiestou obeťou vraždy v mene cti v Berlíne.

V septembri 2005 boli obžalovaní z vraždy jej traja bratia: Mutlu (dnes 26-ročný) mal podľa obžaloby obstarať zbrane, Alpaslan (25-ročný) vylákať sestru z domu a stáť na stráži a najmladší Ayhan (19) mal strieľať. Hatün sa vymykala predstavám svojej rodiny: najprv bola prinútená k svadbe s vlastným bratrancom, ktorého nepoznala, potom sa oddelila od rodiny a sama vychovávala syna, vyučila sa a zarábala na seba, nenosila na hlave šatku a využívala výhody liberálnej nemeckej spoločnosti.

Vražda vyvolala početné sympatie u mladých nemeckých moslimov (hlavne v škole T. Morea neďaleko miesta činu) na jednej strane a veľké protesty majority a diskusiu na strane druhej. Zarážajúca bola reakcia zo strany oficiálnych moslimských predstaviteľov. Nasledovalo totiž ticho. Až pod tlakom verejnosti sa Islamská Federácia v Berlíne rozhodla vyjsť na verejnosť s výzvou a plagátom proti sobášom z donútenia. Najväčší spolok pri mešite v Nemecku „Ditib“, kontrolovaný tureckým ministerstvom pre náboženské otázky sa až po mesiaci rozhodol hovoriť v rámci piatkových modlitieb o probléme vrážd cti.

Výsledok súdneho procesu s bratmi Sürücü, v ktorom obhajoba tvrdila, že páchateľom bol len najmladší z nich (hrozil by mu trest pre mladistvých pretože v čase spáchania činu ešte nebol plnoletý), bol víťazstvom obhajoby, keďže súd v apríli tohto roku odsúdil len Ayhana a to na 9 rokov a 3 mesiace. Dvaja starší bratia boli oslobodení pre nedostatok dôkazov.

Zahra Kameli : 24-ročná Iránčanka vo februári 2005 tesne unikla vyhosteniu z Nemecka do rodnej vlasti. Kameli bola ako 16-ročná prinútená vydať sa za muža, s ktorým v roku 2001 prišla do Nemecka. Tam ho opustila, našla si nového partnera a prestúpila na kresťanstvo. Po návrate muža do Iránu mala byť zo strany nemeckých úradov vyhostená, hoci jej v Iráne kvôli porušeniu manželstva hrozilo ukameňovanie. Potom čo sa v lietadle smerujúcom do jej domoviny nervovo zrútila, pilot ju odmietol prepraviť. Až na základe lobby cirkví a spolkov na ochranu ľudských práv úrady udelili Kameli dočasné povolenie k pobytu.

Kontext vrážd cti

Vraždy cti vypovedajú o viacerých skutočnostiach. V krajinách, kde sú akceptované a považované za správne, je rodina vnímaná ako jedna z najdôležitejších hodnôt, cieľom je zachovanie rodu, splodiť čo najviac detí, ide teda skôr o kvantitatívnu než kvalitatívnu stránku. Preto všetko, čo rodinu (údajne) ohrozuje, je prísne trestané. Otázne je, do akej miery je pre deti prospešné, ak stratia svoju mamu len na základe istej fantazmagórie otca. A v prípade, že sa žena skutočne previnila, je manželstvo redukované len na telesnú stránku (zachovanie sexuálnej čistoty), o odpustení nemôže byť ani reč. Vraždy cti sú v moslimských krajinách realizované vďaka prítomnému výraznému kolektívnemu duchu: údajný prehrešok jednej osoby znamená poškvrnenie pre celú rodinu (pričom rodina je chápaná širšie než v západnej spoločnosti, kde prevláda predstava rodina = rodičia a deti) a problém sa stáva predmetom riešenia tejto širokej skupiny ľudí. Vykonávateľom vraždy nemusí, ale môže byť len jednotlivec, tomu sa potom za to dostane pocty od celej skupiny (rodiny, obce).

Antropológ G. M. Kessler hovorí o „kultúre cti a hanby“, v ktorej je prvoradá potreba zabrániť stratu tváre. Podobne možno potom vysvetliť aj politické a vojenské konflikty - česť je potrebné potvrdzovať v konfrontácii so Západom, ktorý ich chce o ňu pripraviť.

Ted Lapkin hovorí v prípade cti o dvoch formách jej prejavovania: defenzívnej, arab. ird a ofenzívnej, arab. sharaf . Ird zahŕňa sexuálnu čistotu, ale tiež konfrontácie so západným svetom, ktorému sa treba brániť. Sharaf znamená pozitívne konanie, ktoré vzbudzuje rešpekt, úctu, ako veľkorysosť, odvaha, to má viesť k zlepšeniu sociálneho statusu a povesti.

