 |
|
|
Panslavisti sa mýlia - Ľudovít Štúr bol klasický liberálPani Sepešiová, ako aj ostatní obdivovatelia panslavizmu, úplne zrejme čerpá myšlienky tohto ideového prúdu od S. H. Vajanského a hlavne jeho inšpirátora Ľudovíta Štúra. Bude pre nich zrejme nepríjemným zistením, že zakladateľ tohoto, veľmi častého archetypu slovenskej kultúry mal v skutočnosti na mysli prednostne niečo úplne iné - politické, ekonomické a kultúrno-mravné oslobodenie Slovákov. K tomuto cieľu obhajoval počas svojho života dve úplne odlišné praktické riešenia. Jedno do roku 1849 a druhé po ňom. Do tohto roku bol Ľudovít Štúr klasický liberál, nádej videl v oslobodení Slovenska a súžití s inými národmi, aj Maďarmi, podľa princípov, z ktorých vyrástla západná civilizácia. Neúspech revolúcie vyvolal obrat v Štúrových praktických názoroch, a dokonca aj v jeho bezprostrednejších ideách, nie však na jeho ideách nadčasových. Priklonil sa k Rusku a panslavizmu, pre potreby oslobodenia Slovenska. K panslavizmu a pravosláviu sa utiekol z praktických dôvodov oslobodenia Slovenska a tiež z dôvodu toho, že on sám sa vždy musel celým svojím bytím stotožniť s filozofiou, ktorú presadzoval. I dielo Slovanstvo a svet budúcnosti je však založené na západnom ideáli - ontologickom a metodologickom individualizme, ktorý si však v tomto Štúrovom diele nikto nevšimol, a ktorý pani Sepešiová a panslavisti v žiadnom prípade koherentne nezastávajú. Oslobodenie a skutočný rozvoj jednotlivca a národa, to bol Štúrov večný ideál. Ak si svojej dobe poplatnú rusofilskú naplaveninu v Štúrovej tvorbe odmyslíme, až vtedy zistíme, že Štúrovo skutočné nadčasové dedičstvo je: na ontologickom individualizme založené oslobodenie a skutočný rozvoj jednotlivcov a národov, oslobodenie a rozvoj morálny, ekonomický a politický. Toto pani Spešiová a iní panslávi nechápu. Novodobí slovenskí panslávi však takto chybujú v pochopení svojho základného východiska, ktorým je nepochybne panslavizmus Ľudovíta Štúra. To, že to doteraz nepochopili ani slovenskí takmer liberáli (Svetoslav Bombík), či pomätení postmodernisti, ktorí sa nazývajú liberálmi (Rudolf Chmel) a konzervatívci typu Lukáša Krivošíka a Romana Jocha, je len na škodu. Ich väčšinou ekonomický liberalizmus spojený s úctou ku konzervatívnym hodnotám u posledne menovaných sa totižto bez pochopenia Štúra zdá byť na Slovensku cudzí, importovaný "židovskými slobodomurárskymi buržujmi". Tak, ako bol Karel Havlíček Borovský klasickým liberálom (viď článok na adrese http://cepin.cz/cze/prednaska.php?ID=23... ), bol ním aj Ľudovít Štúr, i keď v Slovanstve a svete budúcnosti o Havlíčkovom liberalizme Štúr nič pozitívneho (explicitne) nenapísal. Ako však poukázal Vladimír Forst, a to ešte za socializmu, vo svojej knihe o Ľudovítovi Štúrovi, ak si odmyslíme Štúrove dobe poplatné výroky, boli jeho názory v skutočnosti veľmi blízke tým Halvíčkovým, klasicky liberálnym, a to práve svojím vytrvalým stavaním navrhovaných spoločenských systémov na ontologickom individualizme. Stáli na ňom Štúrove plány na liberálnu demokraciu do revolúcie, ako aj panslavizmus po revolúcii. Koherentne je však možné na ontologickom individualizme stavať len klasicky liberálnu kapitalistickú demokraciu, ktorá by neohrozovala slobody jednotlivcov a národov. Dnes je slovenský národ politicky slobodný (ak sa na to pozeráme z hľadiska štúrovských požiadaviek) a v ekonomickom a morálnom systéme sú perspektívy pravého oslobodenia a rozvoja. História sa nehrá na keby, ale z predchádzajúceho možno učiniť jednoznačný záver: Ľudovít Velislav Štúr by nám dnes zrejme navrhoval nasledovať ideály rozvoja jednotlivcov a národov v liberálnej kapitalistickej demokracii, ktorá by nesmela zabúdať na svoje morálne korene. Súčasná Európa a v mnohom aj Slovensko zabúda na svoje korene a vytrvalo kráča k politickému, morálnemu a ekonomickému nevoľníctvu jednotlivcov i národov a k anarchii. Tento rok je Maticou slovenskou vyhlásený za rok Ľudovíta Štúra. Je 150 rokov po jeho smrti. Mohli by sme si konečne uvedomiť, aké sú naše korene, ktoré založil svojou originálnou a úspešnou aplikáciou teórie spontánneho poriadku jazyka Ľudovít Štúr. Inak budeme tápať a nenájdeme cestu spať k politickej, ekonomickej a morálnej slobode. Máme jedinečnú kultúru a jej ozajstným pochopením a prijatím môžeme európske národy inšpirovať, aby sa vydali naozaj na cestu skutočného politického, ekonomického a morálneho oslobodenia Európy, a možno i celého sveta. Bolo by to plne v duchu odkazu Ľudovíta Štúra. Ak hľadá pani Sepešiová pravdu, je v prvom rade povolaná hľadať pravdu o primárnom zdroji svojho myslenia. Verím, že ak bude naozaj úprimná, dospeje k rovnakému prekvapeniu o pravdivom klasickom liberalizme Ľudovíta Štúra, k akému som nedávno dospel aj ja. Komu nestačia takéto holé závery výskumu, iste sa dočká mojej dôkladnej argumentácie. Čitateľ bude o tejto argumentácii informovaný v pravý čas. |
27-10-2006
Slovenská otázkaAká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú. V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|