Praktizovanie vrážd cti presúva bremeno viny len na ženu, akoby bol muž bez hriechu, hoci v prípade znásilnení je to presne opačne. Zatiaľčo v prípade, že má moslim pohlavný styk s nemoslimskou ženou, je to tolerované, tak ak napr. strýko znásilní svoju neter, trest nenesie on, ale dievča. Odplata za vykonaný čin sa uskutočňuje už v pozemskom živote a jej uskutočnenie zároveň znemožňuje vinníčke, aby sa niekedy v budúcnosti vrátila na „správnu“ cestu. A ak už nie na vlastnú ženu či sestru, tak aspoň na vlastné deti by mali vrahovia brať ohľad v prípadoch, keď zabíjajú matku detí.

Islam vs. Kresťanstvo

Predstavy o sexualite a žene hrajú dôležitú rolu v krajinách s praktizovaním vrážd cti. Sexualita je sústredená na muža a hierarchicky určená. Žena má povinnosť muža počúvať, manželstvo nie je založené na rovnosti partnerov. Kým mužovi sú povolené štyri manželky (4, 3), žena je viazaná k jednému mužovi. O jednoznačnej nadradenosti muža žene hovorí súra 4, 38: „Muži zaujímajú postavenie nad ženami preto, že Boh dal prednosť jedným z vás pred druhými, a preto, že muži dávajú z majetkov svojich (ženám).“ Jasnejšiu formuláciu podradenosti žien mužovi, než sú slová „Boh dal prednosť jedným z vás“ (mužom), si neviem predstaviť. Nerovnosť mužov a žien je tiež vyjadrená v práve, keď svedectvu jedného muža sa vyrovnajú svedectvá dvoch žien (2, 282). Okrem odlišnosti v hierarchii pohlaví však Korán hovorí aj o fyzickej prevahe muža nad ženou, keď ospravedlňuje násilie: „A tie (ženy), ktorých neposlušnosti sa obávate, varujte a vykážte im miesta na spanie a bite ich!“ (4, 38)

V islame je manželstvo chápané len ako vzťah medzi mužom a ženou (pričom žena má podriadenú pozíciu), naproti tomu v kresťanstve je manželstvo vzťahom medzi mužom, ženou a Bohom, Boh je tým, kto je sudcom v prípade nevery, Boh dáva manželstvu hlbší rozmer a poslušnosť sa týka oboch partnerov, a to Bohu. Zároveň má manželstvo v kresťanstve duchovný aj telesný rozmer, ale nielen manželstvo má tieto dva aspekty, v samotnej osobe Krista sa spája telesný princíp s duchovným (skrze utrpenie tela dochádza ku spáse).

Text Koránu sa obracia smerom k mužom, o ženách sa hovorí v tretej osobe, to implikuje čitateľa mužského, akoby ženy boli Bohu vzdialenejšie, k ním sa totiž neprihovára. Ako potom môže Alláh osloviť ženu, keď sa k nej neprihovára? A kde inde, ak nie pred Bohom by mala platiť rovnosť? Zároveň sa ženy stávajú len akýmsi predmetom, prostriedkom ku slasti a rozkoši, keďže na verných čaká v nebi blažený život s pannami.

Text Starého zákona sa tiež zmieňuje o tom ako riešiť smilstvo. „Kto bude cudzoložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť.“ (Lv 20, 10) „Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, jedného i druhého privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní, deva preto, že nekričala, keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho. (...) Ale ak nejaký muž nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená, a násilne sa jej zmocní, a bude s ňou spať, bude len on usmrtený.“ (Dt 22, 23-26) Starý Zákon je teda pomerne dosť prísny, ale spravodlivý, trest nesie ten, čo sa previnil.

Úplne nový a prístup sa objavuje v Novom Zákone. Kristus tiež kladie dôraz na vernosť: „každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.“ (Mt 5, 32) Radikálna zmena však nastáva v momente, keď zákonníci a farizeji chcú ukameňovať ženu prichytenú pri smilstve. Kristus im oponuje: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (Jn 8, 7) Ježiš teda zdôrazňuje, že človek nemá právo súdiť iných, pretože je sám hriešny a zároveň, že pre každého hriešnika, ktorý sa obráti, má Boh zmilovanie a nekonečné milosrdenstvo.

Základný rozdiel medzi islamským a kresťanským svetom spočíva v tom, že mravný prehrešok (v tomto prípade nevera) sa netrestá ako kriminálny čin. Lenže v moslimských krajinách, kde sa štátna moc kryje s duchovnou, sa prečin proti morálke považuje za zločin. V západnej spoločnosti je morálny prečin prenechaný na svedomie jednotlivca. Iste, že násilie na ženách je vykonávané aj na Západe, ale nie je odôvodňované náboženskou potrebou.

Dovolím si tvrdiť, hoci je to „politicky nekorektné“, že jednotlivé civilizácie a kultúry si nie sú rovné, ale že jedna môže byť nadradená druhej. A to tá, ktorá netrestá obete, ale vinníkov, ktorá rešpektuje ľudskú slobodu, ktorá oddelila svetskú od duchovnej moci a mravné prečiny nekvalifikuje ako trestné činy, ale trest za ne presúva do oblasti transcendentna, prenecháva ich na Najvyššiu inštanciu, Boha.

Mária Pešeková


Použitá literatúra

Korán, Praha: Academia, 2000. Prekl. Hrbek, I.

Sväté písmo Starého a Nového Zákona, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1998

http://www.countercurrents.org/hr-achr291004.ht...

http://www.cps.gov.uk/london/cps_london_news/honour_crimes_conference...

http://www.heise.de/tp/r4/artikel/22/22201/1.htm...

http://www.islaminstitut.d...

http://www.nahost-politik.de/pakistan/pakistan.ht...

http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk/england/1827623.st...

http://www.qantara.de/webcom/show_article.php/_c-469/_nr-110/-p-1/i.html?printmod...

http://www.sueddeutsche.de/ausland/artikel/506/48458...

http://www.surgir.ch...

http://www.surgir.ch/data/surgir/content/document/171.pd...

http://www.tagesspiegel.de/berlin/archiv/05.02.2006/2333862.as...

http://www.theage.com.au/articles/2004/01/15/1073877961619.htm...

http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/states.ht...

http://www.uni-protokolle.de/Lexikon/Ehrenmord.htm...

http://en.wikipedia.org/wiki/Honor_killin...

http://www.zeit.de/2005/05/t_9frk_Fraue...

http://www.zeit.de/2005/09/Hatin_S_9fr_9fc_9f_0...

http://www.zeit.de/2005/10/Ehrenmord...

  Mimo reality
   Dušan 21-12-2006 21:23
  RE: Mimo reality
   dux 21-12-2006 22:04
  RE: Mimo reality
   D 21-12-2006 23:33
  RE: Mimo reality
   dux 22-12-2006 2:12
  RE: Mimo reality
   D 22-12-2006 3:53
  RE: Mimo reality
   dux 22-12-2006 6:21
  RE: Mimo reality
   akyna 22-12-2006 10:12
  RE: Mimo reality
   Zolo 22-12-2006 22:55
  RE: Mimo reality
   D 23-12-2006 9:11
  RE: Mimo reality
   Zolo 23-12-2006 14:48
  RE: Mimo reality
   D 23-12-2006 20:19
  RE: Mimo reality
   tato 23-12-2006 17:20
  RE: Mimo reality
   D 23-12-2006 19:50
  RE: Mimo reality
   tato 23-12-2006 22:21
  RE: Mimo reality
   D 24-12-2006 2:27
  RE: Mimo reality
   akyna 24-12-2006 14:30
  RE: Mimo reality
   D 22-12-2006 15:48
  RE: Mimo reality
   akyna 22-12-2006 17:19
  RE: Mimo reality
   D 23-12-2006 11:33
  existuje i stranka, ktora
   Igor 23-04-2007 11:02
  vyborny clanok
   Miro Iliaš 22-12-2006 9:05
  rubrika
   fact 22-12-2006 9:36
  RE: rubrika
   Lukas Krivosik 22-12-2006 9:57
  RE: rubrika
   LIBERTARIAN 22-12-2006 10:31
  RE: rubrika
   D 22-12-2006 15:56
  RE: rubrika
   tato 22-12-2006 18:39
  RE: rubrika
   D 23-12-2006 9:30
  RE: rubrika
   tato 23-12-2006 10:17
  RE: rubrika
   D 23-12-2006 11:24
  RE: rubrika
   tato 23-12-2006 16:59
  RE: rubrika
   D 23-12-2006 20:09
  RE: rubrika
   tato 23-12-2006 22:18
  RE: rubrika
   Peter Surda 27-12-2006 12:56
  RE: rubrika
   tato 27-12-2006 18:59
  RE: rubrika
   Peter Surda 28-12-2006 16:38
  RE: rubrika
   tato 28-12-2006 17:38
  RE: rubrika
   D 02-01-2007 11:26
  mimo temy
   Tomáš Krištofóry 22-12-2006 10:49
  RE: mimo temy
   Miso 23-12-2006 12:00
  Mlčať
   Dušan 23-12-2006 18:46
  Na doplnenie
   Zolo 22-12-2006 22:46
  Kvalita kultúry
   Alexios Komnenos 23-12-2006 15:20
  Rovnica morálky
   Dušan 23-12-2006 18:48
  RE: Kvalita kultúry
   D 23-12-2006 19:40
  RE: Kvalita kultúry
   Milton 23-12-2006 21:01
  RE: Kvalita kultúry
   tato 23-12-2006 22:47
  RE: Kvalita kultúry
   D 24-12-2006 2:16
  RE: Kvalita kultúry
   tato 24-12-2006 10:45
  RE: Kvalita kultúry
   lucia 24-12-2006 2:24
  RE: Kvalita kultúry
   Zolo 24-12-2006 16:23
  Maria
   lucia 24-12-2006 2:02
  RE: Maria
   Milton 24-12-2006 14:32
  RE: Maria
   Lucia 24-12-2006 18:30
  Šťastné vianoce
   Dušan 24-12-2006 8:26
  Pokoj a radost do Vasich srdc
   tato 24-12-2006 11:06
  vrazdy cti
   maros 15-01-2007 0:15
  co to ma byt, tato vsuvka?
   Igor 23-04-2007 11:00

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group